Kniha proroka Micheáša

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Mi 1, 1-16

1 (EKU) Slovo Hospodina, ktoré bolo určené Micheášovi Mórešetskému v čase judských kráľov Jótama, Acháza a Chizkiju, ktoré prijal vo videní proti Samárii a Jeruzalemu.
1 (ROH) Slovo Hospodinovo, ktoré sa stalo k Micheášovi Morašťanskému za dní Jotáma, Achaza a Ezechiáša, kráľov Júdových, ktoré videl o Samárii a o Jeruzaleme.

2 (EKU) Počujte, všetky národy, dávaj pozor, zem i tí, čo ju zapĺňajú. Nech je Pán, Hospodin, svedkom proti vám, Pán zo svojho svätého chrámu,
2 (ROH) Počujte, všetky národy, pozoruj ušima, zem, i jej náplň! A Pán Hospodin nech je svedkom proti vám, Pán z chrámu svojej svätosti.

3 (EKU) lebo hľa, Hospodin vychádza zo svojho miesta, zostupuje a kráča po výšinách zeme.
3 (ROH) Lebo hľa, Hospodin vyjde zo svojho miesta a sostúpiac bude šliapať po výšinách zeme.

4 (EKU) Vrchy sa rozplynú pod ním a údolia sa rozštiepia. Budú ako vosk pri ohni a ako vody vyliate na svah.
4 (ROH) Vrchy sa budú rozplývať pod ním, a doliny sa budú trhať; budú jako vosk pred ohňom, ako vody vyliate na svahu.

5 (EKU) Všetko toto je pre Jákobovu vinu a pre hriechy domu Izraela. Kto je vina Jákoba? Či nie Samária? Kto sú výšiny Judska? Či nie Jeruzalem?
5 (ROH) To všetko sa bude diať za prestúpenie Jakobovo a za hriechy domu Izraelovho. Ktože je príčinou prestúpenia Jakobovho? Či azda nie Samária? A kto výšin Júdových? Či azda nie Jeruzalem?

6 (EKU) Zo Samárie urobím trosky, pole zmením na vinohrad. Jej kamene pohádžem do doliny a obnažím jej základy.
6 (ROH) Ale obrátim Samáriu na hromadu rozvalín na poli, miestom na vysadenie vinice a pomecem jej kamene do doliny a odkryjem jej základy.

7 (EKU) Všetky jej tesané modly budú rozbité a všetky jej dary za smilstvo budú spálené v ohni. Všetky jej modly spustoším, lebo si to nazhromaždila z darov za smilstvo, a tak sa opäť zmenia na dary za smilstvo.
7 (ROH) Všetky jej rytiny budú potlčené, a všetky jej mzdy za smilstvo budú spálené ohňom, a všetky jej modly obrátim v pustinu. Lebo zo mzdy smilnice ich nahromadila, a ku mzde smilnice zase sa navrátia.

8 (EKU) Nad týmto musím nariekať a kvíliť, chodiť nahý a bosý, smútiť ako šakaly a trúchliť ako pštrosy.
8 (ROH) Nad tým budem smútiť a kvíliť; budem chodiť bosý a nahý; budem nariekať ako šakali a smútiť ako mladí pštrosi.

9 (EKU) Neliečiteľná je totiž jej rana, lebo siaha až po Judsko. Dotýka sa až po bránu môjho ľudu, až po Jeruzalem.
9 (ROH) Pretože je nevyhojiteľná zo svojich rán, a že to prijde až po Júdu, dosiahne až po bránu môjho ľudu, až po Jeruzalem.

10 (EKU) Neoznamujte to v Gáte a vôbec neplačte. V Bét-Leafre sa váľajte v prachu.
10 (ROH) Neoznámte toho v Gáte, ani plakať neplačte; v Bét-leafre som sa pováľal v prachu.

11 (EKU) Daj sa na cestu, obyvateľka Šáfíru, v nahote a v hanbe nevyšla z mesta obyvateľka Caanánu. Nárek Bét-Haécelu vezme vám pôdu spod nôh.
11 (ROH) Prejdiže vám ta, ty, obyvateľko Šafíra, s obnaženou hanbou! Nevyjde obyvateľka Caanána; smútok v Bét-haécele vezme od vás svoje stanovisko.

