3. Kniha Mojžisova

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

3Moj 4, 1-35

1 Hospodin hovoril ďalej Mojžišovi: 2 Prehovor k Izraelcom a povedz im: Ak sa niekto neúmyselne prehreší proti niektorému zo zákazov Hospodinových, a keby prestúpil čo i jeden z nich: 3 ak sa prehreší pomazaný kňaz, a tým uvalí vinu na ľud, nech za svoj hriech, ktorý spáchal, prinesie Hospodinovi ako obeť za hriech kus rožného statku, bezchybného junca. 4 Nech privedie junca pred Hospodina ku vchodu do svätostánku, nech položí ruku na hlavu junca a nech ho zabije pred Hospodinom. 5 Potom nech pomazaný kňaz vezme trochu krvi z junca a nech ju prinesie do svätostánku. 6 Kňaz nech ponorí prst do krvi a nech pred Hospodinom sedem razy rozfrkne z krvi pred oponu svätyne. 7 Potom nech kňaz potrie trochou krvi rohy oltára na voňavé kadidlo pred Hospodinom vo svätostánku, a ostatnú krv junca vyleje ku spodku oltára na spaľované obete pri vchode do svätostánku. 8 Všetok tuk junca, určeného na obeť za hriech, vyberie z neho, totiž tuk pokrývajúci vnútornosti a všetok tuk, ktorý je na vnútornostiach. 9 I obe obličky aj s tukom, ktorý je na bedrách, i lalok pečene aj s obličkami nech oddelí 10 tak ako sa vyberá z dobytka, určeného na obeť spoločenstva - a kňaz to spáli na oltári spaľovaných obetí. 11 Kožu junca však a všetko jeho mäso i s hlavou, nohami, ako aj vnútornosti i s trusom, 12 teda celého junca nech vynesie za tábor na čisté miesto, kde sa vysýpa popol, a spáli ho na dreve; spálený má byť na mieste, kde sa vysýpa popol. 13 Ak poblúdi celý zbor Izraela, ale vec je utajená pred očami zhromaždenia, ak koná proti niektorému z príkazov Hospodinových, čo sa nesmie konať, takže sa previní, 14 potom sa však vyzvie hriech, ktorý spáchal, zhromaždenie nech obetuje junca z rožného statku ako obeť za hriech a nech ho prinesie pred svätostánok. 15 Starší zboru nech položia ruky na hlavu junca pred Hospodinom; potom nech zabijú junca pred Hospodinom. 16 Pomazaný kňaz nech odnesie do svätostánku trochu krvi; 17 kňaz nech si ponorí prst do krvi a pred Hospodinom sedem razy rozfrkne pred oponu. 18 Potom nech potrie krvou rohy oltára, ktorý je pred Hospodinom v svätostánku, a ostatnú krv nech vyleje ku spodku oltára na spaľované obete pred svätostánkom. 19 Všetok jeho tuk vyberie z neho a spáli na oltári. 20 S týmto juncom naloží ako s juncom na obeť za hriech. Nech naloží s ním tak. Takto kňaz za nich vykoná obrad zmierenia a dosiahnu odpustenie. 21 Potom nech junca vynesie za tábor a nech ho spáli, ako spálil predchádzajúceho junca. To je obeť za hriech zboru. 22 Ak sa prehreší knieža, a koná neúmyselne proti niektorému príkazu svojho Boha, Hospodina, čo sa nesmie konať, 23 alebo ak ho upozornia na hriech, ktorý spáchal, nech prinesie ako obetný dar bezchybného kozla. 24 Nech položí ruku na hlavu kozla a nech ho zareže na mieste, kde sa zabíjajú spaľované obete pred Hospodinom. To je obeť za hriech. 25 Kňaz nech vezme na prst z krvi obete za hriech, nech potrie rohy oltára na spaľované obete a jeho krv nech vyleje ku spodku oltára na spaľované obete. 26 Všetok jeho tuk nech spáli na oltári podobne ako tuk z obete spoločenstva. Tak vykoná kňaz obrad zmierenia za neho, za jeho hriech, a on dosiahne odpustenie. 27 Ak sa neúmyselne prehreší niekto z pospolitého ľudu tým, že koná proti niektorému príkazu Hospodinovmu, čo sa nesmie konať, a tak sa previní, 28 alebo keď ho upozornia na hriech, ktorý spáchal, nech prinesie kozu, bezchybnú samicu, ako obetný dar za hriech, ktorý spáchal. 29 Nech si položí ruku na hlavu obete za hriech a nech zareže obeť za hriech na mieste pre spaľovanú obeť. 30 Nech kňaz vezme z jej krvi na svoj prst, nech otrie rohy oltára na spaľované obete a ostatnú jej krv nech vyleje ku spodku oltára. 31 Všetok jej tuk nech vyberie, ako sa vyberá tuk z obete spoločenstva, a nech ho spáli na oltári ako príjemnú vôňu Hospodinovi. Tak nech kňaz vykoná obrad zmierenia. Onen dosiahne odpustenie. 32 Ak prinesie na obetný dar jahňa ako obeť za hriech, prinesie bezchybnú samicu; 33 nech položí ruku na hlavu obete za hriech a nech ju zareže ako obeť za hriech na mieste, kde sa zabíjajú spaľované obete. 34 Potom nech kňaz vezme z krvi obete za hriech na svoj prst, nech potrie rohy oltára na spaľované obete a ostatnú jej krv nech vyleje ku spodku oltára. 35 Všetok jej tuk nech vyberie, ako sa vyberá tuk jahňaťa z obete spoločenstva, a nech ho kňaz spáli na oltári spolu s ohňovými obeťami Hospodinovými. Tak vykoná kňaz za neho obrad zmierenia za hriech, ktorý spáchal, a on dosiahne odpustenie.

