3. Kniha Mojžisova

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

3Moj 7, 1-38

1 Toto je zákon o obeti zadosťučinenia za vinu, ona je svätosvätá. 2 Nech sa obeť zadosťučinenia za vinu zabije na mieste, na ktorom sa zabíja spaľovaná obeť; jej krvou nech kňaz dookola pokropí oltár. 3 Všetok jej tuk však nech prinesie ako obeť; tučný chvost i tuk, ktorý pokrýva vnútornosti, 4 obidve obličky aj tuk na nich, ktorý je na bedrách, i lalok pečene oddelí spolu s obličkami. 5 Nech to kňaz spáli na oltári ako ohňovú obeť Hospodinovi. To je obeť zadosťučinenia za vinu. 6 Každý muž spomedzi kňazov smie z nej jesť. Má sa jesť na posvätnom mieste; je svätosvätá. 7 Obeť za hriech ako obeť zadosťučinenia za vinu podlieha tomu istému zákonu. Bude patriť kňazovi, ktorý ňou koná obrad zmierenia. 8 Kňazovi, ktorý obetuje niečiu zápalnú obeť, bude patriť koža zo spaľovanej obete, ktorú obetoval. 9 Každá v peci pečená pokrmová obeť a všetko pripravené na panvici a na platni bude patriť kňazovi, ktorý obetuje. 10 Každá pokrmová obeť, suchá alebo zamiesená olejom, bude patriť všetkým synom Áronovým, a to jednému ako druhému. 11 Toto je zákon o obeti spoločenstva, ktorá sa má prinášať Hospodinovi: 12 Ak ju niekto prináša s ďakovnou obeťou, nech prinesie s ďakovnou obeťou nekvasené koláče zamiesené olejom, nekvasené posúchy pomazané olejom a jemnú múku v podobe koláčov zamiesených olejom. 13 Okrem koláčov nech prinesie ako obetný dar kvasený chlieb spolu s ďakovnou obeťou pokoja. 14 A nech prinesie jeden koláč z každého obetného daru ako pozdvihovanú dávku Hospodinovi; ten bude patriť kňazovi, ktorý bude kropiť krvou obete spoločenstva. 15 Mäso jeho ďakovnej obete má sa zjesť v deň prinesenia obetného daru; nič z neho sa nesmie nechať do rána. 16 Ak je jeho obetný dar sľúbenou alebo dobrovoľnou obeťou, má sa zjesť v deň, keď priniesol svoju obeť, ale čo z nej zostane, smie sa zjesť na druhý deň. 17 Čo však zostane z obetného mäsa na tretí deň, musí sa spáliť ohňom. 18 Ak by niekto predsa jedol z mäsa jeho obete spoločenstva na tretí deň, nebude láskavo prijatý, kto ju priniesol, a nebude mu započítaná; bude sa pokladať za skazenú; ten však, kto z toho je, uvalí na seba vinu. 19 Mäso, ktoré príde do styku s niečím nečistým, nesmie sa jesť. Treba ho spáliť ohňom. Čo sa mäsa týka, každý čistý ho môže jesť. 20 Kto by však ako nečistý jedol mäso z Hospodinovej obete spoločenstva, bude vyhladený zo svojho ľudu. 21 Kto sa dotkne čohokoľvek nečistého, ľudskej nečistoty, nečistého zvieraťa alebo akejkoľvek nečistej ošklivej veci, a je z mäsa Hospodinovej obete spoločenstva, bude vyhladený zo svojho ľudu. 22 Hospodin hovoril Mojžišovi: 23 Hovor s Izraelcami a povedz im: Nijaký tuk z býkov, oviec alebo kôz nesmiete jesť. 24 Tuk uhynutého a tuk roztrhaného zvieraťa možno použiť na akúkoľvek potrebu, ale jesť ho vôbec nesmiete. 25 Lebo ktokoľvek by jedol tuk zo zvieraťa, z ktorého sa prináša ohňová obeť Hospodinovi, bude vyhladený zo svojho ľudu. 26 Nijakú krv nesmiete jesť v žiadnom vašom bydlisku, ani vtáčiu, ani zvieraciu. 27 Každý, kto by jedol akúkoľvek krv, bude vyhladený zo svojho ľudu. 28 Hospodin hovoril Mojžišovi: 29 Hovor s Izraelcami a povedz im: Kto obetuje Hospodinovi svoju obeť spoločenstva, nech prinesie obetný dar zo svojej obete spoločenstva, 30 nech vlastnoručne prinesie ohňové obete Hospodinovi, tuk nech prinesie s hruďou; hruď nato, aby ňou zamával pred Hospodinom ako mávanou dávkou. 31 Kňaz nech spáli tuk na oltári, hruď však bude patriť Áronovi a jeho synom. 32 Pravé stehno dajte kňazovi ako pozdvihovanú dávku zo svojich obetí spoločenstva. 33 Pravé stehno bude patriť ako podiel tomu zo synov Áronových, ktorý obetuje krv z obete spoločenstva a tuk. 34 Lebo som vzal túto mávanú hruď a pozdvihované stehno Izraelcom z ich obetí spoločenstva a dal som ich kňazovi Áronovi a jeho synom ako večnú povinnosť pre Izraelcov. 35 Toto je podiel Árona a jeho synov z ohňových obetí Hospodinových odo dňa, keď im povolil konať kňazskú službu Hospodinovi; 36 Hospodin prikázal, aby im to Izraelci dávali, a to v deň, keď ich pomazal, ako večnú povinnosť z pokolenia na pokolenie. 37 Toto je zákon o spaľovanej a pokrmovej obeti a o obeti spoločenstva, 38 ktorý Hospodin príkazom dal Mojžišovi na vrchu Sinaj v deň, keď na Sinajskej púšti prikázal Izraelcom prinášať ich obetné dary Hospodinovi.