12 (EKU) Keď obyvateľka Márótu čakala dobro, zostúpilo zlo od Hospodina až po bránu Jeruzalema.
12 (ROH) Lebo obyvateľka Maróta sa bude svíjať bolesťou za strateným dobrým, pretože sostúpi zlé od Hospodina do brány Jeruzalema.

13 (EKU) Zapriahaj do voza, obyvateľka Lakíša! To je začiatok hriechu dcéry Sion, lebo v tebe sa našli viny Izraela.
13 (ROH) Zapriahni tátoše do voza, obyvateľko Lachiša! Ona bola počiatkom hriechu dcéry Siona, lebo v tebe sa našly prestúpenia Izraelove.

14 (EKU) Preto dáš rozlúčkové dary pre Mórešet-Gát. Domy Akzíbu oklamú izraelského kráľa.
14 (ROH) Preto dáš Moréšet-gátu rozvodný dar prepustný. Domy Achzíba budú klamom kráľom Izraelovým.

15 (EKU) Privediem ešte na teba dobyvateľa, obyvateľka Máreše. Až do Adullámu sa dostane sláva Izraela.
15 (ROH) Ešte ti dovediem vlastníka, obyvateľko Maréše. Až po Adullam prijde sláva Izraelova.

16 (EKU) Vyhoľ si lysinu a ostrihaj sa pre svojich rozkošných synov, rozšír si svoju lysinu ako sup, lebo odišli od teba do zajatia.
16 (ROH) Sprav si plešinu a ostrihaj sa pre synov svojich rozkoší; rozšír svoju plešinu jako orol, lebo sa odstehujú od teba do zajatia.

Verš 2

Počujte, všetky národy, dávaj pozor, zem i tí, čo ju zapĺňajú. Nech je Pán, Hospodin, svedkom proti vám, Pán zo svojho svätého chrámu,

Dt 32:1 - Počúvajte, nebesia, budem rozprávať, počúvaj, zem, reč mojich úst!

Iz 1:2 - Počujte, nebesá, počúvaj, zem, lebo Hospodin hovorí: Synov som vychoval a vyvýšil, oni sa mi však spreneverili.

Verš 3

lebo hľa, Hospodin vychádza zo svojho miesta, zostupuje a kráča po výšinách zeme.

Iz 26:21 - Pozri, Hospodin vychádza zo svojho príbytku, aby potrestal vinu obyvateľov krajiny. Zem odhalí krv vyliatu na nej a nebude už skrývať zabitých.

Ž 115:3 - Náš Boh je na nebesiach, všetko robí podľa svojej vôle.

Dt 32:13 - Priviedol ho na výšiny zeme, živil ho plodinami poľa, dal mu jesť med zo skaly a olej z kremenného brala,

Dt 33:29 - Blahoslavený si, Izrael, kto sa ti vyrovná? Ľud, ktorý zachránil Hospodin; on je tvoj ochranný štít, tvoj slávny meč. Tvoji nepriatelia sa ti budú koriť, ty však pošliapeš ich šije.

Verš 4

Vrchy sa rozplynú pod ním a údolia sa rozštiepia. Budú ako vosk pri ohni a ako vody vyliate na svah.

Ž 97:5 - Vrchy sa topia ako vosk pred Hospodinom, pred Pánom celej zeme.

Am 9:5 - Pán, Hospodin zástupov, dotýka sa zeme a tá sa rozplýva, a trúchlia všetci jej obyvatelia; zdvihne sa celá zem ako Níl a klesne ako veľtok Egypta.

Verš 8

Nad týmto musím nariekať a kvíliť, chodiť nahý a bosý, smútiť ako šakaly a trúchliť ako pštrosy.

Jób 30:29 - Stal som sa bratom šakalov, spoločníkom pštrosov.

Verš 10

Neoznamujte to v Gáte a vôbec neplačte. V Bét-Leafre sa váľajte v prachu.

2Sam 1:20 - Nehovorte o tom v Gáte, nehlásajte to v uliciach Aškalónu, nech sa netešia dcéry Filištíncov, nech nejasajú dcéry neobrezancov.

