Kniha Levitikus

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Lv 27, 1-34

1 Pán povedal Mojžišovi: 2 „Hovor Izraelitom a povedz im: Ak niekto zasľúbi Pánovi nejakého človeka podľa ocenenia, 3 tak muža vo veku od dvadsať do šesťdesiat rokov treba oceniť na päťdesiat šeklov podľa posvätnej váhy. 4 Keby išlo o ženu, treba ju oceniť na tridsať šeklov. 5 Ak by šlo o vek od päť do dvadsať rokov, tak mužskú osobu treba oceniť na dvadsať šeklov, ženskú na desať šeklov. 6 Ak pôjde o vek od jedného mesiaca do päť rokov, tak chlapca treba oceniť na päť strieborných šeklov, dievča treba oceniť na tri strieborné šekly. 7 Ak pôjde o osoby od šesťdesiat rokov nahor, tak muža treba oceniť na pätnásť šeklov, ženu na desať šeklov. 8 Ak by však niekto bol taký chudobný, že (by nemohol dať) takúto sumu, nech sa dostaví pred kňaza, aby ho kňaz ocenil. Kňaz ho ocení podľa odhadu, čo ten, kto sa zasľúbil, môže dať. 9 Ak niekto sľúbi dobytča, ktoré možno obetovať Pánovi, tak všetko, čo niekto dá Pánovi, bude sväté. 10 Nesmie ho zameniť, ani nahradiť lepšie zviera horším, ani horšie lepším. Ak predsa niekto zamení nejaké dobytča, tak ono, aj to, za ktoré ho zamení, pripadne svätyni. 11 Ak by šlo o nečisté zviera, ktoré sa nedá obetovať Pánovi, tak spomenuté zviera treba priniesť kňazovi 12 a kňaz ho ocení podľa toho, či má väčšiu alebo menšiu hodnotu. A ostane pri kňazovom ocenení. 13 Ak ho bude chcieť vykúpiť, tak pridá k určenej cene ešte pätinu. 14 Ak niekto zasvätí Pánovi svoj dom ako posvätný dar, kňaz ho ocení podľa toho, či je dobrý, alebo menej hodnotný. A akú cenu ustáli kňaz, pri tej ostane. 15 Ak ten, kto dom zasvätil, bude ho chcieť vykúpiť, pridá ešte pätinu určenej hodnoty a bude jeho. 16 Ak niekto zasvätí Pánovi kus poľa, ktoré je jeho dedovizňou, jeho cena sa bude riadiť podľa jeho výsevu. Výsev jedného chomeru jačmeňa bude mať hodnotu päťdesiat strieborných šeklov. 17 Ak zasvätí svoje pole hneď od jubilejného roku, musí sa ostať pri plnej cene. 18 Ak zasvätí svoje pole po jubilejnom roku (neskoršie), tak mu kňaz vyráta poplatok vzhľadom na roky, ktoré chýbajú do budúceho jubilejného roku, a odráta sa z ustálenej ceny. 19 No ak ho ten, kto zasvätil svoje dedičné pole, bude chcieť vykúpiť, pridá ešte pätinu odhadnutej ceny a bude patriť jemu. 20 Ak svoj pozemok nevykúpi a pritom ho predá niekomu inému, už ho nebude môcť vykúpiť, ale pozemok, 21 aj keď sa v jubilejnom roku uvoľní, ostane zasvätený Pánovi ako taký pozemok, ktorý je zasvätený úplne. Bude patriť kňazovi ako vlastný pozemok. 22 Ak niekto zasvätí Pánovi pole, ktoré kúpil a ktoré nie je čiastkou jeho vlastného pozemku, 23 nech mu kňaz vyráta, koľko činí odhadná cena do budúceho jubilejného roku, a ešte v ten deň vyplatí sumu ako zasvätenú cenu pre Pána. 24 V jubilejnom roku pole pripadne tomu, od koho sa kúpilo a komu patrí ako dedičný pozemok z krajiny. 25 Každý odhad ceny nech je podľa posvätnej váhy: dvadsať gér je jeden šekel. 26 Prvorodené z dobytka, ktoré pripadli Pánovi ako prvorodené, nesmie nik zasvätiť: či hovädzí dobytok, či ovce, to patrí Pánovi. 27 Ak by šlo o nečisté zviera, spomenutý ho vykúpi podľa ocenenia a pridá k tomu pätinu ceny. Ak ho nevykúpi, tak sa predá za odhadnutú cenu. 28 Ale nič z toho, čo niekto zasvätí Pánovi bezvýhradne, zo všetkého, čo má, či je to človek alebo zviera, alebo kus poľa, ktoré je jeho dedičným pozemkom, nesmie sa ani predať, ani vykúpiť. Všetko, čo je Pánovi zasvätené bezvýhradne, je svätosvätým Pánovým. 29 Nijaký človek, ktorý je zasvätený pod kliatbou, nemôže sa vykúpiť - musí zomrieť. 30 Všetky desiatky z pôdy, z obilia zeme i z ovocia stromov, sú Pánovým majetkom. Sú zasvätené Pánovi. 31 Kto by chcel vykúpiť nejakú časť zo svojich desiatkov, musí pridať pätinu ceny. 32 Všetky desiatky hovädzieho dobytka, oviec a kôz zo všetkého, čo prejde pod pastierskou palicou, každé desiate je zasvätené Pánovi. 33 Pritom sa nebude hľadieť na to, či je to dobré, alebo zlé. Ani sa nesmie zamieňať. A keby sa predsa zamenilo, tak ono i to, za ktoré sa zamenilo, pripadne svätyni a nemožno to vykúpiť!“ 34 Toto sú príkazy, ktoré dal Pán Mojžišovi na Sinaji pre Izraelitov.

