výhody registrácie

Kniha Levitikus

Biblia - Sväté písmo

(VUL - Latinský - Nova Vulgata)

Lv 1, 1-17

1 (VUL) Vocavit autem Moysen et locu tus est ei Dominus de tabernacu lo conventus dicens:
1 (ROH) A Hospodin povolal Mojžiša a hovoril mu zo stánu shromaždenia a riekol:

2 (VUL) “ Loquere filiis Israel et dices ad eos: Homo, qui obtulerit ex vobis hostiam Domino de animalibus domesticis, de bobus et pecoribus offerens victimas,
2 (ROH) Hovor synom Izraelovým a povieš im: Keď bude niekto z vás obetovať Hospodinovi obetný dar z hoviad, z rožného statku alebo z drobného dobytka budete obetovať svoj obetný dar.

3 (VUL) si holocaustum fuerit eius oblatio de armento, masculum immaculatum offeret ad ostium tabernaculi conventus ad placandum sibi Dominum;
3 (ROH) Ak bude jeho obetný dar zápalnou obeťou z rožného statku, bude ho obetovať samca bez vady; pri dveriach stánu shromaždenia ho bude obetovať, aby mu bol príjemný pred Hospodinom.

4 (VUL) ponetque manum super caput hostiae, et acceptabilis erit atque in expiationem eius proficiens.
4 (ROH) A vzloží svoju ruku na hlavu svojej zápalnej obeti, a bude mu príjemná pokryť na ňom hriech,

5 (VUL) Immolabitque vitulum coram Domino, et offerent filii Aaron sacerdotes sanguinem eius aspergentes per altaris circuitum, quod est ante ostium tabernaculi conventus.
5 (ROH) a zabije junca, z hoviad, pred Hospodinom, a synovia Áronovi, kňazi, budú obetovať krv a budú kropiť krvou dookola na oltár, ktorý je pri dveriach stánu shromaždenia,

6 (VUL) Detracta pelle, hostiam offerens in frusta concidet;
6 (ROH) a stiahne zápalnú obeť z kože a rozseká ju, totiž obeť, na jej kusy.

7 (VUL) et filii Aaron sacerdotis ponent in altari ignem, strueque lignorum super ignem composita,
7 (ROH) A synovia Árona, kňaza, dajú oheň na oltár a upravia drevo na ohni.

8 (VUL) membra, quae caesa sunt, desuper ordinabunt, caput videlicet et adipem.
8 (ROH) Potom usporiadajú synovia Áronovi, kňazi, tie kusy, hlavu a loj, na drevo, ktoré bude na ohni, ktorý bude na oltári.

9 (VUL) Intestina autem et crura offerens lavabit aqua adolebitque ea sacerdos super altare in holocaustum, incensum suavissimi odoris Domino.
9 (ROH) A jeho vnútornosti a jeho nohy umyje vodou, a kňaz kadiac bude páliť to všetko na oltári. To je zápalná obeť, ohňová obeť upokojujúcej vône Hospodinovi.

10 (VUL) Quod si de pecoribus eius oblatio est, de ovibus sive de capris holocaustum, masculum absque macula offeret;
10 (ROH) Ak bude jeho obetný dar z drobného dobytka, z oviec alebo z kôz, na zápalnú obeť, bude ho obetovať samca bez vady.

11 (VUL) immolabitque ad latus altaris, quod respicit ad aquilonem, coram Domino. Sanguinem vero illius aspergent contra altare filii Aaron sacerdotes per circuitum;
11 (ROH) A zabije ho po strane oltára na sever pred Hospodinom. A synovia Áronovi, kňazi, pokropia jeho krvou na oltár dookola.

12 (VUL) dividetque offerens membra, caput et adipem, et sacerdos imponet ea super ligna, quibus subest ignis in altari.
12 (ROH) A rozseká ho na jeho kusy vezmúc i jeho hlavu i jeho loj, a kňaz to upraví na drevo, ktoré bude na ohni, ktorý bude na oltári.

13 (VUL) Intestina vero et crura lavabit offerens aqua, et oblata omnia adolebit sacerdos super altare: holocaustum est et incensum odoris suavissimi Domino.
13 (ROH) A vnútornosti a páry nôh umyje vodou, a kňaz bude obetovať to všetko a bude to páliť, kadiac, na oltári. To bude zápalná obeť, ohňová obeť upokojujúcej vône Hospodinovi.

