Kniha Levitikus - 3. Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Lv 22, 1-33

1 Hospodin oslovil Mojžiša: 2 Povedz Áronovi a jeho synom, aby sa zdržiavali posvätných darov Izraelitov, ktoré mi zasväcujú, a nezneuctili moje sväté meno. Ja som Hospodin. 3 Povedz im: Keby sa niekto z celého vášho potomstva v budúcich pokoleniach priblížil k svätým darom, ktoré Izraeliti zasvätili Hospodinovi, a bol by nečistý, taký človek musí byť odstránený spred mojej tváre. Ja som Hospodin. 4 Ktokoľvek by z Áronovho potomstva bol malomocný, alebo by trpel výtokom, nesmie jesť z posvätných darov, kým sa neočistí. Keby sa dotkol hocičoho znečisteného mŕtvolou, alebo človeka, ktorý má výron semena, 5 alebo by sa dotkol niektorého z drobných zvierat, ktorého nečistotou by sa poškvrnil, alebo by sa dotkol človeka, ktorým sa poškvrní pre akúkoľvek nečistotu, 6 teda každý, kto by sa dotkol niečoho takého, bude nečistý až do večera a nesmie jesť z posvätných darov, len keď sa celý umyje vodou. 7 Po západe slnka bude čistý a potom môže jesť z posvätných darov, lebo je to jeho pokrm. 8 Zdochlinu alebo zverou roztrhané zviera nesmie jesť; tým by sa poškvrnil. Ja som Hospodin. 9 Nech zachovávajú môj príkaz, aby neuvalili na seba nejaký hriech a nezomreli preto, že ho znesvätili. Ja som Hospodin, váš Posvätiteľ. 10 Kto nepatrí ku kňazskému stavu, nesmie jesť z posvätných darov, a nesmie z nich jesť ani ten, kto sa zdržuje u kňaza, ani jeho pomocný robotník. 11 Ak si však kňaz niekoho kúpi za peniaze, ten môže z toho jesť. Z jeho pokrmu môžu jesť aj tí, čo sa narodili v jeho dome. 12 Keď sa kňazova dcéra vydá za takého, čo nie je kňaz, nesmie jesť z posvätných darov obetovaných pozdvihovaním. 13 Ak však kňazova dcéra ovdovie alebo ju muž zavrhol a nemá potomka, no vráti sa do domu svojho otca, potom môže jesť z pokrmu svojho otca ako za mlada. Kto však nepatrí ku kňazskému stavu, nesmie z neho jesť. 14 Keby niekto z posvätných darov jedol nevedomky, kňazovi uhradí posvätné dary a k tomu pridá pätinu. 15 Nech kňazi nedovolia znesvätiť posvätné dary Izraelitov, ktoré prinášajú ako pozdvihovanú obetu Hospodinovi, 16 lebo by uvalili ťarchu previnenia na tých, čo by jedli posvätné dary. Ja som Hospodin, ich Posvätiteľ. 17 Hospodin oslovil Mojžiša: 18 Povedz Áronovi, jeho synom a všetkým Izraelitom toto: Ak niekto z domu Izraela i z cudzincov, ktorí sa zdržujú v Izraeli, donesie svoj obetných dar, či už ide o rôzne sľuby alebo všelijaké dobrovoľné záväzky, ktoré prinášajú na spaľovanú obetu Hospodinovi, 19 aby ste sa mu zapáčili, musí to byť bezchybný samec z dobytka, z oviec alebo kôz. 20 Neobetujte nič, čo má na sebe nejakú chybu, lebo tým by ste sa mu nezapáčili. 21 Ak niekto na splnenie sľubu alebo nejakého dobrovoľného záväzku prinesie obetu spoločenstva Hospodinovi z dobytka alebo oviec, len bezchybné sa mu bude páčiť. Nesmie mať nijakú chybu. 22 Hospodinovi nesmiete priniesť nič slepé, dolámané, poškodené, vredové, svrabové či lišajové. Nič z toho neprinášajte na ohňovú obetu Hospodinovi na oltár. 23 Býka alebo ovcu so zle vyvinutými alebo zmrzačenými údmi môžeš priniesť ako dobrovoľný obetný dar, takou obetou sa však pri sľube nezapáčiš. 24 Zviera s rozmliaždenými, rozdrvenými, odtrhnutými alebo vyrezanými semenníkmi nesmiete prinášať Hospodinovi. Vo svojej krajine to nesmiete robiť. 25 Neprijmite od cudzinca nijakú takú obetu, aby ste ju potom priniesli ako pokrm svojmu Bohu; je to chybné a nebude prijaté. 26 Hospodin oslovil Mojžiša: 27 Keď sa ti vyliahne teľa, jahňa alebo kozľa, nechaj ho sedem dní pod jeho matkou a na ôsmy deň sa prijme ako príjemná ohňová obeta Hospodinovi. 28 Nezabíjajte v ten istý deň kravu či ovcu spolu s jej mláďaťom. 29 Keď budete prinášať ďakovnú obetu Hospodinovi, prineste ju tak, aby sa mu páčila. 30 Treba ju zjesť v ten istý deň. Nenechajte z nej nič do rána. Ja som Hospodin. 31 Zachovávajte moje príkazy a konajte podľa nich. Ja som Hospodin. 32 Neznesväcujte moje sväté meno. Nech som uctievaný ako svätý medzi Izraelitmi. Ja som Hospodin, váš Posvätiteľ. 33 Vyviedol som vás z Egypta, aby som vám bol Bohom. Ja som Hospodin.