Verš 5

Potom nech pomazaný kňaz vezme trochu krvi z junca a nech ju prinesie do svätostánku.

Lv 16:14 - Potom nech vezme z krvi junca, prstom nech pokropí vrchnák smerom k východnej strane a pred vrchnákom sedem razy prstom rozfŕka krv.

Nm 19:4 - Kňaz Eleázár si namočí prst do jej krvi a pokropí sedemkrát prednú stranu svätostánku.

Verš 7

Potom nech kňaz potrie trochou krvi rohy oltára na voňavé kadidlo pred Hospodinom vo svätostánku, a ostatnú krv junca vyleje ku spodku oltára na spaľované obete pri vchode do svätostánku.

Lv 9:9 - Áronovi synovia mu podali krv, on namočil prst do krvi, pomazal rohy oltára a krv vylial ku spodku oltára.

Verš 8

Všetok tuk junca, určeného na obeť za hriech, vyberie z neho, totiž tuk pokrývajúci vnútornosti a všetok tuk, ktorý je na vnútornostiach.

Lv 3:3 - Potom z obete spoločenstva prinesie ako ohňovú obeť Hospodinovi tuk, pokrývajúci vnútornosti, i všetok tuk, ktorý je na vnútornostiach;

Verš 10

tak ako sa vyberá z dobytka, určeného na obeť spoločenstva - a kňaz to spáli na oltári spaľovaných obetí.

Lv 3:5 - Synovia Áronovi to spália ako ohňovú obeť príjemnej vône Hospodinovi na oltári spolu so spaľovanou obeťou, ktorá je na dreve na ohni.

Verš 11

Kožu junca však a všetko jeho mäso i s hlavou, nohami, ako aj vnútornosti i s trusom,

Ex 29:14 - Mäso z junca, jeho kožu a kal z čriev spáľ v ohni mimo tábora. To je obeť za hriech.

Nm 19:5 - Jalovicu - jej kožu, mäso, krv i s lajnom - spália pred jeho zrakom.

