  | 3. Kniha MojžisovaBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | 3Moj 23, 1-44 |
1 3Moj 23, 1 Hospodin hovoril Mojžišovi: 2 3Moj 23, 2 Hovor s Izraelcami a povedz im: Toto sú moje stanovené sviatky, sviatky Hospodinove, na ktoré máte zvolávať slávnostné zhromaždenia. 3 3Moj 23, 3 Šesť dní pracujte; siedmy deň nech je dňom prísneho sviatočného odpočinku, dňom slávnostného zhromaždenia; nekonajte nijakú prácu; je to deň sviatočného odpočinku Hospodinovi vo všetkých vašich bydliskách. 4 3Moj 23, 4 Toto sú stanovené sviatky Hospodinove, slávnostné zhromaždenia, ktoré máte zvolávať na ich stanovený čas: 5 3Moj 23, 5 V prvom mesiaci štrnásteho dňa prvého mesiaca podvečer je pascha Hospodinova. 6 3Moj 23, 6 Pätnásteho dňa toho istého mesiaca je sviatok nekvasených chlebov pre Hospodina; sedem dní jedzte nekvasené chleby. 7 3Moj 23, 7 Prvého dňa budete mať slávnostné zhromaždenie, nesmiete konať nijakú všednú prácu, 8 3Moj 23, 8 ale sedem dní predkladajte Hospodinovi ohňové obete. Na siedmy deň nech je slávnostné zhromaždenie; nesmiete konať nijakú všednú prácu. 9 3Moj 23, 9 Hospodin hovoril Mojžišovi: 10 3Moj 23, 10 Hovor s Izraelcami a povedz im: Keď prídete do krajiny, ktorú vám dávam, a zožnete jej obilie, prvý snop zo svojej žatvy prineste ku kňazovi. 11 3Moj 23, 11 On nech zamáva snopom pred Hospodinom, aby ste získali obľubu. V deň po dni sviatočného odpočinku nech ním kňaz zamáva. 12 3Moj 23, 12 V deň, keď dávate mávať snopom, obetujte bezchybné jednoročné jahňa ako spaľovanú obeť Hospodinovi 13 3Moj 23, 13 a príslušnú pokrmovú obeť z dvoch desatín éfy jemnej múky zamiešanej olejom ako ohňovú obeť príjemnej vône Hospodinovi, a ako príslušnú úliatbu štvrť hínu vína. 14 3Moj 23, 14 Chlieb, pražené obilie a mladé zrno nesmiete jesť do toho dňa, pokiaľ neprinesiete obetný dar svojmu Bohu: to je večné ustanovenie pre vaše pokolenia vo všetkých vašich bydliskách. 15 3Moj 23, 15 Od prvého dňa po dni sviatočného odpočinku, totiž odo dňa, keď ste priniesli snop na mávanú dávku, počítajte sedem týždňov; nech sú úplné. 16 3Moj 23, 16 Až po prvý deň po siedmom dni sviatočného odpočinku počítajte päťdesiat dní; potom predložte Hospodinovi novú pokrmovú obeť. 17 3Moj 23, 17 Zo svojich bydlísk prineste dva chleby na mávanú dávku; nech sú z dvoch desatín éfy jemnej múky a nech sú upečené s kvasom ako prvotiny Hospodinovi. 18 3Moj 23, 18 S chlebom predložte sedem bezchybných ročných jahniat, jedného junca z rožného statku a dva barany; majú tvoriť spaľovanú obeť Hospodinovi s príslušnou pokrmovou obeťou a úliatbou ako ohňová obeť príjemnej vône Hospodinovi. 19 3Moj 23, 19 Pripravte jedného kozla na obeť za hriech a dve ročné jahňatá na obeť spoločenstva. 20 3Moj 23, 20 Nech kňaz nimi zamáva nad chlebom prvotín ako mávanou dávkou pred Hospodinom; spolu s dvoma jahňatami budú posvätné a budú patriť kňazovi. 21 3Moj 23, 21 V ten istý deň zvolajte slávnostné zhromaždenie; nijakú všednú prácu nesmiete konať. To je večné ustanovenie vo všetkých vašich bydliskách pre vaše pokolenia. 