| Kniha Levitikus - 3. MojžišovaBiblia - Sväté písmo(EKU - Ekumenický preklad) | Lv 10, 1-20 |
1 Lv 10, 1 Áronovi synovia Nádab a Abíhu vzali každý svoju kadidelnicu, dali do nej oheň, položili naň kadidlo a obetovali Hospodinovi nedovolený oheň, aký im neprikázal. 2 Lv 10, 2 Od Hospodina vyšľahol oheň a ich spálil, takže zomreli pred Hospodinom. 3 Lv 10, 3 Mojžiš povedal Áronovi: Práve toto mienil Hospodin, keď povedal: Na tých, čo prichádzajú ku mne, ukážem svoju svätosť, pred všetkým ľudom budem zvelebený. Áron však mlčal. 4 Lv 10, 4 Potom Mojžiš zavolal Míšaela a Elcáfana, synov Áronovho strýca Uzzíela a povedal im: Pristúpte a vyneste svojich bratov spred svätyne von za tábor. 5 Lv 10, 5 Pristúpili teda a vyniesli ich oblečených von za tábor, ako kázal Mojžiš. 6 Lv 10, 6 Mojžiš povedal Áronovi a jeho synom Eleazárovi a Ítamarovi: Pre nich nebudete mať na hlave neupravené vlasy ani si neroztrhnete rúcha, aby ste nezomreli a nedoľahol na celú pospolitosť hnev. Vaši bratia a celý dom Izraela nech plačú nad požiarom, ktorý zapálil Hospodin. 7 Lv 10, 7 Vy však nebudete odchádzať od vchodu do stanu stretávania, aby ste nezomreli, lebo na vás je olej Hospodinovho pomazania. Urobili teda podľa Mojžišovho slova. 8 Lv 10, 8 Hospodin povedal Áronovi: 9 Lv 10, 9 Ty ani tvoji synovia nesmiete piť víno či iný opojný nápoj, keď budete vchádzať do stanu stretávania, aby ste nezomreli. To je trvalo platné ustanovenie pre vaše pokolenia. 10 Lv 10, 10 Musíte robiť rozdiel medzi posvätným a všedným, medzi čistým a nečistým, 11 Lv 10, 11 a poúčať Izraelitov o všetkých ustanoveniach, ktoré vám prostredníctvom Mojžiša prikázal Hospodin. 12 Lv 10, 12 Potom Mojžiš povedal Áronovi a Eleazárovi a Ítamarovi, synom, čo mu zostali: Vezmite pokrmovú obetu, čo zostala z Hospodinových ohňových obiet, a jedzte ju bez kvasu pri oltári, lebo je svätosvätá. 13 Lv 10, 13 Jedzte ju na posvätnom mieste, veď je to podiel tvoj i tvojich synov z Hospodinových ohňových obiet, lebo taký príkaz som dostal. 14 Lv 10, 14 Prsia z podávanej obety a stehno z pozdvihovanej obety budete jesť na čistom mieste, ty a s tebou tvoji synovia a tvoje dcéry. Ty a tvoji synovia ste to dostali ako podiel z obety spoločenstva Izraelitov. 15 Lv 10, 15 Stehno z pozdvihovanej obety a prsia z podávanej obety nech prinášajú spolu s tukom určeným na ohňové obety, aby to predložili pred Hospodina ako podávanú obetu. Potom budú patriť tebe a tvojim synom ako podiel podľa trvalo platného ustanovenia, ako prikázal Hospodin. 16 Lv 10, 16 Potom sa Mojžiš vypytoval na capa určeného na obetu za hriech. Ukázalo sa, že bol spálený. Preto sa nahneval na Áronových synov, Eleazára a Ítamara, ktorí zostali nažive, a povedal: 17 Lv 10, 17 Prečo ste nejedli z obety za hriech na posvätnom mieste? Veď je svätosvätá a on vám ju dal, aby ste tým pospolitosť zbavili viny a konali za ňu obrad zmierenia pred Hospodinom. 18 Lv 10, 18 Jej krv sa nevniesla do svätyne. Obetu ste mali jesť vo svätyni, ako som prikázal. 19 Lv 10, 19 Áron povedal Mojžišovi: Oni dnes priniesli pred Hospodina svoju obetu za hriech i svoju spaľovanú obetu. Mne sa muselo niečo také prihodiť! Keby bolo šlo o mňa a ja by som bol dnes jedol z obety za hriech, páčilo by sa to Hospodinovi? 20 Lv 10, 20 Keď to Mojžiš počul, páčilo sa mu to.
| | Lv 10, 1-20 |
Verš 18
Jej krv sa nevniesla do svätyne. Obetu ste mali jesť vo svätyni, ako som prikázal.
