| Kniha Levitikus - 3. MojžišovaBiblia - Sväté písmo(EKU - Ekumenický preklad) | Lv 1, 1-17 |
1 Lv 1, 1 Hospodin oslovil Mojžiša zo stanu stretávania a povedal mu: 2 Lv 1, 2 Prehovor k Izraelitom povedz im: Keď niekto z vás chce priniesť Hospodinovi obetný dar, prinesiete svoj obetný dar zo zvierat, z hovädzieho dobytka alebo z drobného stáda. 3 Lv 1, 3 Ak bude jeho obetným darom spaľovaná obeta z hovädzieho dobytka, nech privedie bezchybného samca. Privedie ho k vchodu stanu stretávania, aby získal Hospodinovu priazeň. 4 Lv 1, 4 Položí ruku na hlavu spaľovanej obety; tá bude so záľubou prijatá, aby získal zmierenie. 5 Lv 1, 5 Potom pred Hospodinom zabije dobytča a Áronovi synovia, kňazi, prinesú krv; krvou dookola pokropia oltár, ktorý je pri vchode stanu stretávania. 6 Lv 1, 6 Kožu zo spaľovanej obety stiahne a obetu rozseká na kusy. 7 Lv 1, 7 Synovia kňaza Árona rozložia na oltári oheň a naň naložia drevo. 8 Lv 1, 8 Potom Áronovi synovia, kňazi, poukladajú rozsekané kusy, hlavu a tuk na drevo, ktoré horí na oltári. 9 Lv 1, 9 Vnútornosti a nohy kňaz umyje vo vode a všetko spáli na oltári ako spaľovanú obetu, ohňovú obetu príjemnej vône Hospodinovi. 10 Lv 1, 10 Ak jeho obetný dar pre spaľovanú obetu bude zo stáda, z oviec alebo z kôz, privedie bezchybného samca. 11 Lv 1, 11 Zareže ho pred Hospodinom na severnej strane oltára a Áronovi synovia, kňazi, jeho krvou dookola pokropia oltár. 12 Lv 1, 12 Potom kňaz obetu rozseká na kusy, poukladá ich aj s hlavou a tukom na drevo, ktoré horí na oltári. 13 Lv 1, 13 Vnútornosti a nohy umyje vodou a kňaz to všetko prinesie na oltár ako spaľovanú obetu. To bude ohňová obeta príjemnej vône Hospodinovi. 14 Lv 1, 14 Ak chce priniesť Hospodinovi na spaľovanú obetu dar z vtákov, nech prinesie svoj dar z hrdličiek alebo holúbkov. 15 Lv 1, 15 Kňaz ho prinesie k oltáru, nechtom mu natrhne hlavu a spáli na oltári. Krv vytlačí na stenu oltára. 16 Lv 1, 16 Jeho hrvoľ aj s obsahom vyberie a odhodí k východnej strane oltára, kam sa vysýpa popol. 17 Lv 1, 17 Kňaz mu potom natrhne krídla, ale neoddelí ich; spáli ich na dreve, ktoré horí na oltári. To bude spaľovaná obeta; ohňová obeta príjemnej vône Hospodinovi.
| | Lv 1, 1-17 |
Verš 3
Ak bude jeho obetným darom spaľovaná obeta z hovädzieho dobytka, nech privedie bezchybného samca. Privedie ho k vchodu stanu stretávania, aby získal Hospodinovu priazeň.
Ex 29:10 - Potom priveď býčka pred stan stretávania a Áron i jeho synovia položia ruky na jeho hlavu.
Lv 1,1 - O obetách pozri úvod do Levitika 2.1.
Lv 1,2 - Pre krvavé obety vyberali sa len najlepšie a najcennejšie domáce zvieratá. Tým sa naznačilo, že človek dáva za seba to, čo má preň najväčšiu cenu.
Lv 1,3 - Zápalná obeta, celostná žertva, bola najvznešenejšou obetou, pretože celá patrila Bohu. Ňou sa prejavovala pocta Bohu najúčinnejšie. Preto sa na túto obetu vyžadoval vždy samček, a to ako dokonalejší.
Lv 1,4 - Porov. Ex 29,10.15.19. Tento obrad sa konal pri celostných žertvách, pri pokojných a zmiernych obetách. Obrad konal ten, čo prinášal obetu, a nie kňaz. Chcelo sa tým znázorniť predovšetkým to, že obetujúci namiesto vlastného života dáva kus zo svojho imania. Na druhom mieste vkladanie rúk označovalo aj vloženie vlastných hriechov na obetné zviera.
Lv 1,5 - Spočiatku obetné zviera zabíjal sám obetujúci, neskoršie sa stalo zvykom, že to robievali kňazi (2 Krn 29,22; 30,16). – Podľa Lv 17,11 život zvieraťa je v jeho krvi. Obetovaním a rozlievaním krvi názorne sa naznačuje, že Bohu prináleží všetok život, že Boh je najvyšším Pánom života a smrti. Takto krv zvieraťa je symbolom ponuky vlastného života Bohu, ktorému patrí každý ľudský život. – Kňazi zachytávali krv do osobitných nádob a potom ju rozlievali okolo oltára zápalných obiet (Hebr 12,24; 1 Pt 1,2). Tento úkon naznačoval, že Pán prijíma obetu.
Lv 1,9 - Úplné spálenie obety Pán prijímal s úľubou. To značia slová "príjemnej vône pre Pána". Celostnou žertvou sa najvýraznejšie prejavovala oddanosť Pánovi a pocit závislosti od Boha.
Lv 1,16 - Hebrejský text má miesto hrvoľa "vnútornosti" a namiesto peria "to, čím sú vnútornosti naplnené", trus. Celostné žertvy boli celonárodné alebo súkromné. Celostnú žertvu mohol priniesť aj cudzinec, ostatné obety však nie.