22 3Moj 23, 22 Keď budete žať obilie svojej krajiny, pri žatve nezožni úplne okraj svojho poľa a klasy nepozbieraj; ponechaj ich chudobnému a cudzincovi; ja som Hospodin, váš Boh. 23 3Moj 23, 23 Hospodin hovoril Mojžišovi: 24 3Moj 23, 24 Hovor s Izraelcami a povedz im: Prvého dňa siedmeho mesiaca budete mať sviatočný odpočinok, pamätný deň s trúbením, a slávnostné zhromaždenie. 25 3Moj 23, 25 Nijakú prácu nesmiete konať, ale predkladajte Hospodinovi ohňové obete. 26 3Moj 23, 26 Hospodin hovoril Mojžišovi: 27 3Moj 23, 27 Desiaty deň tohto siedmeho mesiaca je však dňom zmierenia. Budete mať slávnostné zhromaždenie, budete sa kajať a predkladať Hospodinovi ohňovú obeť. 28 3Moj 23, 28 V ten deň nesmiete konať nijakú prácu, lebo je to deň zmierenia na vykonanie obradu zmierenia za vás pred Hospodinom, vaším Bohom. 29 3Moj 23, 29 Kto by sa v ten deň nekajal, nech je odstránený zo svojho ľudu. 30 3Moj 23, 30 Každého, kto by v ten deň konal akúkoľvek prácu, vyhubím spomedzi jeho ľudu. 31 3Moj 23, 31 Nesmiete konať nijakú prácu: to je večné ustanovenie pre vaše pokolenia vo všetkých vašich bydliskách. 32 3Moj 23, 32 Je to pre vás prísny deň sviatočného odpočinku; kajajte sa. Večer deviateho dňa, od večera až do druhého večera, sväťte svoj deň sviatočného odpočinku. 33 3Moj 23, 33 Hospodin hovoril Mojžišovi: 34 3Moj 23, 34 Hovor s Izraelcami a povedz: Pätnásteho dňa tohto siedmeho mesiaca a sedem ďalších dní je sviatok stánkov Hospodinovi. 35 3Moj 23, 35 Prvý deň je slávnostné zhromaždenie; nijakú všednú prácu nesmiete konať. 36 3Moj 23, 36 Sedem dní predkladajte Hospodinovi ohňové obete a na ôsmy deň budete mať slávnostné zhromaždenie; predložte Hospodinovi ohňovú obeť. Je to sviatočné zhromaždenie, nijakú všednú prácu konať nesmiete. 37 3Moj 23, 37 Toto sú sviatky Hospodinove, na ktoré zvoláte slávnostné zhromaždenia, aby ste predkladali ohňové, spaľované, pokrmové a zábitné obete a úliatby; každý deň, čo je predpísané, 38 3Moj 23, 38 okrem Hospodinových dní sviatočného odpočinku, okrem vašich darov, okrem všetkých vašich sľubov, okrem všetkých vašich dobrovoľných obetí, ktoré budete dávať Hospodinovi. 39 3Moj 23, 39 Avšak pätnásteho dňa siedmeho mesiaca, keď zoberiete úrodu krajiny, a sedem ďalších dní sväťte sviatok Hospodinov: prvý deň nech je sviatočný odpočinok. 40 3Moj 23, 40 V prvý deň si vezmite ovocie zo šľachtených stromov, palmové ratolesti, vetvy listnatých stromov a potočných vŕb a sedem dní sa radujte pred Hospodinom, svojím Bohom. 41 3Moj 23, 41 Sväťte ho sedem dní v roku ako sviatok Hospodinov. Je to večné ustanovenie pre vaše pokolenia: sväťte ho v siedmom mesiaci! 42 3Moj 23, 42 Sedem dní bývajte v stánkoch. Nech všetci domorodci v Izraeli bývajú v stánkoch, 43 3Moj 23, 43 aby vaše budúce pokolenia vedeli, že som dal Izraelcom bývať v stánkoch, keď som ich vyviedol z Egypta; ja som Hospodin, váš Boh. 44 3Moj 23, 44 Tak Mojžiš vyhlásil Izraelcom sviatky Hospodinove.
| | | 3Moj 23, 1-44 |
Verš 34
Hovor s Izraelcami a povedz: Pätnásteho dňa tohto siedmeho mesiaca a sedem ďalších dní je sviatok stánkov Hospodinovi.
Ex 23:16 - Zachovávaj i sviatok žatvy prvotín svojich prác, toho, čo si zasial na poli, ako aj sviatok oberačky na konci roku, keď pozbieraš ovocie svojich prác z poľa.