Verš 34

Lebo som vzal túto mávanú hruď a pozdvihované stehno Izraelcom z ich obetí spoločenstva a dal som ich kňazovi Áronovi a jeho synom ako večnú povinnosť pre Izraelcov.

Ex 29:27 - Posväť hruď mávanej dávky a lopatku pozdvihovanej dávky, ktorou mávali a ktorú pozdvihovali z barana pri ustanovení Árona a jeho synov.

Nm 18:11 - Toto bude tvoje: pozdvihované dávky z ich darov, zo všetkých mávaných dávok Izraelcov; dal som ich tebe, tvojim synom i tvojim dcéram s tebou ako večné ustanovenie. Každý čistý v tvojom dome to smie jesť.

Verš 12

Ak ju niekto prináša s ďakovnou obeťou, nech prinesie s ďakovnou obeťou nekvasené koláče zamiesené olejom, nekvasené posúchy pomazané olejom a jemnú múku v podobe koláčov zamiesených olejom.

Ž 116:17 - Prinášam Tebe obeť vďaky a vzývať budem meno Hospodinovo.

Verš 16

Ak je jeho obetný dar sľúbenou alebo dobrovoľnou obeťou, má sa zjesť v deň, keď priniesol svoju obeť, ale čo z nej zostane, smie sa zjesť na druhý deň.

Lv 19:6 - Musí sa zjesť v deň, keď ju obetujete, alebo na druhý deň. Čo zvýši na tretí deň, treba spáliť.

Verš 20

Kto by však ako nečistý jedol mäso z Hospodinovej obete spoločenstva, bude vyhladený zo svojho ľudu.

Lv 15:3 - Takto je to s jeho nečistotou pri výtoku: Či jeho telo vylučuje alebo zadržuje výtok, znamená to jeho nečistotu.

Verš 26

Nijakú krv nesmiete jesť v žiadnom vašom bydlisku, ani vtáčiu, ani zvieraciu.

Gn 9:4 - Len mäso s krvou, jeho dušou, nesmiete jesť.

Lv 3:17 - To je večné ustanovenie pre všetky vaše pokolenia vo všetkých vašich bydliskách. Nesmiete jesť nijaký tuk a nijakú krv.

Lv 17:14 - Lebo životom každého tela je jeho krv. Preto som riekol Izraelcom: Krv z nijakého tela nejedzte, lebo životom každého tela je jeho krv. Nech je odstránený každý, kto by ju jedol.

Verš 30

nech vlastnoručne prinesie ohňové obete Hospodinovi, tuk nech prinesie s hruďou; hruď nato, aby ňou zamával pred Hospodinom ako mávanou dávkou.

Ex 29:24 - Toto všetko vlož do rúk Áronovi a do rúk jeho synov a zamávaj s tým ako mávanou dávkou pred Hospodinom.

Lv 7,1-9 - Obety za previnenie a spreneveru, čiže za podlžnosť, sú presväté, pokým ostatné pokojné žertvy sú sväté. Tieto slová chcú naznačiť, že z presvätých obiet mohli jesť len kňazi na posvätnom mieste, kým z obiet svätých mohli jesť aj príslušníci kňazských rodín. Obetné zviera zabíjal obetujúci. Takú obetu mohli vykúpiť peniazmi (5,14–16).

Lv 7,10 - Obeta suchá je potravinová obeta, pri ktorej nepoužívali olej (Lv 5,11; Nm 5,15). Potravinová obeta surová patrila všetkým kňazom. Ak už bola uvarená alebo upečená, dostával ju len obetujúci kňaz.

Lv 7,13 - Kvasené chleby nekládli na oltár, zjedli ich však pri obetnej hostine.

Lv 7,16 - Rozdiel medzi obetami ďakovnými a obetami zo sľubu alebo z dobrej vôle bol v tom, že mäso z ďakovných obiet muselo sa zjesť ešte v deň obety. Takto ďakovné obety boli medzi pokojnými obetami svätejšie ako ostatné.

Lv 7,22-25 - Zákaz sa týka výlučne lojových častí. Mäso, prerastené tukom, mohli jesť.

Lv 7,30 - Podávacia obeta označuje sem-tam pohybovanie obetných častí mäsa, čo sa nespaľovali na oltári. Pohyboval ich medzi svätyňou a oltárom zápalov na znak, že aj tieto časti sú zasvätené Bohu. Porov. Ex 29,26 n.