Verš 25

Každý odhad ceny nech je podľa posvätnej váhy: dvadsať gér je jeden šekel.

Ex 30:13 - Každý, kto prejde sčítaním, dá pol šekla podľa váhy svätyne - šekel sa ráta za dvadsať gerov -, pol šekla je poplatok pre Pána.

Nm 3:47 - vyberieš po päť šeklov za hlavu. Vyberieš ich podľa posvätnej váhy, dvadsať gerov za šekel.

Ez 45:12 - Šekel má činiť dvadsať gér. Budete mať dvadsať šeklov, dvadsaťpäť šeklov, pätnásť šeklov a mínu.

Verš 26

Prvorodené z dobytka, ktoré pripadli Pánovi ako prvorodené, nesmie nik zasvätiť: či hovädzí dobytok, či ovce, to patrí Pánovi.

Ex 13:2 - „Zasväť mi všetko prvorodené, čo u Izraelitov otvára materské lono, či už u ľudí alebo u dobytka! To bude moje.“

Ex 22:29 - Z hojnosti svojho humna a z muštu svojho lisu neotáľaj odvádzať!

Ex 34:19 - Všetko, čo otvára materské lono, patrí mne; samčie zo všetkého tvojho statku: prvorodené z dobytka a oviec.

Nm 3:13 - Lebo každý prvorodený je môj. V deň, keď som pobil prvorodených v Egypte, zasvätil som si všetko prvorodené v Izraeli, či je to človek alebo dobytok. Moji sú, ja som Pán!“

Nm 8:17 - Veď moje je všetko prvorodené z ľudí i z dobytka u Izraelitov. V deň, keď som v egyptskej krajine pobil všetko prvorodené, zasvätil som si ich pre seba.

Verš 28

Ale nič z toho, čo niekto zasvätí Pánovi bezvýhradne, zo všetkého, čo má, či je to človek alebo zviera, alebo kus poľa, ktoré je jeho dedičným pozemkom, nesmie sa ani predať, ani vykúpiť. Všetko, čo je Pánovi zasvätené bezvýhradne, je svätosvätým Pánovým.