Jer 6:26 - Dcéra môjho ľudu, odej sa do vrecoviny, váľaj sa v popole, smúť ako za jedináčikom, trpko nariekaj: Náhle prišiel proti nám ničiteľ!

Verš 11

Daj sa na cestu, obyvateľka Šáfíru, v nahote a v hanbe nevyšla z mesta obyvateľka Caanánu. Nárek Bét-Haécelu vezme vám pôdu spod nôh.

Iz 47:3 - Odhalí sa tvoja nahota a ukáže sa aj tvoja hanba. Vykonám pomstu a nik sa nepostaví proti mne.

Verš 12

Keď obyvateľka Márótu čakala dobro, zostúpilo zlo od Hospodina až po bránu Jeruzalema.

Am 3:6 - Či zaznie v meste trúba, a ľud sa nenaľaká? Či sa stane v meste niečo zlé, ak by to Hospodin nedopustil?

Mich 1,1 - O Micheášovi a jeho vlasti pozri úvod k tomuto prorokovi. – K dobe, v ktorej Micheáš pôsobil, porov. Iz 1,1; Oz 1,1. – Hlavné mesto Izraelskej ríše, Samária, spomína sa tu miesto celej ríše, podobne aj Jeruzalem, hlavné mesto Južnej ríše.

Mich 1,2 - Porov. Dt 32,1; Iz 1,2; Mich 6,1 n.

Mich 1,3 - "Zo svojho miesta" rozumej: z neba.

Mich 1,4 - Porov. Sdc 5,4 n.; Ž 18,8 n.; 68,9; 97,2–6.

Mich 1,5 - Samária a Jeruzalem sú strediskami modloslužby svojich krajín.

Mich 1,7 - Samária pokladala svoje bohatstvo, ktoré jej umožnilo narobiť toľko modiel, za dar svojich falošných bohov, porov. Oz 2,12.

Mich 1,8 - O slove "nahý" pozri pozn. k Iz 20,2.

Mich 1,9 - Úder, ktorý zničil Samáriu, bol úder aj pre Júdsko. Nepriateľ väčšmi ohrozoval aj Júdsko.

Mich 1,10-16 - Spomína sa niekoľko júdskych miest vždy v súvise s nejakým nešťastím, ktoré má v pôvodine podobný význam alebo aspoň podobné znenie ako meno mesta. Tieto slovné hry v preklade nemožno podať. Okrem tohto je osnova týchto veršov dosť porušená.

Mich 1,10 - Prorok vyzýva júdskych utečencov, aby pred cudzincami zatajili svoje nešťastie, lebo tí by sa ich pohrome tešili. Ako príklad sa spomína filištínske mesto Get a fenické mesto Ako (Akko). – Bet Afra je asi Ofera, mesto na územía Benjamínovho kmeň.

Mich 1,11 - Mestá, spomínané v tomto verši, nepodarilo sa s istotou určiť. Zmysel je asi: Obyvatelia Šafiru sa ešte vyzývajú k úteku, obyvatelia Sánanu však už nemohli ujsť pred nepriateľom.

Mich 1,12 - Poloha Marotu je neznáma.

Mich 1,13 - O Lachisi pozri pozn. k 2 Kr 14,19. "Zapriahni do voza tátoše" rozumej: Ujdi, ako rýchlo len môžeš.

Mich 1,14 - Odbytné dával ženích verenici, keď ju prepúšťal. Aj Pán prepustí svoju nevernú snúbenicu. Meno Morešet znamená "verenica". O tomto meste pozri úvod. – Meno mesta Akzib znamená "lož, klamstvo". V tomto meste sa dožijú sklamania králi, ktorí sa spoliehali na silu a ľudskú pomoc. – Akzib bol v Júdsku, pozri Joz 15,44.

Mich 1,15 - O Marese porov. pozn. k 2 Krn 11,6–10. Toto mesto dostane nového, nepriateľského dediča. "Sláva Izraela" sú veľmoži, ktorí budú musieť utekať a schovávať sa v jaskyni Odolam ako kedysi Dávid, porov. 1 Sam 22,1; 2 Sam 23,13.

Mich 1,16 - Porov. Iz 15,2; 22,12; Jer 7,29; 16,6; 41,5; Am 8,10. – Synovia národa pôjdu do zajatia.