výhody registrácie

3. Kniha Mojžisova

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

3Moj 6, 1-30

1 (ECAV) Hospodin hovoril Mojžišovi:
1 (ROH) A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

2 (ECAV) Prikáž Áronovi a jeho synom: Toto je zákon o spaľovanej obeti: Spaľovaná obeť má ostať na ohnisku oltára celú noc až do rána; oltárny oheň má ostať na ňom horieť.
2 (ROH) Keby zhrešil niekto dopustiac sa prestúpenia proti Hospodinovi tým, že by oklamal svojho blížneho vo veci, ktorá mu bola sverená, alebo v tom, čo mu bolo dané do zálohu, alebo tým, že by mu niečo násilne vzal alebo že by bol utiskoval svojho blížneho

3 (ECAV) Nech si kňaz oblečie svoje ľanové rúcho, ľanové spodky a vyberie popol, na ktorý oheň strávil spaľovanú obeť na oltári, a nech ho vysype vedľa oltára.
3 (ROH) alebo že by našiel ztratené a zatajil by to a prisahal by falošne, vzhľadom na čokoľvek, čo robieva človek, aby sa tým prehrešil,

4 (ECAV) Potom si vyzlečie šaty a oblečie iné šaty; nech vynesie popol na čisté miesto za tábor.
4 (ROH) a keby sa tedy stalo, že by zhrešil a previnil sa, navráti násilne vzaté, ktoré vzal nasilu, alebo to, čo dosiahol útiskom, alebo to, čo mu bolo sverené, alebo ztratené, čo našiel,

5 (ECAV) Oheň na oltári nech ostane horieť; nesmie vyhasnúť, kňaz nech ním zapaľuje drevo každé ráno, nech rozloží na ňom spaľovanú obeť a spaľuje na ňom tuk obete spoločenstva.
5 (ROH) alebo nech už by bolo čokoľvek, na čo prisahal falošne, nahradí to v plnej hodnote a pridá k tomu toho pätinu, a dá to tomu, čie to bolo; dá to v deň svojej obeti za vinu.

6 (ECAV) Oheň nech ostáva stále horieť na oltári; nesmie vyhasnúť.
6 (ROH) A svoju obeť za vinu dovedie Hospodinovi: barana bez vady z drobného dobytka, podľa tvojho ocenenia na obeť za vinu, ku kňazovi.

7 (ECAV) Toto je zákon o pokrmovej obeti: Nech ju synovia Áronovi prinesú k oltáru pre Hospodina.
7 (ROH) A kňaz pokryje na ňom hriech pred Hospodinom, a odpustí sa mu, čokoľvek by bol učinil a previnil sa tým.

8 (ECAV) Jeden z nich nech odoberie za hrsť jemnej múky z pokrmovej obete aj s olejom, aj všetko kadidlo, ktoré je na pokrmovej obeti; nech to spáli na oltári ako jej pripomienkovú časť na príjemnú vôňu Hospodinovi.
8 (ROH) A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

9 (ECAV) Čo zvýši z nej, nech zjedia Áron a jeho synovia. Má sa to jesť nekvasené na posvätnom mieste; nech to zjedia na nádvorí svätostánku.
9 (ROH) Prikáž Áronovi a jeho synom a povedz: Toto je zákon zápalnej obeti. A zápalnou obeťou je preto, že horí na ohništi, na oltári celú noc až do rána, a oheň oltára bude vždy horieť na ňom.

10 (ECAV) Nesmie sa to piecť kvasené. Dal som im to ako podiel z mojich ohňových obetí. Nech je to svätosväté ako obeť za hriech a obeť zadosťučinenia za vinu.
10 (ROH) A kňaz si oblečie svoje ľanové rúcho i svoje ľanové nohavice si oblečie na svoje telo a vezme preč popol, keď už oheň strávil zápalnú obeť na oltári a složí ho vedľa oltára.

11 (ECAV) Každý muž medzi synmi Áronovými smie z toho jesť. To je večné ustanovenie pre vaše pokolenia ohľadom ohňových obetí Hospodinovi. Čokoľvek sa ich dotkne, bude sväté.
11 (ROH) Potom si vyzlečie svoje rúcho a oblečie si iné rúcho a vynesie popol von za tábor na čisté miesto.

12 (ECAV) Hospodin hovoril Mojžišovi:
12 (ROH) Ale oheň, ktorý je na oltári, bude horieť na ňom, nevyhasne nikdy. A kňaz bude na ňom, na ohni, zapaľovať drevo každého rána, bude na ňom upravovať zápalnú obeť a kadiac bude páliť na ňom tuk pokojných obetí.

