výhody registrácie

Kniha Levitikus

Biblia - Sväté písmo

(VUL - Latinský - Nova Vulgata)

Lv 27, 1-34

1 (VUL) Locutusque est Dominus ad Moysen dicens:
1 (ROH) A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

2 (VUL) “ Loquere fi liis Israel et dices ad eos: Homo, qui votum fecerit et spoponderit Deo animas, sub aestimatione dabit pretium:
2 (ROH) Hovor synom Izraelovým a povieš im: Keby niekto učinil zvláštny sľub, podľa tvojho ocenenia duší dá výplatu Hospodinovi.

3 (VUL) si fuerit masculus a vicesimo usque ad sexagesimum annum, dabit quinquaginta siclos argenti ad mensuram sanctuarii;
3 (ROH) Tvoje cenenie bude pri mužskom pohlaví od dvadsiatich rokov až do šesťdesiatich rokov, teda tvoje cenenie bude päťdesiat šeklov striebra v šekle svätyne.

4 (VUL) si mulier, triginta.
4 (ROH) Keby to bola osoba ženského pohlavia, bude tvoje cenenie tridsať šeklov.

5 (VUL) A quinto autem anno usque ad vicesimum masculus dabit viginti siclos, femina decem;
5 (ROH) A keby to bol niekto vo veku od piatich rokov do dvadsiatich rokov, bude tvoje cenenie, ak bude osoba mužského pohlavia, dvadsať šeklov, a pre osobu ženského pohlavia desať šeklov.

6 (VUL) ab uno mense usque ad annum quintum pro masculo dabuntur quinque sicli, pro femina tres;
6 (ROH) Keby to bolo dieťa vo veku od mesiaca do piatich rokov, bude tvoje cenenie, ak bude mužského pohlavia, päť šeklov striebra, a pre ženské pohlavie bude tvoje cenenie tri šekle striebra.

7 (VUL) sexagenarius et ultra masculus dabit quindecim siclos, femina decem.
7 (ROH) A keby to bol niekto od šesťdesiatich rokov a vyše, ak bude mužského pohlavia, bude tvoje cenenie pätnásť šeklov a pre osobu ženského pohlavia desať šeklov.

8 (VUL) Si pauper fuerit et aestimationem reddere non valebit, sistet eum coram sacerdote, et quantum ille aestimaverit et viderit posse reddere, tantum dabit.
8 (ROH) A keby to bol niekto chudobnejší, než aby stačil na tvoje cenenie, postavia ho pred kňaza, a kňaz ho ocení a tak mu určí výplatu podľa toho, čo bude vládať ten, kto sľúbil; kňaz ho ocení.

9 (VUL) Animal autem, quod immolari potest Domino, si quis voverit, sanctum erit
9 (ROH) A keby bolo sľubom nejaké hovädo, jaké obetúvajú v obetný dar Hospodinovi, každé, ktoré by dal z toho, svätým bude.

10 (VUL) et mutari non poterit, id est nec melius malo nec peius bono. Quod si mutaverit, et ipsum quod mutatum est et illud pro quo mutatum est, consecratum erit Domino.
10 (ROH) Nezmení toho ani ho nezamení, dobré za zlé alebo zlé za dobré. A keby predsa zamenil hovädo za hovädo, vtedy bude i toto i tamto, zamenené zaň, svätým.

11 (VUL) Animal immundum, quod immolari Domino non potest, si quis voverit, adducetur ante sacerdotem,
11 (ROH) A keby sľúbil nejaké nečisté hovädo, jakékoľvek, akého neobetúvajú v obetný dar Hospodinovi, vtedy postaví hovädo pred kňaza,

12 (VUL) qui diiudicans utrum bonum an malum sit, sicut statuet pretium, sic erit.
12 (ROH) a kňaz ho ocení už či dobré a či zlé. Ako ho oceníš, kňazu, tak bude.

13 (VUL) Quod si redimere illud voluerit is qui offert, addet supra aestimationem quintam partem.
13 (ROH) A keby ho chcel vykúpiť, pridá jeho pätinu nad tvoju cenu.

