výhody registrácie

Kniha proroka Micheáša

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Mi 1, 1-16

1 (KAT) Slovo Pánovo, ktoré prehovoril k Micheášovi z Morasti v dňoch júdskych kráľov Joatama Achaza a Ezechiáša, ktoré dostal vo videní o Samárii a Jeruzaleme.
1 (VUL) Verbum Domini, quod factum est ad Michaeam Morasthiten in diebus Ioatham, Achaz, Ezechiae regum Iudae, quod vidit super Samariam et Ierusalem.
1 (BKR) Slovo Hospodinovo, kteréž se stalo k Micheášovi Moraštickému za dnů Jotama, Achasa a Ezechiáše králů Judských, kteréž u vidění slyšel o Samaří a Jeruzalému.

2 (KAT) Počujte, všetky národy, pozoruj, zem a čo ju napĺňa, nech je Pán svedkom proti vám, Pán zo svojho svätého chrámu.
2 (VUL) Audite, populi omnes, et attendat terra et plenitudo eius; et sit Dominus Deus vobis in testem, Dominus de templo sancto suo.
2 (BKR) Slyšte všickni lidé napořád, pozoruj země, i což na ní jest, a nechť jest Panovník Hospodin proti vám svědkem, Panovník z chrámu svatosti své.

3 (KAT) Lebo, hľa, Pán vychádza zo svojho miesta, zostupuje a kráča po výšinách zeme.
3 (VUL) Quia ecce Dominus egreditur de loco suo et descendet et calcabit super excelsa terrae;
3 (BKR) Nebo aj, Hospodin vyjde z místa svého, a sstoupě, šlapati bude po vysokostech země.

4 (KAT) I roztekajú sa pod ním vrchy a údolia sa roztvárajú ako vosk pred ohňom, ako voda vyliata na svah.
4 (VUL) et liquescent montes subtus eum, et valles scindentur sicut cera a facie ignis, sicut aquae, quae decurrunt in praeceps.
4 (BKR) I budou se rozplývati hory pod ním, a údolé se roztrhovati, tak jako vosk od ohně, a jako vody mající spád dolů,

5 (KAT) Pre Jakubov hriech je to všetko, pre zločin Izraelovho domu. Čo je Jakubov hriech? Či nie Samária? A čo sú výšiny Júdu? Či nie Jeruzalem?
5 (VUL) In scelere Iacob omne istud et in peccatis domus Israel. Quod scelus Iacob? Nonne Samaria? Et quae excelsa Iudae? Nonne Ierusalem?
5 (BKR) A to všecko pro Jákobovo zpronevěření, a pro hříchy domu Izraelského. Kdo jest příčina zpronevěření Jákobova? Zdali ne Samaří? A kdo výsostí Judských: Zdali ne Jeruzalém?

6 (KAT) Zo Samárie urobím hŕbu na poli a pozemok pre vinicu; jej kamene pohádžem do doliny a jej základy odhalím.
6 (VUL) Et ponam Samariam in acervum lapidum, in agrum, ubi plantatur vinea; et detraham in vallem lapides eius et fundamenta eius revelabo.
6 (BKR) Protož obrátím Samaří v hromadu rumu, k štípení vinic, a svalím do údolí kamení její, i základy její odkryji.

7 (KAT) Všetky jej modly rozbijú, všetky jej dary spália ohňom, všetky jej obrazy spustoším, veď sú nazbierané zo mzdy pobehlice a budú zasa mzdou pobehlice.
7 (VUL) Et omnia sculptilia eius concidentur, et omnes mercedes eius comburentur igne, et omnia idola eius ponam in perditionem, quia de mercedibus meretricis congregata sunt et usque ad mercedem meretricis revertentur.
7 (BKR) A všecky rytiny její ztlučeny budou, i všickni darové její ohněm spáleni, a všecky modly její obrátím v pustinu. Nebo ze mzdy nevěstčí toho nashromáždila, protož se zase ke mzdě nevěstčí to navrátí.

8 (KAT) Preto budem nariekať a kvíliť, budem chodiť bosý a nahý, budem nariekať ako šakaly a smútiť ako pštrosy.
8 (VUL) Super hoc plangam et ululabo; vadam spoliatus et nudus, faciam planctum velut thoum et luctum quasi struthionum,
8 (BKR) Nad čímž kvíliti a naříkati budu, chodě svlečený a nahý, vydám se v naříkání jako drakové, a v kvílení jako mladé sovy,

9 (KAT) Lebo jej rana je nezahojiteľná, lebo došla k Júdovi, došla až k bráne môjho ľudu, k Jeruzalemu.
9 (VUL) quia desperata est plaga eius, quia venit usque ad Iudam, tetigit portam populi mei usque ad Ierusalem.
9 (BKR) Proto že zneduživěla od ran svých, a že přišlo to až k Judovi, dosáhlo až k bráně lidu mého, až do Jeruzaléma.

