3. Kniha Mojžisova

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

3Moj 27, 1-34

1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 2 Hovor synom Izraelovým a povieš im: Keby niekto učinil zvláštny sľub, podľa tvojho ocenenia duší dá výplatu Hospodinovi. 3 Tvoje cenenie bude pri mužskom pohlaví od dvadsiatich rokov až do šesťdesiatich rokov, teda tvoje cenenie bude päťdesiat šeklov striebra v šekle svätyne. 4 Keby to bola osoba ženského pohlavia, bude tvoje cenenie tridsať šeklov. 5 A keby to bol niekto vo veku od piatich rokov do dvadsiatich rokov, bude tvoje cenenie, ak bude osoba mužského pohlavia, dvadsať šeklov, a pre osobu ženského pohlavia desať šeklov. 6 Keby to bolo dieťa vo veku od mesiaca do piatich rokov, bude tvoje cenenie, ak bude mužského pohlavia, päť šeklov striebra, a pre ženské pohlavie bude tvoje cenenie tri šekle striebra. 7 A keby to bol niekto od šesťdesiatich rokov a vyše, ak bude mužského pohlavia, bude tvoje cenenie pätnásť šeklov a pre osobu ženského pohlavia desať šeklov. 8 A keby to bol niekto chudobnejší, než aby stačil na tvoje cenenie, postavia ho pred kňaza, a kňaz ho ocení a tak mu určí výplatu podľa toho, čo bude vládať ten, kto sľúbil; kňaz ho ocení. 9 A keby bolo sľubom nejaké hovädo, jaké obetúvajú v obetný dar Hospodinovi, každé, ktoré by dal z toho, svätým bude. 10 Nezmení toho ani ho nezamení, dobré za zlé alebo zlé za dobré. A keby predsa zamenil hovädo za hovädo, vtedy bude i toto i tamto, zamenené zaň, svätým. 11 A keby sľúbil nejaké nečisté hovädo, jakékoľvek, akého neobetúvajú v obetný dar Hospodinovi, vtedy postaví hovädo pred kňaza, 12 a kňaz ho ocení už či dobré a či zlé. Ako ho oceníš, kňazu, tak bude. 13 A keby ho chcel vykúpiť, pridá jeho pätinu nad tvoju cenu. 14 A keby niekto zasvätil svoj dom, aby bol svätým Hospodinovi, vtedy ho ocení kňaz strednou cenou medzi dobrým a zlým; ako ho ocení kňaz, tak bude stáť. 15 Ale keby ten, kto zasvätil, chcel vyplatiť svoj dom, pridá pätinu peňazí tvojej ceny k nej, a dom bude jeho. 16 Keby niekto zasvätil Hospodinovi niečo z poľa svojho državia, vtedy sa bude riadiť tvoja cena podľa množstva jeho semena, ktorým sa osieva: pole, na ktoré sa vyseje chomer jačmeňa, budeš ceniť päťdesiat šeklov striebra. 17 Ak by zasvätil svoje pole od roku plesania, bude stáť podľa tvojej ceny. 18 A keby zasvätil svoje pole po roku plesania, vtedy mu napočíta kňaz peňazí podľa rokov, ktoré zbývajú do roku plesania, a odpočíta sa od tvojej ceny. 19 A keby chcel vykúpiť pole ten, kto ho zasvätil, pridá pätinu peňazí tvojej ceny k nej, a zostane jemu. 20 Ale keby nevykúpil poľa alebo keby predal pole inému človekovi, už sa viacej nevykúpi. 21 A pole bude, keď vyjde v roku plesania, svätým Hospodinovi, jako pole, ktoré je zarieknuté; kňazovi bude državím. 22 Keď zasvätí Hospodinovi pole, ktoré kúpil, ktoré nie je z poľa jeho državia, 23 vtedy mu napočíta kňaz sumu tvojho cenenia do roku plesania, a dá tvoju cenu v ten istý deň ako sväté Hospodinovi. 24 V roku plesania sa navráti pole k tomu, od koho bolo kúpené, k tomu, komu je državím zeme. 25 A každá tvoja cena sa bude rozumieť v šekle svätyne; šekel bude dvadsať zŕn. 26 Len prvorodeného z hoviad, čo už prvorodenským právom patrí Hospodinovi, nikto nezasvätí; či by to už bolo nejaké hovädo z kráv či nejaké dobytča, Hospodinovo je. 27 A keby išlo o nečisté hovädo, vyplatí ho v tvojej cene a pridá k nej jej pätinu. A keby sa nevykúpilo, predá sa v tvojej cene. 28 Len čo do všetkého toho, čo bolo zarieknuté, čo by niekto zariekol Hospodinovi, ničoho z toho, čo má, už či je to človek či hovädo či nejaké pole jeho državia, sa nepredá, ani sa nevykúpi nič také, čo bolo zarieknuté; svätosvätým je Hospodinovi. 29 Nič zarieknuté, čo by bolo zarieknuté z ľudí na záhubu, jako v bojoch Hospodinových, sa nevyplatí, ale istotne zomrie. 30 A každý desiatok zeme, buď zo semena zeme buď z ovocia stromu, je Hospodinov, je svätým Hospodinovi. 31 A keby niekto chcel vykúpiť niečo zo svojho desiatku, pridá k nemu jeho pätinu. 32 Ale každý desiatok z hoviad, z kráv, jako i z drobného dobytka, z oviec alebo kôz, zo všetkého, čo ide pod palicu pastiera, desiate bude svätým Hospodinovi. 33 Nebude vyhľadávať, či je dobré a či zlé, ani ho nezamení. A keby ho predsa zamenil, bude i toto i tamto, zamenené zaň, oboje bude svätým; nevykúpi sa. 34 To sú prikázania, ktoré prikázal Hospodin Mojžišovi na vrchu Sinai, aby ich oznámil synom Izraelovým.