14 (VUL) Homo si voverit domum suam et sanctificaverit Domino, considerabit eam sacerdos utrum bona an mala sit, et iuxta pretium, quod ab eo fuerit constitutum, stabit.
14 (ROH) A keby niekto zasvätil svoj dom, aby bol svätým Hospodinovi, vtedy ho ocení kňaz strednou cenou medzi dobrým a zlým; ako ho ocení kňaz, tak bude stáť.

15 (VUL) Sin autem ille, qui voverat, voluerit redimere eam, dabit quintam partem aestimationis supra et habebit domum.
15 (ROH) Ale keby ten, kto zasvätil, chcel vyplatiť svoj dom, pridá pätinu peňazí tvojej ceny k nej, a dom bude jeho.

16 (VUL) Quod si agrum possessionis suae voverit et consecraverit Domino, iuxta mensuram sementis aestimabitur pretium: si triginta homer hordei seritur terra, quinquaginta siclis aestimabitur argenti.
16 (ROH) Keby niekto zasvätil Hospodinovi niečo z poľa svojho državia, vtedy sa bude riadiť tvoja cena podľa množstva jeho semena, ktorým sa osieva: pole, na ktoré sa vyseje chomer jačmeňa, budeš ceniť päťdesiat šeklov striebra.

17 (VUL) Si statim ab anno iobelei voverit agrum, quanto valere potest, tanto aestimabitur.
17 (ROH) Ak by zasvätil svoje pole od roku plesania, bude stáť podľa tvojej ceny.

18 (VUL) Sin autem post aliquantum temporis, supputabit ei sacerdos pecuniam iuxta annorum, qui reliqui sunt, numerum usque ad iobeleum, et detrahetur ex pretio.
18 (ROH) A keby zasvätil svoje pole po roku plesania, vtedy mu napočíta kňaz peňazí podľa rokov, ktoré zbývajú do roku plesania, a odpočíta sa od tvojej ceny.

19 (VUL) Quod si voluerit redimere agrum ille, qui voverat, addet quintam partem aestimatae pecuniae et possidebit eum.
19 (ROH) A keby chcel vykúpiť pole ten, kto ho zasvätil, pridá pätinu peňazí tvojej ceny k nej, a zostane jemu.

20 (VUL) Sin autem noluerit redimere, sed alteri cuilibet vendiderit, ultra redimi non poterit;
20 (ROH) Ale keby nevykúpil poľa alebo keby predal pole inému človekovi, už sa viacej nevykúpi.

21 (VUL) sed, cum iobelei venerit dies, sanctum erit Domino sicut ager anathematis; sacerdotis erit possessio eius.
21 (ROH) A pole bude, keď vyjde v roku plesania, svätým Hospodinovi, jako pole, ktoré je zarieknuté; kňazovi bude državím.

22 (VUL) Quod si agrum emptum, qui non est de possessione maiorum, sanctificare voluerit Domino,
22 (ROH) Keď zasvätí Hospodinovi pole, ktoré kúpil, ktoré nie je z poľa jeho državia,

23 (VUL) supputabit ei sacerdos iuxta annorum numerum usque ad iobeleum pretium, quod dabit ille, qui voverat, in ipso die ut sanctum Domino.
23 (ROH) vtedy mu napočíta kňaz sumu tvojho cenenia do roku plesania, a dá tvoju cenu v ten istý deň ako sväté Hospodinovi.

24 (VUL) In anno autem iobelei revertetur ager ad priorem dominum, qui vendiderat eum et habuerat in sortem possessionis suae.
24 (ROH) V roku plesania sa navráti pole k tomu, od koho bolo kúpené, k tomu, komu je državím zeme.

25 (VUL) Omnis aestimatio siclo sanctuarii ponderabitur; siclus viginti gera habet.
25 (ROH) A každá tvoja cena sa bude rozumieť v šekle svätyne; šekel bude dvadsať zŕn.

26 (VUL) Primogenita, quae de animalibus ad Dominum pertinent, nemo sanctificare poterit et vovere: sive bos sive ovis fuerit, Domini sunt.
26 (ROH) Len prvorodeného z hoviad, čo už prvorodenským právom patrí Hospodinovi, nikto nezasvätí; či by to už bolo nejaké hovädo z kráv či nejaké dobytča, Hospodinovo je.