Joz 6:18 - Len sa chráňte toho, čo je pod kliatbou, aby ste (nezatúžili a) nevzali niečo z toho, čo je prekliate. Tým by ste zvolali na izraelský tábor kliatbu a priviedli ho do nešťastia.

Joz 7:13 - Vstaň! Posväť ľud a povedz im: Posväťte sa na zajtrajšok! Lebo toto hovorí Pán, Izraelov Boh: Uprostred teba je prekliate, Izrael! Neodoláš svojim nepriateľom, kým neodstránite prekliate zo svojho stredu.

Lv 27,1 - Sľubom uctievame Boha. Neurobiť sľub nie je hriech, lež urobený sľub nedodržať je hriech. Osoba alebo vec, sľúbená Bohu, stáva sa svätou, stáva sa majetkom Pánovým a nemohla sa vykúpiť iba primeranou sumou. Niektoré veci sa nedali vonkoncom vykúpiť (Ex 22,20; Dt 13,15 n.; Joz 7,1 n.; 1 Sam 15,21).

Lv 27,1-7 - Ak niekto sľubom zasvätil Bohu seba alebo svoje dieťa, takýto musel sa vykúpiť, ak nechcel ostať služobníkom vo svätyni. Výkupná cena ustaľovala sa podľa veku a rodu.

Lv 27,9-13 - Ak niekto sľúbil zviera, čo sa mohlo obetovať, musel ho priniesť na obetu. Zviera, čo sa nemohlo obetovať, sa predávalo a kúpna cena sa odvádzala svätyni. Mohol si ho však aj ten ponechať, čo ho bol sľúbil, keď k cene zvieraťa pridal 20 percent kúpnej ceny.

Lv 27,16-19 - Pozemky mali ostať v rodine. Preto, ak sa sľúbilo pole, svätyňa mala nárok len na výnos, a to len do najbližšieho jubilejného roku. Ten však, čo pole zasvätil, čiže sľúbil Pánovi, mohol si ho aj vykúpiť. Chomer bola najväčšia hebrejská miera, obsahovala desať ef, teda 364,4 litrov.

Lv 27,20 - Ak by niekto sľúbené pole predal prv, ako by ho vykúpil, už ho nemôže vykúpiť, ani ho nezíska späť v jubilejnom roku. Predal vec Pánovu, a preto stráca na ňu nárok.

Lv 27,28-29 - Dokonalejší spôsob zasľúbenia bol "chérem", čiže bezvýhradné zasvätenie. Majiteľ sa vzdal práva výkupu. Osoby a veci takto zasvätené bolo možno použiť len k službe svätyni. Zasvätenie pod kliatbou značí, že vec sa musí zničiť, zviera alebo človek usmrtiť. Prekliatie (tiež chérem) mohla však vyhlásiť len verejná autorita. Zasväteniu kliatbou podliehal Izraelita, ak obetoval pohanským bohom (Ex 22,20; Lv 20,2 n.), mesto s obyvateľmi, ak odpadlo k modloslužbe (Dt 13,13–18); aj nad kanaánskymi obyvateľmi, pohanmi, bola vyslovená kliatba záhuby, čiže zasvätenia (Dt 7,1 n.).

Lv 27,30-34 - Aby vyvolený národ nezabudol, že Boh je majiteľom Palestíny, vyhradil si nielen všetky prvotiny, ale aj desiatky a venoval ich kmeňu Léviho za službu vo svätostánku (Nm 18,21). Desiatky sa odvádzali z plodín, ovocia a čistých zvierat. Namiesto desiatkov mohol dať ich cenu. Zvieratá sa rátali tak, že sa vyháňali z košiara a pastier ich palicou rátal. Každé desiate zviera oddelil a nesmel ho ani vymeniť, ani nahradiť lepším alebo horším. Aj za zvieratá mohol dať peňažitú náhradu.