Lv 4:5 - Potom pomazaný kňaz vezme z krvi býčka a prinesie ju k stanu stretávania.
Lv 6:26 -
Lv 16:27 - Býčka na obetu za hriech a capa na obetu za hriech, ktorých krv vniesli do svätyne na obetu zmierenia, dá vyniesť za tábor. Ich kože, mäso a trus spáli.
Verš 2
Od Hospodina vyšľahol oheň a ich spálil, takže zomreli pred Hospodinom.
Nm 3:4 - Nádab a Abíhu zomreli pred Hospodinom, keď na Sinajskej púšti priniesli pred Hospodina cudzí oheň. Nemali synov. Kňazskú službu vykonávali teda Eleazár a Ítamar v prítomnosti svojho otca Árona.
Nm 26:61 - No Nádab a Abíhu zomreli, keď priniesli nenáležito zapálený oheň pred Hospodina.
1Krn 24:2 - Nádab a Abíhu zomreli prv než ich otec. Keďže nemali synov, kňazstvo prevzali: Eleazár a Ítamar.
Verš 3
Mojžiš povedal Áronovi: Práve toto mienil Hospodin, keď povedal: Na tých, čo prichádzajú ku mne, ukážem svoju svätosť, pred všetkým ľudom budem zvelebený. Áron však mlčal.
Lv 8:35 - Zostaňte pri vchode do stanu stretávania sedem dní vo dne i v noci a zachovávajte Hospodinove ustanovenia, aby ste nepomreli. Taký príkaz som dostal.
Verš 13
Jedzte ju na posvätnom mieste, veď je to podiel tvoj i tvojich synov z Hospodinových ohňových obiet, lebo taký príkaz som dostal.
Lv 2:3 - Zvyšok pokrmovej obety zostane Áronovi a jeho synom ako najsvätejšia časť z Hospodinových ohňových obiet.
Lv 6:16 - Každá pokrmová obeta kňaza bude celožertva. Nesmie sa jesť.
Verš 7
Vy však nebudete odchádzať od vchodu do stanu stretávania, aby ste nezomreli, lebo na vás je olej Hospodinovho pomazania. Urobili teda podľa Mojžišovho slova.
Lv 21:12 - Nevyjde zo svätyne a neznesvätí svätyňu svojho Boha, lebo bol svojmu Bohu zasvätený olejom pomazania. Ja som Hospodin.
Lv 10,1 - Nádáb značí ,veľkodušný', Abiu, čiže Abihu, znamená ,môj Otec je On' (Boh). Nadab a Abiu boli najstarší synovia Áronovi.
Lv 10,3 - Boh svojím trestom ukazuje, že je svätý. Tresce tých, čo sa k nemu približujú inakšie, ako si on želá. A čím bližší je človek Bohu, tým prísnejší je trest.
Lv 10,5-7 - Nikto nesmel byť pochovaný v tábore a neskoršie ani v meste. Mojžiš zakazuje kňazom smútiť za Nadabom a Abiom. Tým by vlastne prejavovali nesúhlas s Pánovým skutkom. Je tu začiatok zákona, čo zakazoval kňazom, najmä veľkňazovi, účasť na pohrebných obradoch (pozri hl. 21). Eleazar (,Boh pomáha') a Itamar boli mladší synovia Áronovi.
Lv 10,16-18 - Skutočnosť, že Áron nejedol z obetného mäsa, ktoré obetoval za seba, je pochopiteľná. Že však nejedol z druhej obety, z obety za ľud, o ktorej je reč v 9,3.15, bolo priestupkom proti bohoslužobným predpisom. Podľa 6,17.18 mali Áron a jeho synovia z tejto obety jesť na posvätnom mieste. I keď táto obeta bola za hriech ľudu, mohli z nej jesť, lebo ani krv z obetného zvieraťa nevnášali do svätyne (6,30).
Lv 10,19 - Áron uznáva svoju chybu, chce sa však ospravedlniť. Vie, že sa mala urobiť radostná hostina, lenže, ako sa mohol tešiť, keď stratil dvoch synov. Taká spoločná hostina by sa nepáčila Pánovi, preto, keď nemohol obetný podiel jesť, spálil ho na oltári (7,17).