| 3. Kniha MojžisovaBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | 3Moj 27, 1-34 |
1 3Moj 27, 1 Hospodin hovoril Mojžišovi: 2 3Moj 27, 2 Povedz Izraelcom: Ak niekto osobitným sľubom zasvätí Hospodinovi osoby podľa tvojho ocenenia, 3 3Moj 27, 3 muža od dvadsiatich do šesťdesiatich rokov oceň na päťdesiat šekelov striebra v posvätných šekeloch. 4 3Moj 27, 4 Ak je to žena, oceň ju na tridsať šekelov. 5 3Moj 27, 5 Ak ide o osobu medzi piatym a dvadsiatym rokom, muža oceň na dvadsať šekelov, ženu na desať šekelov. 6 3Moj 27, 6 Ak ide o mesačnú až päťročnú osobu, muža oceň na päť šekelov striebra, ženu oceň na tri šekely striebra. 7 3Moj 27, 7 Ak ide o osobu šesťdesiatročnú a staršiu, muža oceň na pätnásť šekelov, ženu na desať šekelov. 8 3Moj 27, 8 Ak je prichudobný na to, aby zaplatil, ako si ho ocenil, nech ho postavia pred kňaza, a kňaz nech ho ocení podľa toho, ako dochodí tomu, kto urobil sľub. 9 3Moj 27, 9 Ak ide o zviera, ktoré sa obetuje Hospodinovi ako obetný dar, všetko, čo človek dáva Hospodinovi, má byť sväté. 10 3Moj 27, 10 Nesmie nahradiť ani zameniť dobré zlým alebo zlé dobrým. Ale ak predsa zamení jedno zviera za druhé, nech je posvätné toto i to, ktorým ho zamenil. 11 3Moj 27, 11 Ak ide o akékoľvek nečisté zviera, ktoré sa neobetuje Hospodinovi ako obetný dar, nech postaví zviera pred kňaza. 12 3Moj 27, 12 Nech ho kňaz ocení, či je dobré alebo zlé. Nech ostane podľa kňazovho ocenenia. 13 3Moj 27, 13 Ak ho však chce vykúpiť, nech pridá k cene jednu pätinu. 14 3Moj 27, 14 Ak niekto zasvätí svoj dom ako svätý Hospodinovi, nech ho kňaz ocení, či je dobrý alebo zlý. Nech ostane, ako ho kňaz ocení. 15 3Moj 27, 15 Ak ten, kto zasvätil svoj dom, chce ho vykúpiť, nech pridá pätinu k jeho cene - a bude jeho. 16 3Moj 27, 16 Ak niekto zasvätí Hospodinovi časť poľa, ktoré je jeho vlastníctvom, oceň ho podľa osevnej plochy. Plochu pre chómer jačmeňa oceň na päťdesiat šekelov striebra. 17 3Moj 27, 17 Ak zasvätí svoje pole hneď po jubilejnom roku, nech ostane podľa svojho ocenenia, 18 3Moj 27, 18 ale ak zasvätí svoje pole len neskôr po jubilejnom roku, potom nech mu kňaz spočíta cenu podľa rokov, ktoré ostávajú do jubilejného roku, a zníži mu z ceny podľa tvojho ocenenia. 19 3Moj 27, 19 Ak ten, kto zasvätil svoje pole, chce ho vykúpiť, nech pridá pätinu k jeho cene - a bude jeho. 20 3Moj 27, 20 Ak však nevykúpi pole, a ak predá pole inému mužovi, nemožno ho viac vykúpiť. 21 3Moj 27, 21 Pole, ktoré sa oslobodí v jubilejnom roku, pripadne Hospodinovi ako to, čo je kliatbe podrobené. Bude vlastníctvom kňazovým. 22 3Moj 27, 22 Ak niekto zasvätí Hospodinovi kúpené pole, ktoré nie je časťou jeho dedičného vlastníctva, 23 3Moj 27, 23 kňaz nech mu vypočíta cenu podľa svojho ocenenia až do jubilejného roku; a ešte toho dňa odovzdá jeho cenu ako svätú vec Hospodinovi. 