výhody registrácie

Kniha proroka Jonáša

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Jon 1, 1-16

1 (ECAV) Slovo Hospodinovo zaznelo Jonášovi, synovi Amitajovmu, takto:
1 (KAT) Pán prehovoril k Jonášovi, synovi Amatiho, takto:

2 (ECAV) Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a káž proti nemu, lebo ich nešľachetnosť vystúpila predo mňa.
2 (KAT) „Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a zvestuj mu, že ich zloba vystúpila predo mňa.“

3 (ECAV) Nato Jonáš vstal, aby ušiel spred Hospodina do Taršíša; odišiel do Jafy, kde našiel loď smerujúcu do Taršíša, zaplatil cestovné, vystúpil na ňu, aby odišiel s nimi spred Hospodina do Taršíša.
3 (KAT) Ale Jonáš vstal a chcel utiecť spred Pána do Taršišu; išiel do Joppe, kde našiel loď, ktorá išla do Taršišu, dal jej svoje plavné a nastúpil do nej, aby šiel s nimi do Taršišu spred Pána.

4 (ECAV) Ale Hospodin spustil veľký vietor na more, takže sa strhla veľká búrka a lodi hrozilo stroskotanie.
4 (KAT) Ale Pán zoslal na more veľký vietor, takže sa na mori strhla veľká búrka a lodi hrozilo stroskotanie.

5 (ECAV) Námorníci dostali strach a každý volal na svojho boha; pohádzali do mora náklad, ktorý bol na lodi, aby ju urobili ľahšou. Ale Jonáš zostúpil do vnútra lode, ľahol si a tvrdo zaspal.
5 (KAT) Námorníci sa báli a každý volal k svojmu bohu; náradie, ktoré bolo na lodi, pohádzali do mora, aby ju od neho odbremenili. Jonáš však zišiel do vnútra lode, ľahol si a spal.

6 (ECAV) Pristúpil k nemu veliteľ posádky a povedal: Prečo spíš? Vstaň, volaj k svojmu Bohu, azda sa Boh rozpomenie na nás, a nezahynieme.
6 (KAT) Tu pristúpil k nemu veliteľ lode a povedal mu: „Čože, ty spíš? Vstaň, volaj k svojmu Bohu, azda si Boh spomenie na nás a nezahynieme.“

7 (ECAV) Vraveli si jeden druhému: Nože, losujme, aby sme sa dozvedeli, pre koho nás stihlo toto nešťastie. Potom losovali a lós padol na Jonáša.
7 (KAT) I vraveli si druh druhovi: „Nože, hoďme žreb a dozvieme sa, pre koho nás stihlo toto nešťastie.“ Hodili teda žreb a žreb padol na Jonáša.

8 (ECAV) Pýtali sa ho teda: Nože nám povedz, pre koho nás stihlo toto nešťastie. Aké je tvoje povolanie a odkiaľ si? Kde je tvoja vlasť a z akého národa pochádzaš?
8 (KAT) I spytovali sa ho: „Povedzže nám, prečo nás stihlo toto nešťastie? Čo máš za poslanie a odkiaľ ideš? Ktorá je tvoja vlasť a z ktorého si národa?“

9 (ECAV) On im odpovedal: Som Hebrejec a vzývam Hospodina, Boha nebies, ktorý učinil more i suchú zem.
9 (KAT) Odpovedal im: „Hebrej som a som ctiteľ Pána, Boha nebies, ktorý učinil more a suchú zem.“

10 (ECAV) Vtedy sa tí mužovia náramne preľakli a povedali mu: Čo si to urobil? Tí mužovia totiž vedeli, že uteká pred Hospodinom, lebo im to povedal.
10 (KAT) Mužov pojal veľký strach a hovorili mu: „Čo si to urobil?“ Chlapi totiž vedeli, že uteká spred Pána, lebo im to povedal.

11 (ECAV) Potom mu riekli: Čo máme urobiť s tebou, aby sa more pod nami utíšilo? Lebo more sa búrilo čoraz väčšmi.
11 (KAT) Pýtali sa ho: „Čo máme s tebou urobiť, aby sa more pod nami utíšilo?“ More sa totiž búrilo čoraz väčšmi.

12 (ECAV) On im odpovedal: Chyťte ma a hoďte do mora, a ono sa vám utíši, lebo viem, že pre mňa sa strhla táto veľká búrka nad vami.
12 (KAT) Povedal im: „Chyťte ma a hoďte do mora, potom sa more pod vami utíši. Veď ja viem, že vás pre mňa zastihla táto veľká búrka.“

13 (ECAV) Tí mužovia však veslovali, aby sa vrátili na suchú zem, ale nemohli, lebo more sa proti nim čoraz väčšmi búrilo.
13 (KAT) Ale mužovia veslovali, aby sa priplavili naspäť k suchej zemi, no nemohli, pretože sa more pod nimi čoraz viac búrilo.

14 (ECAV) Potom volali na Hospodina: Ach, Hospodine, nedaj nám zahynúť pre život tohto muža a neuvaľ na nás nevinne preliatu krv. Lebo Ty, Hospodine, si urobil, ako sa Ti páčilo.
14 (KAT) Preto volali k Pánovi: „Ach, Pane, nech nezahynieme pre život tohto človeka a neuvaľ na nás nevinnú krv! Veď ty si Pán a urobil si, ako sa ti páčilo.“

15 (ECAV) Nato chytili Jonáša, hodili ho do mora a ono prestalo zúriť.
15 (KAT) I chytili Jonáša a hodili ho do mora, načo more prestalo zúriť.

16 (ECAV) Tu mužov zachvátil nesmierny strach pred Hospodinom, i obetovali Mu obeť a zaviazali sa sľubmi.
16 (KAT) Tu pojal mužov veľký strach pred Pánom a obetovali Pánovi obetu a zaviazali sa sľubmi.


Jon 1, 1-16





Verš 17
Mt 12:40 - Lebo ako Jonáš bol vo veľrybe tri dni a tri noci, tak aj Syn človeka bude v lone zeme tri dni a tri noci.
Mt 16:4 - Zlé a cudzoložné pokolenie znamenie vyhľadáva, ale nebude mu dané znamenie, len ak znamenie Jonášovo. I nechal ich tam a odišiel.
Lk 11:30 - Lebo ako sa Jonáš stal znamením Ninivčanom, tak aj Syn človeka bude znamením tomuto pokoleniu.

Verš 2
Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a káž proti nemu, lebo ich nešľachetnosť vystúpila predo mňa.
Gn 10:11 - Z tejto krajiny tiahol do Aššúru a vystaval Ninive, Rechobot-Ir a Kelach;
Jon 3:3 - Jonáš vstal a šiel do Ninive podľa rozkazu Hospodinovho. Ninive však bolo nesmierne veľkým mestom pred Bohom, na tri dni chôdze.

Jon 1,1 - O Jonášovi pozri úvod k tomuto prorokovi.

Jon 1,2 - Ninive bolo asi od panovania Sennacheriba (705–681) sídlom asýrskych kráľov.

Jon 1,3 - O Taršiši pozri pozn. k Iz 2,16. – Jonáš uteká, lebo je neprajný pohanom a bojí sa, žeby sa na jeho kázne obrátili a Boh by im odpustil; porov. 4,2; "spred Pána" čo najďalej.

Jon 1,5 - Námorníci boli z rozličných národov, preto uctievali rozličné falošné božstvá.

Jon 1,9 - Cudzinci volali Izraelitov Hebrejmi.

Jon 1,16 - Prvú obetu priniesli Pánovi hneď na lodi, na ostatné sa zaviazali sľubmi.