Kniha proroka Jonáša

1 (VUL) Et factum est verbum Domini ad Ionam filium Amathi dicens:
1 (ROH) A stalo sa slovo Hospodinovo k Jonášovi, synovi Amittaiho, povediac:

2 (VUL) “ Surge et vade in Nineven civitatem grandem et praedica in ea, quia ascendit malitia eius coram me ”.
2 (ROH) Vstaň, idi do Ninive, toho veľkého mesta, a volaj proti nemu, lebo ich zloba vystúpila hore pred moju tvár.

3 (VUL) Et surrexit Ionas, ut fugeret in Tharsis a facie Domini; et descendit Ioppen et invenit navem euntem in Tharsis et dedit naulum eius et descendit in eam, ut iret cum eis in Tharsis a facie Domini.
3 (ROH) Ale Jonáš vstal, aby utiekol do Taršíša zpred tvári Hospodinovej a prijdúc dolu do Joppy našiel loď, ktorá išla do Taršíša, dal, čo bola jej mzda, a sišiel do nej, aby sa odplavil s nimi do Taršíša zpred tvári Hospodinovej.

4 (VUL) Dominus autem misit ventum magnum in mare, et facta est tempestas magna in mari, et navis periclitabatur conteri.
4 (ROH) Ale Hospodin vrhol veľký vietor na more, a povstala veľká búrka na mori, takže sa domnievali, že sa loď rozbije.

5 (VUL) Et timuerunt nautae et clamaverunt unusquisque ad deum suum et miserunt vasa, quae erant in navi, in mare, ut alleviaretur ab eis. Ionas autem descenderat ad interiora navis et, cum recubuisset, dormiebat sopore gravi.
5 (ROH) Vtedy sa báli mornári, a kričali každý ku svojmu bohu, a vyhadzovali nádoby, ktoré boly v lodi, do mora, aby si poľahčili. Ale Jonáš bol sišiel dolu na odľahlé miesto lode, ľahol si a zaspal tvrdo.

6 (VUL) Et accessit ad eum gubernator et dixit ei: “ Quid? Tu sopore deprimeris? Surge, invoca Deum tuum, si forte recogitet Deus de nobis, et non pereamus ”.
6 (ROH) A pristúpil k nemu veliteľ lode a povedal mu: Čo sa ti robí, ospalče? Vstaň, volaj ku svojmu Bohu! Snáď si ten Bôh pomyslí na nás a nezahynieme.

7 (VUL) Et dixit unusquisque ad collegam suum: “ Venite, et mittamus sortes, ut sciamus quare hoc malum sit nobis ”. Et miserunt sortes, et cecidit sors super Ionam.
7 (ROH) Potom povedali druh druhovi: Poďte, a hoďme losy, aby sme zvedeli, pre koho prišlo na nás toto zlé. A tak hádzali losy, a los padol na Jonáša.

8 (VUL) Et dixerunt ad eum: “ Indica nobis cuius causa malum istud sit nobis. Quod est opus tuum, et unde venis? Quae terra tua, et ex quo populo es tu? ”.
8 (ROH) Vtedy mu povedali: Nože nám oznám, prosíme, pre koho prišlo na nás toto zlé? Čo je tvoje zamestnanie a odkiaľ ideš? Čo je tvoja zem, a z ktorého národa si ty?

9 (VUL) Et dixit ad eos: “ Hebraeus ego sum et Dominum, Deum caeli, ego timeo, qui fecit mare et aridam ”.
9 (ROH) A riekol im: Ja som Hebrej a bojím sa Hospodina, Boha nebies, ktorý učinil more i suchú zem.

10 (VUL) Et timuerunt viri timore magno et dixerunt ad eum: “ Quid hoc fecisti? ”. Cognoverant enim viri quod a facie Domini fugeret, quia indicaverat eis.
10 (ROH) Vtedy sa náramne báli mužovia a povedali mu: Čo si to urobil?! Pretože sa boli mužovia dozvedeli, že uteká zpred tvári Hospodinovej, lebo im to oznámil.

11 (VUL) Et dixerunt ad eum: “ Quid faciemus tibi, ut conticescat mare a nobis? ”. Mare enim magis ac magis intumescebat.
11 (ROH) A povedali mu: Čo ti máme urobiť, aby sa nám upokojilo more? Lebo more sa búrilo viac a viac.

12 (VUL) Et dixit ad eos: “ Tollite me et mittite in mare, et cessabit mare a vobis; scio enim ego quoniam propter me tempestas haec grandis super vos ”.
12 (ROH) A on im riekol: Vezmite ma a hoďte ma do mora, a more sa upokojí pred vami; lebo ja viem; že pre mňa je táto veľká búrka proti vám.

13 (VUL) Et remigabant viri, ut reverterentur ad aridam; et non valebant, quia mare magis intumescebat super eos.
13 (ROH) A mužovia veslovali všetkými silami, aby sa dostali zpät na sušinu, ale nemohli, lebo more sa vše viac a viac búrilo proti nim.

14 (VUL) Et clamaverunt ad Dominum et dixerunt: “ Quaesumus, Domine, ne pereamus in anima viri istius, et ne des super nos sanguinem innocentem; quia tu, Domine, sicut voluisti, fecisti ”.
14 (ROH) Preto volali k Hospodinovi a vraveli: Prosíme, Hospodine, prosíme, nedaj, aby sme zahynuli za dušu tohoto človeka, a nedávaj na nás nevinnej krvi, lebo ty, Hospodine, činíš tak, ako sa ti ľúbi.

15 (VUL) Et tulerunt Ionam et miserunt in mare; et stetit mare a fervore suo.
15 (ROH) Potom vzali Jonáša a hodili ho do mora, a more prestalo zúriť.

16 (VUL) Et timuerunt viri timore magno Dominum et immolaverunt hostias Domino et voverunt vota.
16 (ROH) A mužovia sa báli Hospodina veľkou bázňou a obetovali Hospodinovi bitnú obeť a sľubovali sľuby.