27 (VUL) Quod si immundum est animal, redimet, qui obtulit, iuxta aestimationem et addet quintam partem pretii; si redimere noluerit, vendetur quanto fuerit.
27 (ROH) A keby išlo o nečisté hovädo, vyplatí ho v tvojej cene a pridá k nej jej pätinu. A keby sa nevykúpilo, predá sa v tvojej cene.

28 (VUL) Omne anathema, quod aliquis vir consecrat Domino de omni possessione sua, sive homo fuerit sive animal sive ager, non veniet nec redimi poterit; quidquid semel fuerit consecratum, sanctum sanctorum erit Domino.
28 (ROH) Len čo do všetkého toho, čo bolo zarieknuté, čo by niekto zariekol Hospodinovi, ničoho z toho, čo má, už či je to človek či hovädo či nejaké pole jeho državia, sa nepredá, ani sa nevykúpi nič také, čo bolo zarieknuté; svätosvätým je Hospodinovi.

29 (VUL) Et omnis homo, qui ut anathema offertur, non redimetur, sed morte morietur.
29 (ROH) Nič zarieknuté, čo by bolo zarieknuté z ľudí na záhubu, jako v bojoch Hospodinových, sa nevyplatí, ale istotne zomrie.

30 (VUL) Omnes decimae terrae sive de frugibus sive de pomis arborum Domini sunt, sanctum Domino.
30 (ROH) A každý desiatok zeme, buď zo semena zeme buď z ovocia stromu, je Hospodinov, je svätým Hospodinovi.

31 (VUL) Si quis autem voluerit redimere aliquid de decimis suis, addet quintam partem.
31 (ROH) A keby niekto chcel vykúpiť niečo zo svojho desiatku, pridá k nemu jeho pätinu.

32 (VUL) Omnes decimae boves et oves et caprae, quae sub pastoris virga transeunt, quidquid decimum venerit, erit sanctum Domino.
32 (ROH) Ale každý desiatok z hoviad, z kráv, jako i z drobného dobytka, z oviec alebo kôz, zo všetkého, čo ide pod palicu pastiera, desiate bude svätým Hospodinovi.

33 (VUL) Non discernetur inter bonum et malum nec altero commutabitur; si quis mutaverit, et quod mutatum est et pro quo mutatum est, sanctum erit et non redimetur ”.
33 (ROH) Nebude vyhľadávať, či je dobré a či zlé, ani ho nezamení. A keby ho predsa zamenil, bude i toto i tamto, zamenené zaň, oboje bude svätým; nevykúpi sa.

34 (VUL) Haec sunt praecepta, quae mandavit Dominus Moysi ad filios Israel in monte Sinai.
34 (ROH) To sú prikázania, ktoré prikázal Hospodin Mojžišovi na vrchu Sinai, aby ich oznámil synom Izraelovým.


Lv 27, 1-34





Verš 25
Omnis aestimatio siclo sanctuarii ponderabitur; siclus viginti gera habet.
Ex 30:13 - Hoc autem dabit omnis, qui transit ad censum, dimidium sicli iuxta mensuram sanctuarii siclus viginti obolos habet ; media pars sicli offeretur Domino.
Nm 3:47 - accipies quinque siclos per singula capita, ad mensuram sanctuarii. Siclus habet viginti obolos.
Ez 45:12 - Siclus autem viginti gera habeat; quinque sicli sint quinque, et decem sicli sint decem, et quinquaginta sint vobis mina.

Verš 26
Primogenita, quae de animalibus ad Dominum pertinent, nemo sanctificare poterit et vovere: sive bos sive ovis fuerit, Domini sunt.
Ex 13:2 - “ Sanctifica mihi omne primogenitum, quod aperit vulvam in filiis Israel, tam de hominibus quam de iumentis: mea sunt enim omnia ”.
Ex 22:29 - De bobus quoque et ovibus similiter facies: septem diebus sit cum matre sua, die octavo reddes illum mihi.
Ex 34:19 - Omne, quod aperit vulvam generis masculini, meum erit; de cuncto grege tuo tam de bobus quam de ovibus meum erit.
Nm 3:13 - Meum est enim omne primogenitum: ex quo percussi omnes primogenitos in terra Aegypti, sanctificavi mihi, quidquid primum nascitur in Israel ab homine usque ad pecus; mei sunt. Ego Dominus ”.
Nm 8:17 - Mea sunt enim omnia primogenita filiorum Israel, tam ex hominibus quam ex iumentis. Ex die, quo percussi omne primogenitum in terra Aegypti, sanctificavi eos mihi.

