výhody registrácie

Kniha Levitikus

Biblia - Sväté písmo

(VUL - Latinský - Nova Vulgata)

Lv 21, 1-24

1 (VUL) Dixit quoque Dominus ad Moysen: “ Loquere ad sacer dotes filios Aaron et dices eis: Ne contaminetur sacerdos in mortibus civium suorum,
1 (ROH) A Hospodin riekol Mojžišovi: Povedz kňazom, synom Áronovým, a povieš im: Niktorý z vás nezanečistí sa za mŕtveho vo svojom ľude,

2 (VUL) nisi tantum in consanguineis propinquis, id est super matre et patre et filio ac filia, fratre quoque
2 (ROH) iba za svojho pokrevného, sebe blízkeho, za svoju matku, za svojho otca, za svojho syna, za svoju dcéru a za svojho brata

3 (VUL) et sorore virgine propinqua, quae non est nupta viro; in ipsa contaminabitur.
3 (ROH) a za svoju sestru, pannu, sebe blízku, ktorá nepatrila mužovi, za tú sa zanečistí.

4 (VUL) Non contaminabitur ut maritus in cognatis suis, ne profanetur.
4 (ROH) Teda nezanečistí sa kňaz súc pánom vo svojom ľude, aby sa poškvrnil.

5 (VUL) Non radent caput nec barbam neque in carne sua facient incisuras.
5 (ROH) Nespravia si lysiny na svojej hlave a neoholia boku svojej brady ani na svojom tele nespravia nijakého rezu.

6 (VUL) Sancti erunt Deo suo et non polluent nomen eius: incensa enim Domini et panem Dei sui offerunt et ideo sancti erunt.
6 (ROH) Svätí budú svojmu Bohu a nepoškvrnia mena svojho Boha, lebo obetujú ohňové obeti Hospodinove, chlieb svojho Boha, a preto budú svätí.

7 (VUL) Scortum et oppressam non ducent uxorem nec eam, quae repudiata est a marito, quia consecratus est Deo suo.
7 (ROH) Ženy smilnice alebo poškvrnenej si nevezmú ani si nevezmú ženy, zahnanej od jej muža, lebo každý z nich je svätý svojemu Bohu.

8 (VUL) Et sanctificabis eum, quia panem Dei sui offert. Sit ergo sanctus tibi, quia ego sanctus sum, Dominus, qui sanctifico vos.
8 (ROH) A budeš ho mať za svätého, lebo obetuje chlieb tvojho Boha; svätým ti bude, lebo svätý som ja Hospodin, ktorý vás posväcujem.

9 (VUL) Sacerdotis filia, si profanaverit se stupro, profanat nomen patris sui; flammis exuretur.
9 (ROH) A keby sa poškvrnila dcéra niektorého kňaza dopustiac sa smilstva, poškvrnila svojho otca, bude upálená ohňom.

10 (VUL) Sacerdos maximus inter fratres suos, super cuius caput fusum est unctionis oleum, et cuius manus in sacerdotio consecratae sunt, vestitusque est sanctis vestibus, comam suam non excutiet, vestimenta non scindet
10 (ROH) A najvyšší kňaz zpomedzi svojich bratov, na ktorého hlavu bol vyliaty olej pomazania, a bol naplnil svoju ruku, posvätil sa, aby obliekol sväté rúcho, nerozpustí svojej hlavy na znak smútku ani neroztrhne svojho rúcha.

11 (VUL) et ad omnem mortuum non ingredietur omnino; super patre quoque suo et matre non contaminabitur.
11 (ROH) Nevojde k niktorej duši mŕtveho, nezanečistí sa ani len za svojho otca ani za svoju mať.

12 (VUL) Nec egredietur de sanctuario, ne polluat sanctuarium Domini, quia consecratus est oleo unctionis Dei sui. Ego Dominus.
12 (ROH) A nevyjde zo svätyne a nepoškvrní svätyne svojho Boha, lebo koruna oleja pomazania jeho Boha je na ňom. Ja som Hospodin!

13 (VUL) Virginem ducet uxorem;
13 (ROH) Za ženu si vezme pannu v jej panenstve.

14 (VUL) viduam et repudiatam et oppressam atque meretricem non accipiet, sed virginem de cognatis suis ducet uxorem.
14 (ROH) Vdovy a zahnanej alebo poškvrnenej smilnice si nevezme, ale iba pannu zo svojho ľudu si vezme za ženu.

15 (VUL) Ne profanet stirpem suam inter cognatos suos, quia ego Dominus, qui sanctifico eum ”.
15 (ROH) A nepoškvrní svojho semena vo svojom ľude, lebo ja som Hospodin, ktorý ho posväcujem.