Verš 8

Zdochlinu alebo zverou roztrhané zviera nesmie jesť; tým by sa poškvrnil. Ja som Hospodin.

Ex 22:31 -

Lv 17:15 - Ktokoľvek by jedol zdochlinu alebo roztrhané zviera, či domorodec, alebo cudzinec, vyperie si šaty, umyje sa vodou a bude nečistý až do večera. Potom bude čistý.

Ez 44:31 - Kňazi nesmú jesť nijakú zdochlinu ani roztrhané z vtáctva, ani z dobytka.

Verš 4

Ktokoľvek by z Áronovho potomstva bol malomocný, alebo by trpel výtokom, nesmie jesť z posvätných darov, kým sa neočistí. Keby sa dotkol hocičoho znečisteného mŕtvolou, alebo človeka, ktorý má výron semena,

Lv 15:2 - Povedzte Izraelitom toto: Ak niektorý muž trpí na výtok z tela, jeho výtok je nečistý.

Verš 13

Ak však kňazova dcéra ovdovie alebo ju muž zavrhol a nemá potomka, no vráti sa do domu svojho otca, potom môže jesť z pokrmu svojho otca ako za mlada. Kto však nepatrí ku kňazskému stavu, nesmie z neho jesť.

Lv 10:14 - Prsia z podávanej obety a stehno z pozdvihovanej obety budete jesť na čistom mieste, ty a s tebou tvoji synovia a tvoje dcéry. Ty a tvoji synovia ste to dostali ako podiel z obety spoločenstva Izraelitov.

Verš 30

Treba ju zjesť v ten istý deň. Nenechajte z nej nič do rána. Ja som Hospodin.

Lv 7:15 - Mäso z jeho ďakovnej obety spoločenstva sa musí zjesť v deň obetovania. Nič z neho sa nesmie nechať do rána.

Verš 21

Ak niekto na splnenie sľubu alebo nejakého dobrovoľného záväzku prinesie obetu spoločenstva Hospodinovi z dobytka alebo oviec, len bezchybné sa mu bude páčiť. Nesmie mať nijakú chybu.

Dt 15:21 - V prípade, že zviera bude chybné, krívajúce alebo slepé, alebo akokoľvek inak znetvorené, nesmieš ho obetovať Hospodinovi, svojmu Bohu.

Dt 17:1 - Neobetuj Hospodinovi, svojmu Bohu, býka či ovcu, ktoré by boli chybné alebo nejako znetvorené, lebo to je ohavnosť pred Hospodinom, tvojím Bohom.

Lv 22,8 - Porov. Ex 22,31; Lv 17,15; Ez 44,31.

Lv 22,10-14 - Len tí, čo patria k domu, čiže k rodine kňazovej, môžu jesť zo svätých vecí. Svätosväté však môžu jesť len kňazi.

Lv 22,25 - Pokrm, dosl. chlieb – teda obetný dar. V tomto verši sa nepriamo dovoľuje cudzincom prinášať žertvy, ktoré nemajú telesné chyby.

Lv 22,27 - Uvedené mláďatá sú nie súce na jedenie, nieto ešte na obetu (Ex 22,29 n.).