Kniha proroka Jonáša

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Jon 1, 1-16

1 Slovo Hospodinovo zaznelo Jonášovi, synovi Amitajovmu, takto: 2 Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a káž proti nemu, lebo ich nešľachetnosť vystúpila predo mňa. 3 Nato Jonáš vstal, aby ušiel spred Hospodina do Taršíša; odišiel do Jafy, kde našiel loď smerujúcu do Taršíša, zaplatil cestovné, vystúpil na ňu, aby odišiel s nimi spred Hospodina do Taršíša. 4 Ale Hospodin spustil veľký vietor na more, takže sa strhla veľká búrka a lodi hrozilo stroskotanie. 5 Námorníci dostali strach a každý volal na svojho boha; pohádzali do mora náklad, ktorý bol na lodi, aby ju urobili ľahšou. Ale Jonáš zostúpil do vnútra lode, ľahol si a tvrdo zaspal. 6 Pristúpil k nemu veliteľ posádky a povedal: Prečo spíš? Vstaň, volaj k svojmu Bohu, azda sa Boh rozpomenie na nás, a nezahynieme. 7 Vraveli si jeden druhému: Nože, losujme, aby sme sa dozvedeli, pre koho nás stihlo toto nešťastie. Potom losovali a lós padol na Jonáša. 8 Pýtali sa ho teda: Nože nám povedz, pre koho nás stihlo toto nešťastie. Aké je tvoje povolanie a odkiaľ si? Kde je tvoja vlasť a z akého národa pochádzaš? 9 On im odpovedal: Som Hebrejec a vzývam Hospodina, Boha nebies, ktorý učinil more i suchú zem. 10 Vtedy sa tí mužovia náramne preľakli a povedali mu: Čo si to urobil? Tí mužovia totiž vedeli, že uteká pred Hospodinom, lebo im to povedal. 11 Potom mu riekli: Čo máme urobiť s tebou, aby sa more pod nami utíšilo? Lebo more sa búrilo čoraz väčšmi. 12 On im odpovedal: Chyťte ma a hoďte do mora, a ono sa vám utíši, lebo viem, že pre mňa sa strhla táto veľká búrka nad vami. 13 Tí mužovia však veslovali, aby sa vrátili na suchú zem, ale nemohli, lebo more sa proti nim čoraz väčšmi búrilo. 14 Potom volali na Hospodina: Ach, Hospodine, nedaj nám zahynúť pre život tohto muža a neuvaľ na nás nevinne preliatu krv. Lebo Ty, Hospodine, si urobil, ako sa Ti páčilo. 15 Nato chytili Jonáša, hodili ho do mora a ono prestalo zúriť. 16 Tu mužov zachvátil nesmierny strach pred Hospodinom, i obetovali Mu obeť a zaviazali sa sľubmi.

Verš 17

Mt 12:40 - Lebo ako Jonáš bol vo veľrybe tri dni a tri noci, tak aj Syn človeka bude v lone zeme tri dni a tri noci.

Mt 16:4 - Zlé a cudzoložné pokolenie znamenie vyhľadáva, ale nebude mu dané znamenie, len ak znamenie Jonášovo. I nechal ich tam a odišiel.

Lk 11:30 - Lebo ako sa Jonáš stal znamením Ninivčanom, tak aj Syn človeka bude znamením tomuto pokoleniu.

Verš 2

Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a káž proti nemu, lebo ich nešľachetnosť vystúpila predo mňa.

Gn 10:11 - Z tejto krajiny tiahol do Aššúru a vystaval Ninive, Rechobot-Ir a Kelach;

Jon 3:3 - Jonáš vstal a šiel do Ninive podľa rozkazu Hospodinovho. Ninive však bolo nesmierne veľkým mestom pred Bohom, na tri dni chôdze.

Jon 1,1 - O Jonášovi pozri úvod k tomuto prorokovi.

Jon 1,2 - Ninive bolo asi od panovania Sennacheriba (705–681) sídlom asýrskych kráľov.

Jon 1,3 - O Taršiši pozri pozn. k Iz 2,16. – Jonáš uteká, lebo je neprajný pohanom a bojí sa, žeby sa na jeho kázne obrátili a Boh by im odpustil; porov. 4,2; "spred Pána" čo najďalej.

Jon 1,5 - Námorníci boli z rozličných národov, preto uctievali rozličné falošné božstvá.

Jon 1,9 - Cudzinci volali Izraelitov Hebrejmi.

Jon 1,16 - Prvú obetu priniesli Pánovi hneď na lodi, na ostatné sa zaviazali sľubmi.