Nm 29:12 - Pätnásty deň siedmeho mesiaca budete mať slávnostné zhromaždenie; nekonajte nijakú všednú prácu a sviatok Hospodinovi sväťte sedem dní.
Dt 16:15 - Sedem dní sväť Hospodinovi, svojmu Bohu, na mieste, ktoré si vyvolí Hospodin, lebo ti požehná Hospodin, tvoj Boh, na celej tvojej úrode a pri každom tvojom počínaní. Preto sa raduj!
Verš 3
Šesť dní pracujte; siedmy deň nech je dňom prísneho sviatočného odpočinku, dňom slávnostného zhromaždenia; nekonajte nijakú prácu; je to deň sviatočného odpočinku Hospodinovi vo všetkých vašich bydliskách.
Ex 20:9 - Šesť dní budeš pracovať a konať svoju prácu,
Ex 23:12 - Šesť dní konaj svoju prácu, na siedmy deň si však odpočiň, aby si odpočinul tvoj vôl i osol a vydýchol si syn tvojej slúžky i cudzinec.
Dt 5:13 - Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu,
Lk 13:14 - Vtedy predstavený synagógy, namrzený, že Ježiš uzdravoval v sobotu, povedal zástupu: Šesť dní je, v ktorých treba pracovať, preto vtedy prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v deň sobotný.
Verš 36
Sedem dní predkladajte Hospodinovi ohňové obete a na ôsmy deň budete mať slávnostné zhromaždenie; predložte Hospodinovi ohňovú obeť. Je to sviatočné zhromaždenie, nijakú všednú prácu konať nesmiete.
Jn 7:37 - V posledný veľký deň slávností stál Ježiš a volal: Ak niekto žízni, nech príde ku mne a napije sa.
Verš 5
V prvom mesiaci štrnásteho dňa prvého mesiaca podvečer je pascha Hospodinova.
Ex 12:18 - V prvom mesiaci večer štrnásteho dňa budete jesť nekvasené chleby až do večera dvadsiateho prvého dňa toho mesiaca.
Ex 23:15 - Zachovávaj sviatok nekvasených chlebov; sedem dní jedz nekvasené chleby, ako som ti prikázal, a to v určenom čase mesiaca ábíb, lebo vtedy si vyšiel z Egypta. Nech sa nikto neukáže predo mnou s prázdnymi rukami.
Nm 28:16 - V prvom mesiaci, štrnásty deň toho mesiaca, je pascha Hospodinova.
Dt 16:1 - Dbaj na mesiac ábíb! Vtedy usporiadaj paschu Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo v mesiaci ábíbe ťa Hospodin, tvoj Boh, v noci vyviedol z Egypta.
Verš 15
Od prvého dňa po dni sviatočného odpočinku, totiž odo dňa, keď ste priniesli snop na mávanú dávku, počítajte sedem týždňov; nech sú úplné.
Dt 16:9 - Počítaj si sedem týždňov. Začni počítať sedem týždňov od chvíle, keď priložíš kosák k obiliu.
Verš 22
Keď budete žať obilie svojej krajiny, pri žatve nezožni úplne okraj svojho poľa a klasy nepozbieraj; ponechaj ich chudobnému a cudzincovi; ja som Hospodin, váš Boh.
Lv 19:9 - Keď budete žať úrodu svojej krajiny, nezožnite úplne okraj svojho poľa a klasy po svojej žatve nepozbierajte.
Dt 24:19 - Keď budeš žať na svojom poli a zabudneš na poli snop, nevracaj sa vziať ho; nech ostane cudzincovi, sirote alebo vdove, aby ťa požehnal Hospodin, tvoj Boh, pri každom diele tvojich rúk.
Verš 24
Hovor s Izraelcami a povedz im: Prvého dňa siedmeho mesiaca budete mať sviatočný odpočinok, pamätný deň s trúbením, a slávnostné zhromaždenie.
Nm 29:1 - Prvý deň siedmeho mesiaca máte mať slávnostné zhromaždenie. Nekonajte nijakú všednú prácu. Budete mať deň plesania.
Verš 27
Desiaty deň tohto siedmeho mesiaca je však dňom zmierenia. Budete mať slávnostné zhromaždenie, budete sa kajať a predkladať Hospodinovi ohňovú obeť.
Lv 16:29 - Toto nech vám je večným ustanovením: Desiaty deň siedmeho mesiaca budete sa kajať a nebudete konať nijakú prácu, a to ani domorodec ani cudzinec, ktorý sa zdržuje medzi vami.