24 3Moj 27, 24 V jubilejnom roku sa pole vráti tomu, od koho bolo kúpené, komu zem patrí ako dedičné vlastníctvo. 25 3Moj 27, 25 Každé ocenenie nech sa vykoná podľa šekelov svätyne. Jeden šekel je dvadsať gér. 26 3Moj 27, 26 Ale prvorodené zo zvierat, ktoré ako prvorodené patrí Hospodinovi, nikto nesmie zasvätiť: či je to býk alebo ovca, patrí Hospodinovi. 27 3Moj 27, 27 Ak je to nečisté zviera, nech ho dotyčný vykúpi podľa tvojho ocenenia a pridá k tomu pätinu. Ak nebude vykúpené, predá sa podľa tvojho ocenenia. 28 3Moj 27, 28 Avšak nič z toho, čo niekto ako kliatbe podrobené zasvätí Hospodinovi, nič, čo niekto má, či je to človek alebo zviera alebo jeho dedičné pole, nesmie sa predať ani vykúpiť. Všetko kliatbe podrobené je svätosväté Hospodinovi; 29 3Moj 27, 29 nikto z ľudí, ktorý je ako kliatbe podrobená vec zasvätený, nemôže byť vykúpený; musí byť vydaný na smrť. 30 3Moj 27, 30 Všetky desiatky zo zeme, z osevu poľa alebo z ovocia stromov patria Hospodinovi; je to sväté Hospodinovi. 31 3Moj 27, 31 Ak niekto chce vykúpiť niečo zo svojho desiatku, nech pridá k tomu pätinu. 32 3Moj 27, 32 Všetky desiatky z dobytka a oviec, všetko čo prejde pod pastierskou palicou, každé desiate nech je sväté Hospodinovi. 33 3Moj 27, 33 Nech sa pritom nerozlišuje medzi dobrým a zlým, ani sa to nemôže zameniť; a ak by sa predsa zamenilo, bude sväté toto i to, čo sa zamení, a nesmie sa vykúpiť. 34 3Moj 27, 34 Toto sú príkazy, ktoré Hospodin dal Mojžišovi na vrchu Sinaj pre Izraelcov.
| | 3Moj 27, 1-34 |
Verš 25
Každé ocenenie nech sa vykoná podľa šekelov svätyne. Jeden šekel je dvadsať gér.
Ex 30:13 - Nech dajú toto: každý, kto prejde sčítaním, dá pol šekela podľa svätyňového šekela; dvadsať gér je jeden šekel, pol šekela je pozdvihovaná dávka pre Hospodina.
Nm 3:47 - vyber po päť šekelov za hlavu. Vyberaj v šekeloch svätyne: šekel je dvadsať gér.
Ez 45:12 - Šekel má dvadsať gér. Päť šekelov má byť päť šekelov a desať šekelov má byť desať šekelov; päťdesiat šekelov má byť vašou mínou.
Verš 26
Ale prvorodené zo zvierat, ktoré ako prvorodené patrí Hospodinovi, nikto nesmie zasvätiť: či je to býk alebo ovca, patrí Hospodinovi.
Ex 13:2 - Zasväť mi u Izraelcov všetko prvorodené; všetko, čo otvára život matky u ľudí i u dobytka, je moje.
Ex 22:29 - Takisto urobíš so svojím býčkom a ovcou; ostane sedem dní pri svojej matke, na ôsmy deň mi ho odovzdáš!
Ex 34:19 - Všetko, čo otvára život, je moje; všetko samčie z tvojho stáda, prvorodené z hoviad a oviec;
Nm 3:13 - lebo mne patrí všetko prvorodené; v deň, keď som pobil všetko prvorodené v Egypte, zasvätil som si všetko prvorodené z Izraela od človeka po zvieratá. Mne to patrí! Ja som Hospodin!
Nm 8:17 - Lebo mne patrí všetko prvorodené medzi Izraelcami - medzi ľuďmi i medzi zvieratami. Posvätil som si ich v ten deň, keď som bil všetko prvorodené v Egypte.