Verš 25

A každá tvoja cena sa bude rozumieť v šekle svätyne; šekel bude dvadsať zŕn.

Ex 30:13 - Toto dajú: každý, ktorý prejde do počtu súcich, dá pol šekla v šekle svätyne. Taký šekel má dvadsať gér. Pol šekla bude obeťou pozdvihnutia Hospodinovi.

Nm 3:47 - vezmeš po päť šeklov od hlavy, v šekle svätyne to vezmeš. Taký šekel je dvadsať gér.

Ez 45:12 - A šekel bude dvadsať gér; dvadsať šeklov, dvadsaťpäť šeklov a pätnásť šeklov vám bude mána.

Verš 26

Len prvorodeného z hoviad, čo už prvorodenským právom patrí Hospodinovi, nikto nezasvätí; či by to už bolo nejaké hovädo z kráv či nejaké dobytča, Hospodinovo je.

Ex 13:2 - Posväť mi všetko prvorodené, čo otvára jakýkoľvek život medzi synmi Izraelovými jako u ľudí tak i u hoviad; to je moje.

Ex 22:29 - Z hojnosti svojho obilia ani zo svojich tekutín neomeškáš doniesť prvotiny. Prvorodeného zo svojich synov dáš mne.

Ex 34:19 - Všetko, čo otvára život, je moje, i všetko z tvojho dobytka, čo sa narodí mužského pohlavia, čo otvára život, už či je hovädo z kráv a či dobytča, ovca alebo koza.

Nm 3:13 - pretože je mojím všetko prvorodené. Toho dňa, keď som bil všetko prvorodené v Egyptskej zemi, posvätil som si všetko prvorodené v Izraelovi od človeka až do hoväda. Mojimi budú. Ja som Hospodin.

Nm 8:17 - lebo moje je všetko prvorodené medzi synmi Izraelovými jako z ľudí tak i z hoviad; toho dňa, ktorého som bil všetko prvorodené v Egyptskej zemi, posvätil som ich sebe.

Verš 28

Len čo do všetkého toho, čo bolo zarieknuté, čo by niekto zariekol Hospodinovi, ničoho z toho, čo má, už či je to človek či hovädo či nejaké pole jeho državia, sa nepredá, ani sa nevykúpi nič také, čo bolo zarieknuté; svätosvätým je Hospodinovi.