Lv 16:31 - Je to pre vás veľký deň sviatočného odpočinku, a vy sa musíte kajať; to je večné ustanovenie.
Nm 29:7 - Desiaty deň toho istého siedmeho mesiaca budete mať slávnostné zhromaždenie a budete sa kajať; nekonajte nijakú prácu.
Lv 23,1-3 - Tri razy do roka bol povinný každý Izraelita zúčastniť sa na bohoslužbách, "na slávnostnom zhromaždení". Tieto sviatky boli: Veľká noc, Letnice a sviatok Stánkov. V tieto dni všetci dospelí Izraeliti (v dvanástom roku sa stával Izraelita synom zákona) mali sa zhromaždiť pri svätostánku, neskoršie v chráme. Zákon nariaďoval, aby priniesli Bohu nejaký dar a aby sa pred Pánom tešili. Za túto prítomnosť Boh prisľúbil, že v tento čas nijaký nepriateľ nenapadne ich krajinu.
Lv 23,4-14 - Veľká noc sa vlastne skladala z dvoch sviatkov: z Paschy a zo sviatku Nekvasených chlebov. Pascha, hebr. pesach, pripomínala prechod trestajúceho anjela popri izraelských domoch, keď hubil všetkých prvorodených v Egypte (Ex 12,11.23.27). Sviatok Nekvasených chlebov slávil sa na pamiatku zázračného vyslobodenia Izraelitov z egyptského otroctva. Paschou sa teda menoval len prvý veľkonočný deň. Pascha značí aj veľkonočného baránka, potom celý veľkonočný týždeň a aj mäso z dobrovoľných obetí (Dt 16,2–6). – V druhý veľkonočný deň, teda 16. nisana, obetoval sa zväzoček klasov z novej úrody. Týmto úkonom sa vlastne začínala aj žatva. Predtým nebolo možno z novej úrody jesť. K veršu 13. porov. Gn 18,6; Ex 29,2; o efe pozri Ex 29,40; o hine Ex 29,40.
Lv 23,15-22 - Od Veľkej noci, čiže od 16. nisana, rátalo sa sedem týždňov a v päťdesiaty deň bol sviatok Letníc, Pentecostes, hebr. slávnosť Týždňov, slávnosť Žatvy alebo Deň prvotín. Sviatok trval len jeden deň. Pôvodne sa oslavovala týmto sviatkom sinajská zmluva, ktorú Pán uzavrel 50. dňa po odchode z Egypta. Aj Letnice boli ďakovným sviatkom za poľnú úrodu. Žatva sa začínala po Veľkej noci a Letnicami sa končila (Ex 23,16).
Lv 23,23-25 - Prvý deň každého mesiaca sa oslavoval slávnosťou, pri ktorej sa obetovalo viac obiet ako v obyčajný deň (Nm 28,11–15). Prvý deň siedmeho mesiaca bol ešte slávnostnejší. Niektorí autori sa domnievajú, že vtedy Izraeliti slávili občiansky Nový rok. Mienka je však nepravdepodobná. Prvým dňom mesiaca tišri začínal sa hospodársky rok. Nový rok náboženský i občiansky začínal sa 1. nisana, aspoň po odchode z Egypta (pozri pozn. Ex 12,1).
Lv 23,27-32 - Porov. poznámky k hl. 16.
Lv 23,33-44 - Sviatok Stánkov slávil sa o päť dní po sviatku Zmierenia, teda 15. tišri, a trval celý týždeň. Meno dostal od stanov, pod ktorými mali Izraeliti bývať celý týždeň. Zvyk stavať stánky zostal u nábožných Židov dodnes. Stánky stavali zo zelených ratolestí. Bývať v stánkoch mali len Izraeliti, cudzinci nie. Sviatok sa slávil na pamiatku pobytu na púšti, keď Izraeliti bývali pod stanmi. V prvý a ostatný deň nesmelo sa pracovať (Nm 29,12.35). Cieľom sviatku bolo tiež poďakovať sa za ovocie, olej a víno, preto sa sviatok nazýval aj slávnosťou Oberačiek. Na slávnosti v prvý deň nosili v rukách ovocie (pomaranče) a kytice zo zelených palmových, myrtových a vŕbových ratoliestok, tzv. lúláb, na znak úrody svojej zeme. Dary (v. 38) sú prvotiny úrody a desiatky.