10 (KAT) V Gete neohlasujte, v Aku neplačte. V Bet Afre sa v prachu váľajte!
10 (VUL) In Geth nolite annuntiare, lacrimis ne ploretis, in Bethleaphra in pulvere volutamini.
10 (BKR) Neoznamujtež v Gát, aniž hned plačte; v domě Ofra v prachu se válej.

11 (KAT) Prejdiže si, obyvateľka Šafiru, potupená nahotou! Nevyjde obyvateľka Sánanu. Nárek v Bet Haeseli odňal od vás podporu.
11 (VUL) Et transite vobis, habitatores Saphir, confusi ignominia; non sunt egressi habitatores Saanan. Planctus Bethesel auferet a vobis mansionem suam.
11 (BKR) Ty, kteráž bydlíš v Safir, zajdi, obnaženou majíc hanbu. Nevyjdeť ta, kteráž bydlí v Zaanan pro kvílení v Betezel, od vás maje živnost svou.

12 (KAT) Čaká na šťastie obyvateľka Marotu, hoci nešťastie zostúpilo od Pána k bráne Jeruzalema.
12 (VUL) Profecto trement de bono habitatores Maroth, quia descendit malum a Domino in portam Ierusalem.
12 (BKR) Bude, pravím, bolestiti pro dobré věci obyvatelkyně Marót, proto že sstoupí zlé od Hospodina až do brány Jeruzalémské.

13 (KAT) Zapriahni do voza tátoše, obyvateľka Lachisu. Začiatok hriechu pre dcéru Siona bol, že sa u teba našli zločiny Izraela.
13 (VUL) Iungite quadrigae equos, habitatores Lachis; principium peccati est filiae Sion, quia in te inventa sunt scelera Israel.
13 (BKR) Zapřáhni do vozu rychlé koně, obyvatelkyně Lachis, kteráž jsi původ hřícha dceři Sionské; nebo v tobě nalezena jsou přestoupení Izraelova.

14 (KAT) Preto dajú odbytné Morešet Gatu; domy Akzibu budú sklamaním pre kráľov Izraela.
14 (VUL) Propterea dabis dimissionem super Moresethgeth. Domus Achzib in deceptionem regibus Israel.
14 (BKR) Protož pošleš dary své s Morešet v Gát; domové Achzib zklamají krále Izraelské.

15 (KAT) Ešte ti privediem dediča, obyvateľka Maresy; až k Odolamu pôjde sláva Izraela.
15 (VUL) Adhuc expugnatorem adducam tibi, quae habitas in Maresa; usque Odollam veniet gloria Israel.
15 (BKR) Ó obyvatelkyně Maresa, i toběť tudíž přivedu dědice; až do Adulam přijde, k slávě Izraelské.

16 (KAT) Ohoľ sa a ostrihaj pre svojich rozkošných synov, rozšír si plešinu ako sup, lebo sa odsťahujú od teba.
16 (VUL) Decalvare et tondere super filios deliciarum tuarum; dilata calvitium tuum sicut aquila, quoniam captivi ducti sunt ex te.
16 (BKR) Učiniž sobě lysinu, a ohol se pro syny rozkoší svých; rozšiř lysinu svou jako orlice, nebo stěhují se od tebe.


Mi 1, 1-16





Verš 2
Počujte, všetky národy, pozoruj, zem a čo ju napĺňa, nech je Pán svedkom proti vám, Pán zo svojho svätého chrámu.
Dt 32:1 - „Nebesá, čujte, rozprávať budem, zem nech načúva slovám mojich úst!
Iz 1:2 - Čujte, nebesá, počúvaj, zem, lebo Pán hovorí: „Synov som vychoval a vyvýšil, oni sa mi však spreneverili.

Verš 3
Lebo, hľa, Pán vychádza zo svojho miesta, zostupuje a kráča po výšinách zeme.
Iz 26:21 - Bo, hľa, vychádza Pán zo svojho príbytku, aby trestal hriech na obyvateľoch zeme. Zem odhalí svoju krv a neukryje viac svojich zabitých.
Ž 115:3 - Veď náš Boh je v nebi a stvoril všetko, čo chcel.
Dt 32:13 - Doviedol ho na výšiny zeme, sýtil ho poľnými plodmi, sať mu dal med zo skaly a olej z tvrdého kremeňa;
Dt 33:29 - Šťastný si, Izrael! Kto sa ti vyrovná? Ľud, ktorého spásou je Pán! On je tvoj štít ochranný, on je tvoj meč slávny; nepriatelia sa ti budú líškať a ty im budeš šliapať po šijach.“

Verš 4
I roztekajú sa pod ním vrchy a údolia sa roztvárajú ako vosk pred ohňom, ako voda vyliata na svah.
Ž 97:5 - Ako vosk sa topia vrchy pred tvárou Pánovou, pred Pánom celej zeme.
Am 9:5 - Pán, Jahve zástupov, sa dotkne zeme a tá sa zatrasie a žialiť budú všetci, čo na nej bývajú, bude vystupovať celá ako Níl a upadať ako rieka Egypta.

