Kniha Levitikus - 3. Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Lv 21, 1-24

1 Hospodin oslovil Mojžiša: Povedz kňazom, Áronovým synom, toto: Nech sa nikto z vás neznečistí mŕtvolou niekoho zo svojho ľudu, 2 okrem svojho najbližšieho príbuzného, ako je matka, otec, syn, dcéra, brat 3 a slobodná sestra, ktorá zostáva jeho blízkou príbuznou, lebo sa nevydala; tou sa môže znečistiť. 4 Mŕtvolou vydatej sestry sa však nesmie poškvrniť, lebo by sa zneuctil. 5 Nebudú si podstrihovať vlasy dookola ani pristrihovať okraje brady; do tela si nebudú robiť zárezy. 6 Majú byť svätí pre svojho Boha, nech neznesvätia jeho meno, lebo prinášajú ohňové obety Hospodinovi, pokrm svojho Boha. Preto musia zostať svätí. 7 Nesmú si vziať za ženu pobehlicu ani ženu zneuctenú. Neoženia sa ani so ženou, ktorú jej muž zavrhol, lebo kňaz je zasvätený Bohu. 8 Pokladaj ho teda za svätého, lebo prináša chlieb tvojho Boha. Nech je pre teba svätý, lebo svätý som ja, Hospodin, váš Posvätiteľ. 9 Keď sa dcéra niektorého kňaza znesvätí smilstvom, znesvätí svojho otca. Nech je upálená. 10 Veľkňaz ako predstavený svojich bratov kňazov, ktorému pri vysviacke vyliali na hlavu olej a uviedli ho do úradu, takže si môže obliekať posvätné rúcha, nesmie mať vlasy na hlave neupravené ani si nesmie roztrhnúť rúcha. 11 Nepriblíži sa k nijakej mŕtvole, nepoškvrní sa ani pre svojho otca, ani pre svoju matku. 12 Nevyjde zo svätyne a neznesvätí svätyňu svojho Boha, lebo bol svojmu Bohu zasvätený olejom pomazania. Ja som Hospodin. 13 Nech si za manželku vezme pannu. 14 Vdovu či ženu, ktorú jej muž zavrhol, alebo ženu zneuctenú smilstvom, si nesmie vziať za ženu. Za ženu si vezme pannu spomedzi svojho ľudu, 15 aby neznesvätil svoje potomstvo medzi svojím ľudom. Ja som Hospodin, jeho Posvätiteľ. 16 Hospodin oslovil Mojžiša: 17 Povedz Áronovi: Keby mal niekto v pokoleniach tvojho potomstva nejakú telesnú chybu, ten nesmie prinášať pokrm svojho Boha. 18 Túto službu nesmie konať ten, kto má nejakú telesnú chybu; nikto slepý alebo chromý, alebo so znetvorenou tvárou či s niektorým zle vyvinutým údom, 19 alebo človek so zlomenou nohou, alebo zlomenou rukou, 20 alebo človek hrbatý, zakrpatený, s beľmom na oku, človek postihnutý svrabom či lišajom, alebo s rozdrveným semenníkom. 21 Nikto z potomstva kňaza Árona, ktorý má nejakú telesnú chybu, nesmie prinášať ohňovú obetu Hospodinovi. Keďže má telesnú chybu, nesmie prinášať pokrm svojho Boha. 22 Môže však požívať pokrm svojho Boha z veľsvätých a svätých darov. 23 Pre svoju telesnú chybu však nesmie pristúpiť k opone ani k oltáru, lebo by znesvätil moju svätyňu, pretože ja som Hospodin, ich Posvätiteľ. 24 Mojžiš to oznámil Áronovi, jeho synom a všetkým Izraelitom.

Lv 21,1 - Izrael bol národom vyvoleným, majetkom Božím. Mal byť teda svätý, ako je Boh svätý. To platilo vo väčšej miere o kňazoch, ktorí boli vyvolení sluhovia Boží. Boh žiada od kňazov väčšiu svätosť ako od obyčajných veriacich.

Lv 21,1-5 - Každý dotyk mŕtvoly mal za následok levitskú, čiže obradnú nečistotu (Nm 6,6; 19,11). Kňaz mohol sa dotknúť a mohol pochovávať mŕtvoly iba svojich najbližších. Platí to aj o jeho žene. Vg má namiesto 5. verša: "No nepoškvrní sa mŕtvolou svojho ľudu". Kňazom sa zakazuje smútiť tak, ako to bolo vo zvyku u ostatných Izraelitov (19,27.28).

Lv 21,7 - Kňaz si nesmie vziať hocijakú ženu. Jednoduchému kňazovi však zákon nezakazoval vziať si za ženu počestnú vdovu. Veľkňaz si však nesmel vziať ani vdovu (v. 14).

Lv 21,10-12 - Hoc inokedy mohol veľkňaz opustiť svätyňu, na prípad pohrebu sa mu to zakazuje.

Lv 21,13 - Svätosť stavu vyžadovala, aby si veľkňaz bral za ženu osobu, z ktorej by mal schopné potomstvo do služby Pánovej. Veľkňazský úrad bol dedičný.

Lv 21,16-17 - Vyratujú sa telesné chyby, pre ktoré príslušný levita sa nemohol stať činným kňazom. Veď aj jednoduché kňazstvo bolo dedičné. Svätosť kňazského stavu vyžadovala, aby kňazi nemali telesné chyby a znetvorenia.

Lv 21,22 - Telesné chyby boli prekážkou pre službu oltára, nevylučovali však dotyčného z podielov na pokojných obetách. Svätosväté veci boli: predkladné chleby, časti z obiet za spreneveru a za hriech. Sväté boli podiely z ďakovných obetí, prvorodené z čistých zvierat (Nm 18,15), prvotiny úrody a desiatky (Nm 18,12.26 n.).