Verš 28
Avšak nič z toho, čo niekto ako kliatbe podrobené zasvätí Hospodinovi, nič, čo niekto má, či je to človek alebo zviera alebo jeho dedičné pole, nesmie sa predať ani vykúpiť. Všetko kliatbe podrobené je svätosväté Hospodinovi;
Joz 6:18 - Len sa chráňte toho, čo je pod kliatbou, aby ste sami neprepadli kliatbe, berúc z toho, čo je pod kliatbou; tým by ste uvalili kliatbu na izraelský tábor a uvrhli by ste ho do nešťastia.
Joz 7:13 - Vstaň, posväť ľud a povedz: Posväťte sa na zajtra, lebo takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Kliatba je uprostred teba, Izrael, nemôžeš obstáť pred nepriateľmi, kým neodstránite zo svojho stredu to, čo je pod kliatbou.
Lv 27,1 - Sľubom uctievame Boha. Neurobiť sľub nie je hriech, lež urobený sľub nedodržať je hriech. Osoba alebo vec, sľúbená Bohu, stáva sa svätou, stáva sa majetkom Pánovým a nemohla sa vykúpiť iba primeranou sumou. Niektoré veci sa nedali vonkoncom vykúpiť (Ex 22,20; Dt 13,15 n.; Joz 7,1 n.; 1 Sam 15,21).
Lv 27,1-7 - Ak niekto sľubom zasvätil Bohu seba alebo svoje dieťa, takýto musel sa vykúpiť, ak nechcel ostať služobníkom vo svätyni. Výkupná cena ustaľovala sa podľa veku a rodu.
Lv 27,9-13 - Ak niekto sľúbil zviera, čo sa mohlo obetovať, musel ho priniesť na obetu. Zviera, čo sa nemohlo obetovať, sa predávalo a kúpna cena sa odvádzala svätyni. Mohol si ho však aj ten ponechať, čo ho bol sľúbil, keď k cene zvieraťa pridal 20 percent kúpnej ceny.
Lv 27,16-19 - Pozemky mali ostať v rodine. Preto, ak sa sľúbilo pole, svätyňa mala nárok len na výnos, a to len do najbližšieho jubilejného roku. Ten však, čo pole zasvätil, čiže sľúbil Pánovi, mohol si ho aj vykúpiť. Chomer bola najväčšia hebrejská miera, obsahovala desať ef, teda 364,4 litrov.
Lv 27,20 - Ak by niekto sľúbené pole predal prv, ako by ho vykúpil, už ho nemôže vykúpiť, ani ho nezíska späť v jubilejnom roku. Predal vec Pánovu, a preto stráca na ňu nárok.
Lv 27,28-29 - Dokonalejší spôsob zasľúbenia bol "chérem", čiže bezvýhradné zasvätenie. Majiteľ sa vzdal práva výkupu. Osoby a veci takto zasvätené bolo možno použiť len k službe svätyni. Zasvätenie pod kliatbou značí, že vec sa musí zničiť, zviera alebo človek usmrtiť. Prekliatie (tiež chérem) mohla však vyhlásiť len verejná autorita. Zasväteniu kliatbou podliehal Izraelita, ak obetoval pohanským bohom (Ex 22,20; Lv 20,2 n.), mesto s obyvateľmi, ak odpadlo k modloslužbe (Dt 13,13–18); aj nad kanaánskymi obyvateľmi, pohanmi, bola vyslovená kliatba záhuby, čiže zasvätenia (Dt 7,1 n.).
Lv 27,30-34 - Aby vyvolený národ nezabudol, že Boh je majiteľom Palestíny, vyhradil si nielen všetky prvotiny, ale aj desiatky a venoval ich kmeňu Léviho za službu vo svätostánku (Nm 18,21). Desiatky sa odvádzali z plodín, ovocia a čistých zvierat. Namiesto desiatkov mohol dať ich cenu. Zvieratá sa rátali tak, že sa vyháňali z košiara a pastier ich palicou rátal. Každé desiate zviera oddelil a nesmel ho ani vymeniť, ani nahradiť lepším alebo horším. Aj za zvieratá mohol dať peňažitú náhradu.