14 (VUL) Sin autem de avibus holocausti oblatio fuerit Domino, offeret de turturibus aut pullis columbae oblationem suam.
14 (ROH) Keď bude jeho obetný dar Hospodinovi zápalnou obeťou z vtákov, vtedy bude obetovať svoj obetný dar z hrdličiek alebo z holúbät.

15 (VUL) Et sacerdos afferet eam ad altare; retortum ad collum caput adolebit in altari, sanguisque eius exprimetur contra parietem altaris.
15 (ROH) A kňaz ho donesie k oltáru, kde mu natrhne hlavu a kadiac bude ho páliť na oltári a jeho krv vytlačí na stenu oltára.

16 (VUL) Vesiculam vero gutturis et plumas proiciet offerens prope altare ad orientalem plagam in loco, in quo cineres effundi solent;
16 (ROH) Potom odstráni jeho vole s ich nečistotou a hodí to na zem vedľa oltára na východ, na miesto, kde je popol.

17 (VUL) confringetque eam inter alas, quas non secabit, et adolebit eam sacerdos super altare, lignis super ignem positis: holocaustum est et incensum suavissimi odoris Domino.
17 (ROH) A natrhne to na jeho krýdlach, ale neodtrhne. A kňaz to bude páliť, kadiac, na oltári, na dreve, ktoré bude na ohni. To je zápalná obeť, ohňová obeť upokojujúcej vône Hospodinovi.


Lv 1, 1-17





Verš 3
si holocaustum fuerit eius oblatio de armento, masculum immaculatum offeret ad ostium tabernaculi conventus ad placandum sibi Dominum;
Ex 29:10 - applicabis et vitulum coram tabernaculo conventus; imponentque Aaron et filii eius manus super caput illius,

Lv 1,1 - O obetách pozri úvod do Levitika 2.1.

Lv 1,2 - Pre krvavé obety vyberali sa len najlepšie a najcennejšie domáce zvieratá. Tým sa naznačilo, že človek dáva za seba to, čo má preň najväčšiu cenu.

Lv 1,3 - Zápalná obeta, celostná žertva, bola najvznešenejšou obetou, pretože celá patrila Bohu. Ňou sa prejavovala pocta Bohu najúčinnejšie. Preto sa na túto obetu vyžadoval vždy samček, a to ako dokonalejší.

Lv 1,4 - Porov. Ex 29,10.15.19. Tento obrad sa konal pri celostných žertvách, pri pokojných a zmiernych obetách. Obrad konal ten, čo prinášal obetu, a nie kňaz. Chcelo sa tým znázorniť predovšetkým to, že obetujúci namiesto vlastného života dáva kus zo svojho imania. Na druhom mieste vkladanie rúk označovalo aj vloženie vlastných hriechov na obetné zviera.

Lv 1,5 - Spočiatku obetné zviera zabíjal sám obetujúci, neskoršie sa stalo zvykom, že to robievali kňazi (2 Krn 29,22; 30,16). – Podľa Lv 17,11 život zvieraťa je v jeho krvi. Obetovaním a rozlievaním krvi názorne sa naznačuje, že Bohu prináleží všetok život, že Boh je najvyšším Pánom života a smrti. Takto krv zvieraťa je symbolom ponuky vlastného života Bohu, ktorému patrí každý ľudský život. – Kňazi zachytávali krv do osobitných nádob a potom ju rozlievali okolo oltára zápalných obiet (Hebr 12,24; 1 Pt 1,2). Tento úkon naznačoval, že Pán prijíma obetu.

Lv 1,9 - Úplné spálenie obety Pán prijímal s úľubou. To značia slová "príjemnej vône pre Pána". Celostnou žertvou sa najvýraznejšie prejavovala oddanosť Pánovi a pocit závislosti od Boha.

Lv 1,16 - Hebrejský text má miesto hrvoľa "vnútornosti" a namiesto peria "to, čím sú vnútornosti naplnené", trus. Celostné žertvy boli celonárodné alebo súkromné. Celostnú žertvu mohol priniesť aj cudzinec, ostatné obety však nie.