13 (ECAV) Toto je obetný dar Árona a jeho synov, ktorý prinesú Hospodinovi v deň svojho pomazania: Desatina éfy jemnej múky na pravidelnú pokrmovú obeť, polovica ráno, polovica večer.
13 (ROH) Oheň bude ustavične horieť na oltári, nevyhasne nikdy.

14 (ECAV) Má sa to pripraviť na platni; prines to zmiešané s olejom, upečené v kusoch ako pokrmovú obeť a predlož na príjemnú vôňu Hospodinovi.
14 (ROH) A toto je zákon obilnej obeti. Obetovať ju budú synovia Áronovi pred Hospodinom, pred oltárom.

15 (ECAV) Kňaz, ktorý spomedzi jeho synov bude po ňom pomazaný, bude to konať podľa večného ustanovenia Hospodinovho. Celá obeť sa má spáliť.
15 (ROH) Vezme z toho do svojej hrsti, z bielej múky jemnej obilnej obeti i z jej oleja i všetko kadivo, ktoré bude pri obilnej obeti, a kadiac bude to páliť na oltári, upokojujúcu vôňu ako jej pamätnú obeť Hospodinovi.

16 (ECAV) Každá pokrmová obeť kňaza nech je celožertvou; nesmie sa jesť.
16 (ROH) A to, čo zostane z nej, budú jesť Áron a jeho synovia; nekvasená sa bude jesť na svätom mieste; na dvore stánu shromaždenia ju budú jesť.

17 (ECAV) Hospodin hovoril Mojžišovi:
17 (ROH) Nebude sa piecť s kvasom; dal som im ju za podiel zo svojich ohňových obetí, svätosvätá je, jako obeť za hriech a jako obeť za vinu.

18 (ECAV) Povedz Áronovi a jeho synom: Toto je zákon o obeti za hriech: Obeť za hriech sa má zabiť pred Hospodinom na mieste, na ktorom sa zabíja spaľovaná obeť. Je svätosvätá.
18 (ROH) Ktorýkoľvek mužského pohlavia medzi synmi Áronovými ju bude jesť večným ustanovením po vašich pokoleniach, z ohňových obetí Hospodinových. Všetko, čo by sa ich dotklo, bude svätým.

19 (ECAV) Nech ju zje ten kňaz, ktorý ju obetuje ako obeť za hriech. Má sa zjesť na posvätnom mieste v predsieni svätostánku.
19 (ROH) A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

20 (ECAV) Čokoľvek sa dotkne jej mäsa, bude sväté. Ak niečo z jej krvi frkne na šaty, musíš to zmyť na posvätnom mieste.
20 (ROH) Toto je obetný dar Áronov a jeho synov, ktorý budú obetovať Hospodinovi v deň svojho pomazania: desatinu efy bielej múku jemnej na obilnú obeť ustavičnú, jej polovicu ráno a jej polovicu večer.

21 (ECAV) Hlinenú nádobu, v ktorej sa varí, treba rozbiť, a ak sa varí v medenej nádobe, tú treba vydrhnúť a vypláchnuť vodou.
21 (ROH) Na panve s olejom sa pripraví, zarobenú ju donesieš; pečené kusy obilnej obeti budeš obetovať upokojujúcou vôňou Hospodinovi.

22 (ECAV) Obeť smie jesť každý muž spomedzi kňazov. Je svätosvätá.
22 (ROH) A kňaz, ktorý bude pomazaný na jeho miesto, z jeho synov, ju bude pripravovať večným ustanovením; celá bude spálená Hospodinovi.

23 (ECAV) Ale nesmie sa jesť nijaká obeť za hriech, z krvi ktorej sa vnesie niečo do svätostánku na vykonanie zmierenia vo svätyni; má sa spáliť.
23 (ROH) A každá obilná obeť kňazova bude celá spálená; nebude sa jesť.

24 ----
24 (ROH) A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

25 ----
25 (ROH) Hovor Áronovi a jeho synom a povedz: Toto je zákon obeti za hriech. Na mieste, na ktorom sa zabíja zápalná obeť, zabije sa aj obeť za hriech pred Hospodinom. Svätosvätá je.

26 ----
26 (ROH) Kňaz, ktorý ju bude obetovať očisťujúc od hriechu, bude ju i jesť; na svätom mieste sa bude jesť, na dvore stánu shromaždenia.

27 ----
27 (ROH) Všetko, čo by sa dotklo jej mäsa, bude svätým, a to, čo by z jej krvi prsklo na rúcho, to, čo je poprskané, operieš na svätom mieste.

28 ----
28 (ROH) A hlinená nádoba, v ktorej sa varila, sa rozbije; no, ak bola varená v medenej nádobe, nádoba sa vydrhne a oplákne vodou.