Verš 12

teda celého junca nech vynesie za tábor na čisté miesto, kde sa vysýpa popol, a spáli ho na dreve; spálený má byť na mieste, kde sa vysýpa popol.

Lv 16:27 - Junca i kozla na obeť za hriech, ktorých krv bola vnesená na vykonanie obradu zmierenia vo svätyni, treba vyniesť za tábor; ich kožu, mäso aj ich trus nech spália.

Nm 19:3 - Odovzdajte ju kňazovi Eleázárovi; on nech ju dá vyviesť za tábor a pred ním nech ju zabijú.

Heb 13:11 - Lebo telá zvierat, ktorých krv veľkňaz vnáša do svätyne za hriechy, spaľujú sa von za ohradou.

Verš 13

Ak poblúdi celý zbor Izraela, ale vec je utajená pred očami zhromaždenia, ak koná proti niektorému z príkazov Hospodinových, čo sa nesmie konať, takže sa previní,

Lv 9:15 - Nato priniesol obetný dar ľudu, vzal kozla určeného na obeť za hriech ľudu a obetoval ho za hriech ako predchádzajúceho.

Nm 15:24 - ak sa niečo mylné urobilo bez vedomia zboru, celý zbor má pripraviť jedného junčeka na spaľovanú obeť príjemnej vône Hospodinovi a jej príslušnú pokrmovú obeť i úliatbu podľa predpisu, i jedného kozla na obeť za hriech.

Verš 27

Ak sa neúmyselne prehreší niekto z pospolitého ľudu tým, že koná proti niektorému príkazu Hospodinovmu, čo sa nesmie konať, a tak sa previní,

Nm 15:27 - Ak sa však niektorá osoba z poblúdenia prehreší, nech predloží jednoročnú kozu ako obeť za hriech.

Verš 31

Všetok jej tuk nech vyberie, ako sa vyberá tuk z obete spoločenstva, a nech ho spáli na oltári ako príjemnú vôňu Hospodinovi. Tak nech kňaz vykoná obrad zmierenia. Onen dosiahne odpustenie.

Lv 3:3 - Potom z obete spoločenstva prinesie ako ohňovú obeť Hospodinovi tuk, pokrývajúci vnútornosti, i všetok tuk, ktorý je na vnútornostiach;

Lv 3:14 - nech z nej prinesie svoj obetný dar ako ohňovú obeť Hospodinovi: tuk pokrývajúci vnútornosti, i všetok tuk, ktorý je na vnútornostiach,

Ex 29:18 - Celého barana spáľ na dym na oltári; to je spaľovaná obeť Hospodinovi, príjemnej vône; to je ohňová obeť Hospodinovi.

Lv 4,1 - O zmiernej obete pozri úvod do Levitika 2.1.4. Loj sa spaľoval na oltári a ostatné mäso, aspoň pri niektorých obetách za hriech, spaľovalo sa mimo tábora. Pri niektorých obetách však mäso pripadlo obetujúcemu kňazovi. V tomto spaľovaní vidí sv. Pavol predobraz Obety kríža, ktorá sa konala tiež mimo mesta, za hradbami (Hebr 13,11.12).

Lv 4,3 - Pomazaný kňaz – teda veľkňaz, lebo len tento bol ozaj pomazaný v osobe Áronovej. Ostatní kňazi boli len sčiastky pomazaní olejom, pomiešaným s krvou (8,30).Hriech, ktorého vina by padla na ľud, je hriech veľkňazov, ktorý sa ho dopustil ako predstaviteľ a zástupca ľudu.

Lv 4,5 - Pri obetách za hriech veľkňaza a za hriech celého národa obetnú krv nosievali do svätyne.

Lv 4,15 - Starší pospolitosti, čiže starší ľudu, sú významnejšie osoby, zastupujúce celú izraelskú obec.

Lv 4,22 - Knieža je náčelník a hlava niektorého izraelského kmeňa.

Lv 4,25 - Krv z tejto obety neniesli do svätyne, ani ňou nekropili.