16 (VUL) Locutusque est Dominus ad Moysen dicens:
16 (ROH) A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

17 (VUL) “ Loquere ad Aaron: Homo de semine tuo in generationibus suis, qui habuerit maculam, non accedet, ut offerat panem Dei sui;
17 (ROH) Hovor Áronovi a povedz mu: Niktorý z tvojho semena po ich pokoleniach, na ktorom by bola nejaká vada, nepristúpi, aby obetoval chlieb svojho Boha.

18 (VUL) quia quicumque habuerit maculam, non accedet: si caecus fuerit vel claudus, si mutilo naso vel deformis,
18 (ROH) Lebo niktorý muž, na ktorom by bola vada, nepristúpi: slepý muž alebo kuľhavý, alebo ktorý by mal niektorý úd primalý alebo priveľký,

19 (VUL) si fracto pede vel manu,
19 (ROH) alebo muž, ktorý by mal zlomenú nohu alebo zlomenú ruku,

20 (VUL) si gibbus, si pusillus, si albuginem habens in oculo, si iugem scabiem, si impetiginem in corpore vel contritos testiculos.
20 (ROH) alebo hrbatý alebo pritenký, alebo ktorý by mal beľmo na oku alebo keby bol chrastavý alebo prašivý alebo keby mal stlačené lono.

21 (VUL) Omnis, qui habuerit maculam de semine Aaron sacerdotis, non accedet offerre incensa Domini nec panem Dei sui.
21 (ROH) Niktorý muž, na ktorom by bola nejaká vada, zo semena Árona, kňaza, nepriblíži sa, aby obetoval ohňové obeti Hospodinove; vada je na ňom, nepriblíži sa, aby obetoval chlieb svojho Boha.

22 (VUL) Vescetur tamen pane Dei sui de sanctissimis et de sanctis.
22 (ROH) No, chlieb svojho Boha, z toho, čo je svätosväté, i zo svätého bude jesť.

23 (VUL) Sed ad velum non ingrediatur nec accedat ad altare, quia maculam habet et contaminare non debet sanctuaria mea, quia ego Dominus, qui sanctifico ea ”.
23 (ROH) Len k opone nevojde a oltáru sa nepriblíži, lebo je na ňom vada, a nepoškvrní mojich svätýň, lebo ja som Hospodin, ktorý ich posväcujem.

24 (VUL) Locutus est ergo Moyses ad Aaron et filios eius et ad omnem Israel.
24 (ROH) A Mojžiš to hovoril Áronovi a jeho synom a všetkým synom Izraelovým.


Lv 21, 1-24





Lv 21,1 - Izrael bol národom vyvoleným, majetkom Božím. Mal byť teda svätý, ako je Boh svätý. To platilo vo väčšej miere o kňazoch, ktorí boli vyvolení sluhovia Boží. Boh žiada od kňazov väčšiu svätosť ako od obyčajných veriacich.

Lv 21,1-5 - Každý dotyk mŕtvoly mal za následok levitskú, čiže obradnú nečistotu (Nm 6,6; 19,11). Kňaz mohol sa dotknúť a mohol pochovávať mŕtvoly iba svojich najbližších. Platí to aj o jeho žene. Vg má namiesto 5. verša: "No nepoškvrní sa mŕtvolou svojho ľudu". Kňazom sa zakazuje smútiť tak, ako to bolo vo zvyku u ostatných Izraelitov (19,27.28).

Lv 21,7 - Kňaz si nesmie vziať hocijakú ženu. Jednoduchému kňazovi však zákon nezakazoval vziať si za ženu počestnú vdovu. Veľkňaz si však nesmel vziať ani vdovu (v. 14).

Lv 21,10-12 - Hoc inokedy mohol veľkňaz opustiť svätyňu, na prípad pohrebu sa mu to zakazuje.

Lv 21,13 - Svätosť stavu vyžadovala, aby si veľkňaz bral za ženu osobu, z ktorej by mal schopné potomstvo do služby Pánovej. Veľkňazský úrad bol dedičný.

Lv 21,16-17 - Vyratujú sa telesné chyby, pre ktoré príslušný levita sa nemohol stať činným kňazom. Veď aj jednoduché kňazstvo bolo dedičné. Svätosť kňazského stavu vyžadovala, aby kňazi nemali telesné chyby a znetvorenia.

Lv 21,22 - Telesné chyby boli prekážkou pre službu oltára, nevylučovali však dotyčného z podielov na pokojných obetách. Svätosväté veci boli: predkladné chleby, časti z obiet za spreneveru a za hriech. Sväté boli podiely z ďakovných obetí, prvorodené z čistých zvierat (Nm 18,15), prvotiny úrody a desiatky (Nm 18,12.26 n.).