Verš 8
Preto budem nariekať a kvíliť, budem chodiť bosý a nahý, budem nariekať ako šakaly a smútiť ako pštrosy.
Jób 30:29 - Veď stal som sa už bratom samých šakalov a spoločníkom pštrosov (na púšti).

Verš 10
V Gete neohlasujte, v Aku neplačte. V Bet Afre sa v prachu váľajte!
2Sam 1:20 - Neoznámte to v Géte, na uliciach Askalona nehláste, nech sa dcéry Filištíncov netešia, nech nejasajú dcéry pohanov.
Jer 6:26 - Dcéra môjho ľudu, opáš sa vrecovinou a váľaj sa v popole, sťa nad jedináčikom drž smútok, prehorkú žalobu: Ach, v okamihu prišiel ničiteľ proti nám!

Verš 11
Prejdiže si, obyvateľka Šafiru, potupená nahotou! Nevyjde obyvateľka Sánanu. Nárek v Bet Haeseli odňal od vás podporu.
Iz 47:3 - Odhalí sa tvoja hanba, ukáže potupa, vezmem si pomstu a neodolá mi nik.

Verš 12
Čaká na šťastie obyvateľka Marotu, hoci nešťastie zostúpilo od Pána k bráne Jeruzalema.
Am 3:6 - Či zazneje v meste pozauna a ľud by sa nestrhol? - Či sa stane v meste nešťastie, ak ho neurobil Pán?

Mich 1,1 - O Micheášovi a jeho vlasti pozri úvod k tomuto prorokovi. – K dobe, v ktorej Micheáš pôsobil, porov. Iz 1,1; Oz 1,1. – Hlavné mesto Izraelskej ríše, Samária, spomína sa tu miesto celej ríše, podobne aj Jeruzalem, hlavné mesto Južnej ríše.

Mich 1,2 - Porov. Dt 32,1; Iz 1,2; Mich 6,1 n.

Mich 1,3 - "Zo svojho miesta" rozumej: z neba.

Mich 1,4 - Porov. Sdc 5,4 n.; Ž 18,8 n.; 68,9; 97,2–6.

Mich 1,5 - Samária a Jeruzalem sú strediskami modloslužby svojich krajín.

Mich 1,7 - Samária pokladala svoje bohatstvo, ktoré jej umožnilo narobiť toľko modiel, za dar svojich falošných bohov, porov. Oz 2,12.

Mich 1,8 - O slove "nahý" pozri pozn. k Iz 20,2.

Mich 1,9 - Úder, ktorý zničil Samáriu, bol úder aj pre Júdsko. Nepriateľ väčšmi ohrozoval aj Júdsko.

Mich 1,10-16 - Spomína sa niekoľko júdskych miest vždy v súvise s nejakým nešťastím, ktoré má v pôvodine podobný význam alebo aspoň podobné znenie ako meno mesta. Tieto slovné hry v preklade nemožno podať. Okrem tohto je osnova týchto veršov dosť porušená.

Mich 1,10 - Prorok vyzýva júdskych utečencov, aby pred cudzincami zatajili svoje nešťastie, lebo tí by sa ich pohrome tešili. Ako príklad sa spomína filištínske mesto Get a fenické mesto Ako (Akko). – Bet Afra je asi Ofera, mesto na územía Benjamínovho kmeň.

Mich 1,11 - Mestá, spomínané v tomto verši, nepodarilo sa s istotou určiť. Zmysel je asi: Obyvatelia Šafiru sa ešte vyzývajú k úteku, obyvatelia Sánanu však už nemohli ujsť pred nepriateľom.

Mich 1,12 - Poloha Marotu je neznáma.

Mich 1,13 - O Lachisi pozri pozn. k 2 Kr 14,19. "Zapriahni do voza tátoše" rozumej: Ujdi, ako rýchlo len môžeš.

Mich 1,14 - Odbytné dával ženích verenici, keď ju prepúšťal. Aj Pán prepustí svoju nevernú snúbenicu. Meno Morešet znamená "verenica". O tomto meste pozri úvod. – Meno mesta Akzib znamená "lož, klamstvo". V tomto meste sa dožijú sklamania králi, ktorí sa spoliehali na silu a ľudskú pomoc. – Akzib bol v Júdsku, pozri Joz 15,44.

Mich 1,15 - O Marese porov. pozn. k 2 Krn 11,6–10. Toto mesto dostane nového, nepriateľského dediča. "Sláva Izraela" sú veľmoži, ktorí budú musieť utekať a schovávať sa v jaskyni Odolam ako kedysi Dávid, porov. 1 Sam 22,1; 2 Sam 23,13.

Mich 1,16 - Porov. Iz 15,2; 22,12; Jer 7,29; 16,6; 41,5; Am 8,10. – Synovia národa pôjdu do zajatia.