Joz 6:18 - A len vy sa vystríhajte zarieknutého, aby ste sa nestali i vy zarieknutými, keby ste vzali zo zarieknutého a učinili by ste tábor Izraelov zarieknutým na záhubu a narobili by ste mu bolesti a trápenia.

Joz 7:13 - Vstaň, posväť ľud a povieš im: Posväťte sa na zajtra, lebo takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Zarieknutá vec je v tvojom strede, Izraelu! Nebudeš môcť obstáť pred svojimi nepriateľmi, dokiaľ neodstránite zarieknutého zo svojho stredu.

Lv 27,1 - Sľubom uctievame Boha. Neurobiť sľub nie je hriech, lež urobený sľub nedodržať je hriech. Osoba alebo vec, sľúbená Bohu, stáva sa svätou, stáva sa majetkom Pánovým a nemohla sa vykúpiť iba primeranou sumou. Niektoré veci sa nedali vonkoncom vykúpiť (Ex 22,20; Dt 13,15 n.; Joz 7,1 n.; 1 Sam 15,21).

Lv 27,1-7 - Ak niekto sľubom zasvätil Bohu seba alebo svoje dieťa, takýto musel sa vykúpiť, ak nechcel ostať služobníkom vo svätyni. Výkupná cena ustaľovala sa podľa veku a rodu.

Lv 27,9-13 - Ak niekto sľúbil zviera, čo sa mohlo obetovať, musel ho priniesť na obetu. Zviera, čo sa nemohlo obetovať, sa predávalo a kúpna cena sa odvádzala svätyni. Mohol si ho však aj ten ponechať, čo ho bol sľúbil, keď k cene zvieraťa pridal 20 percent kúpnej ceny.

Lv 27,16-19 - Pozemky mali ostať v rodine. Preto, ak sa sľúbilo pole, svätyňa mala nárok len na výnos, a to len do najbližšieho jubilejného roku. Ten však, čo pole zasvätil, čiže sľúbil Pánovi, mohol si ho aj vykúpiť. Chomer bola najväčšia hebrejská miera, obsahovala desať ef, teda 364,4 litrov.

Lv 27,20 - Ak by niekto sľúbené pole predal prv, ako by ho vykúpil, už ho nemôže vykúpiť, ani ho nezíska späť v jubilejnom roku. Predal vec Pánovu, a preto stráca na ňu nárok.

Lv 27,28-29 - Dokonalejší spôsob zasľúbenia bol "chérem", čiže bezvýhradné zasvätenie. Majiteľ sa vzdal práva výkupu. Osoby a veci takto zasvätené bolo možno použiť len k službe svätyni. Zasvätenie pod kliatbou značí, že vec sa musí zničiť, zviera alebo človek usmrtiť. Prekliatie (tiež chérem) mohla však vyhlásiť len verejná autorita. Zasväteniu kliatbou podliehal Izraelita, ak obetoval pohanským bohom (Ex 22,20; Lv 20,2 n.), mesto s obyvateľmi, ak odpadlo k modloslužbe (Dt 13,13–18); aj nad kanaánskymi obyvateľmi, pohanmi, bola vyslovená kliatba záhuby, čiže zasvätenia (Dt 7,1 n.).

Lv 27,30-34 - Aby vyvolený národ nezabudol, že Boh je majiteľom Palestíny, vyhradil si nielen všetky prvotiny, ale aj desiatky a venoval ich kmeňu Léviho za službu vo svätostánku (Nm 18,21). Desiatky sa odvádzali z plodín, ovocia a čistých zvierat. Namiesto desiatkov mohol dať ich cenu. Zvieratá sa rátali tak, že sa vyháňali z košiara a pastier ich palicou rátal. Každé desiate zviera oddelil a nesmel ho ani vymeniť, ani nahradiť lepším alebo horším. Aj za zvieratá mohol dať peňažitú náhradu.