29 ----
29 (ROH) Ktorýkoľvek mužského pohlavia medzi kňazmi ju bude jesť. Svätosväté je.

30 ----
30 (ROH) Ale niktorá obeť za hriech, z ktorej krvi sa zanesie do stánu shromaždenia pokryť hriech v svätyni, nebude sa jesť; spáli sa ohňom.


3Moj 6, 1-30





Verš 3
Nech si kňaz oblečie svoje ľanové rúcho, ľanové spodky a vyberie popol, na ktorý oheň strávil spaľovanú obeť na oltári, a nech ho vysype vedľa oltára.
Nm 5:6 - Povedz Izraelcom: Ak muž alebo žena spácha nejaký hriech, ktorým sa človek spreneverí Hospodinovi, tá osoba sa previní;

Verš 14
Má sa to pripraviť na platni; prines to zmiešané s olejom, upečené v kusoch ako pokrmovú obeť a predlož na príjemnú vôňu Hospodinovi.
Nm 15:4 - nech predloží ten, ktorý obetuje svoj obetný dar Hospodinovi, ako pokrmovú obeť desatinu éfy jemnej múky zamiesenej štvrtinou hínu oleja.

Verš 15
Kňaz, ktorý spomedzi jeho synov bude po ňom pomazaný, bude to konať podľa večného ustanovenia Hospodinovho. Celá obeť sa má spáliť.
Lv 2:9 - Kňaz vezme z pokrmovej obete časť na pripomienku a spáli ju na oltári ako ohňovú obeť príjemnej vône Hospodinovi.

Verš 18
Povedz Áronovi a jeho synom: Toto je zákon o obeti za hriech: Obeť za hriech sa má zabiť pred Hospodinom na mieste, na ktorom sa zabíja spaľovaná obeť. Je svätosvätá.
Ex 29:37 - Sedem dní konaj tu zmierčie úkony na oltári, a tak ho posväť, aby potom bol oltár svätosvätý. Všetko, čo sa dotkne oltára, nech je sväté.

Verš 26
Oz 4:8 - Žijú z hriechu môjho ľudu, po jeho vine túžia.

Verš 30
Lv 4:5 - Potom nech pomazaný kňaz vezme trochu krvi z junca a nech ju prinesie do svätostánku.
Heb 13:11 - Lebo telá zvierat, ktorých krv veľkňaz vnáša do svätyne za hriechy, spaľujú sa von za ohradou.

Lv 6,8-9 - Týmto veršom začína sa v hebrejskom texte 6. hlava. Vo veršoch 8–32 sa hovorí o celostných žertvách. Uvedené predpisy sa týkajú ponajviac kňazov. Celostnú žertvu obetovali každý deň, a to ráno a v podvečer (Ex 29,38–42). Ráno sa kládla obeta celá na oltár, večer len po čiastkach. Takto horela obeta celú noc. Cez deň konali aj iné obety, nebolo treba predlžovať rannú obetu.

Lv 6,14-18 - Okrem celostnej žertvy sa denne prinášali potravinové obety (Ex 29,40 n.). O pripomienke porov. 2,2. K v. 18 pozri Ex 29,37; 30,29. O víne sa tu nehovorí, hoci aj ono sa pridávalo k celostným žertvám. Ale kňazom sa zakazovalo piť v službe akýkoľvek opojný nápoj (Lv 10,8). Zasvätený – osoby a veci, ktoré prišli do dotyku s posvätnými predmetmi vo svätyni alebo s obetou, boli sväté, zasvätené. Také veci prináležali svätyni a osoby museli sa očistiť a obetou vykúpiť (Ex 29,37).

Lv 6,19-23 - Túto obetu neskoršie, ako píše Jozef Flávius, veľkňaz prinášal denne, a to ráno a večer (Ant. Jud. III,10,7). "Synovia" Áronovi v užšom zmysle sú všetci jeho nástupci v úrade veľkňazskom, lebo len veľkňazi boli skutočne pomazaní. V širšom zmysle jeho synmi sú ostatní kňazi. Desatina efy je gomer, t. j. 3,6 litra pozri Ex 16,36.

Lv 6,24-30 - Tieto verše doplňujú predpisy o obetách za hriech (4,24.29.33). Obetné zvieratá, usmrcovali sa na severnej strane, pozri 1,1. Do hlinenej nádoby ľahko vsiakne tekutina, preto nádobu po použití zničili. Vo verši 30 sa myslí na obety za veľkňaza (4,5; 16,14) a za celý národ (4,16; 16,15), ako aj na obetu v deň zmierenia (16,27). V tých prípadoch obety prinášali aj za hriechy kňazov, preto nemali na nich podiel.