Verš 28
Omne anathema, quod aliquis vir consecrat Domino de omni possessione sua, sive homo fuerit sive animal sive ager, non veniet nec redimi poterit; quidquid semel fuerit consecratum, sanctum sanctorum erit Domino.
Joz 6:18 - Vos autem cavete, ne de anathemate quippiam auferatis et sitis praevaricationis rei, et omnia castra Israel anathema sint atque turbentur.
Joz 7:13 - Surge! Sanctifica populum et dic eis: Sanctificamini in crastinum. Haec enim dicit Dominus, Deus Israel: Anathema in medio tui est, Israel! Non poteris stare coram hostibus tuis, donec auferatis anathema de medio vestri.

Lv 27,1 - Sľubom uctievame Boha. Neurobiť sľub nie je hriech, lež urobený sľub nedodržať je hriech. Osoba alebo vec, sľúbená Bohu, stáva sa svätou, stáva sa majetkom Pánovým a nemohla sa vykúpiť iba primeranou sumou. Niektoré veci sa nedali vonkoncom vykúpiť (Ex 22,20; Dt 13,15 n.; Joz 7,1 n.; 1 Sam 15,21).

Lv 27,1-7 - Ak niekto sľubom zasvätil Bohu seba alebo svoje dieťa, takýto musel sa vykúpiť, ak nechcel ostať služobníkom vo svätyni. Výkupná cena ustaľovala sa podľa veku a rodu.

Lv 27,9-13 - Ak niekto sľúbil zviera, čo sa mohlo obetovať, musel ho priniesť na obetu. Zviera, čo sa nemohlo obetovať, sa predávalo a kúpna cena sa odvádzala svätyni. Mohol si ho však aj ten ponechať, čo ho bol sľúbil, keď k cene zvieraťa pridal 20 percent kúpnej ceny.

Lv 27,16-19 - Pozemky mali ostať v rodine. Preto, ak sa sľúbilo pole, svätyňa mala nárok len na výnos, a to len do najbližšieho jubilejného roku. Ten však, čo pole zasvätil, čiže sľúbil Pánovi, mohol si ho aj vykúpiť. Chomer bola najväčšia hebrejská miera, obsahovala desať ef, teda 364,4 litrov.

Lv 27,20 - Ak by niekto sľúbené pole predal prv, ako by ho vykúpil, už ho nemôže vykúpiť, ani ho nezíska späť v jubilejnom roku. Predal vec Pánovu, a preto stráca na ňu nárok.

Lv 27,28-29 - Dokonalejší spôsob zasľúbenia bol "chérem", čiže bezvýhradné zasvätenie. Majiteľ sa vzdal práva výkupu. Osoby a veci takto zasvätené bolo možno použiť len k službe svätyni. Zasvätenie pod kliatbou značí, že vec sa musí zničiť, zviera alebo človek usmrtiť. Prekliatie (tiež chérem) mohla však vyhlásiť len verejná autorita. Zasväteniu kliatbou podliehal Izraelita, ak obetoval pohanským bohom (Ex 22,20; Lv 20,2 n.), mesto s obyvateľmi, ak odpadlo k modloslužbe (Dt 13,13–18); aj nad kanaánskymi obyvateľmi, pohanmi, bola vyslovená kliatba záhuby, čiže zasvätenia (Dt 7,1 n.).

Lv 27,30-34 - Aby vyvolený národ nezabudol, že Boh je majiteľom Palestíny, vyhradil si nielen všetky prvotiny, ale aj desiatky a venoval ich kmeňu Léviho za službu vo svätostánku (Nm 18,21). Desiatky sa odvádzali z plodín, ovocia a čistých zvierat. Namiesto desiatkov mohol dať ich cenu. Zvieratá sa rátali tak, že sa vyháňali z košiara a pastier ich palicou rátal. Každé desiate zviera oddelil a nesmel ho ani vymeniť, ani nahradiť lepším alebo horším. Aj za zvieratá mohol dať peňažitú náhradu.