  | 3. Kniha MojžisovaBiblia - Sväté písmo(ROH - Roháčkov preklad) | 3Moj 21, 1-24 |
1 3Moj 21, 1 A Hospodin riekol Mojžišovi: Povedz kňazom, synom Áronovým, a povieš im: Niktorý z vás nezanečistí sa za mŕtveho vo svojom ľude, 2 3Moj 21, 2 iba za svojho pokrevného, sebe blízkeho, za svoju matku, za svojho otca, za svojho syna, za svoju dcéru a za svojho brata 3 3Moj 21, 3 a za svoju sestru, pannu, sebe blízku, ktorá nepatrila mužovi, za tú sa zanečistí. 4 3Moj 21, 4 Teda nezanečistí sa kňaz súc pánom vo svojom ľude, aby sa poškvrnil. 5 3Moj 21, 5 Nespravia si lysiny na svojej hlave a neoholia boku svojej brady ani na svojom tele nespravia nijakého rezu. 6 3Moj 21, 6 Svätí budú svojmu Bohu a nepoškvrnia mena svojho Boha, lebo obetujú ohňové obeti Hospodinove, chlieb svojho Boha, a preto budú svätí. 7 3Moj 21, 7 Ženy smilnice alebo poškvrnenej si nevezmú ani si nevezmú ženy, zahnanej od jej muža, lebo každý z nich je svätý svojemu Bohu. 8 3Moj 21, 8 A budeš ho mať za svätého, lebo obetuje chlieb tvojho Boha; svätým ti bude, lebo svätý som ja Hospodin, ktorý vás posväcujem. 9 3Moj 21, 9 A keby sa poškvrnila dcéra niektorého kňaza dopustiac sa smilstva, poškvrnila svojho otca, bude upálená ohňom. 10 3Moj 21, 10 A najvyšší kňaz zpomedzi svojich bratov, na ktorého hlavu bol vyliaty olej pomazania, a bol naplnil svoju ruku, posvätil sa, aby obliekol sväté rúcho, nerozpustí svojej hlavy na znak smútku ani neroztrhne svojho rúcha. 11 3Moj 21, 11 Nevojde k niktorej duši mŕtveho, nezanečistí sa ani len za svojho otca ani za svoju mať. 12 3Moj 21, 12 A nevyjde zo svätyne a nepoškvrní svätyne svojho Boha, lebo koruna oleja pomazania jeho Boha je na ňom. Ja som Hospodin! 13 3Moj 21, 13 Za ženu si vezme pannu v jej panenstve. 14 3Moj 21, 14 Vdovy a zahnanej alebo poškvrnenej smilnice si nevezme, ale iba pannu zo svojho ľudu si vezme za ženu. 15 3Moj 21, 15 A nepoškvrní svojho semena vo svojom ľude, lebo ja som Hospodin, ktorý ho posväcujem. 16 3Moj 21, 16 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 17 3Moj 21, 17 Hovor Áronovi a povedz mu: Niktorý z tvojho semena po ich pokoleniach, na ktorom by bola nejaká vada, nepristúpi, aby obetoval chlieb svojho Boha. 18 3Moj 21, 18 Lebo niktorý muž, na ktorom by bola vada, nepristúpi: slepý muž alebo kuľhavý, alebo ktorý by mal niektorý úd primalý alebo priveľký, 19 3Moj 21, 19 alebo muž, ktorý by mal zlomenú nohu alebo zlomenú ruku, 20 3Moj 21, 20 alebo hrbatý alebo pritenký, alebo ktorý by mal beľmo na oku alebo keby bol chrastavý alebo prašivý alebo keby mal stlačené lono. 21 3Moj 21, 21 Niktorý muž, na ktorom by bola nejaká vada, zo semena Árona, kňaza, nepriblíži sa, aby obetoval ohňové obeti Hospodinove; vada je na ňom, nepriblíži sa, aby obetoval chlieb svojho Boha. 22 3Moj 21, 22 No, chlieb svojho Boha, z toho, čo je svätosväté, i zo svätého bude jesť. 23 3Moj 21, 23 Len k opone nevojde a oltáru sa nepriblíži, lebo je na ňom vada, a nepoškvrní mojich svätýň, lebo ja som Hospodin, ktorý ich posväcujem. 24 3Moj 21, 24 A Mojžiš to hovoril Áronovi a jeho synom a všetkým synom Izraelovým.
| | | 3Moj 21, 1-24 |
Lv 21,1 - Izrael bol národom vyvoleným, majetkom Božím. Mal byť teda svätý, ako je Boh svätý. To platilo vo väčšej miere o kňazoch, ktorí boli vyvolení sluhovia Boží. Boh žiada od kňazov väčšiu svätosť ako od obyčajných veriacich.
Lv 21,1-5 - Každý dotyk mŕtvoly mal za následok levitskú, čiže obradnú nečistotu (Nm 6,6; 19,11). Kňaz mohol sa dotknúť a mohol pochovávať mŕtvoly iba svojich najbližších. Platí to aj o jeho žene. Vg má namiesto 5. verša: "No nepoškvrní sa mŕtvolou svojho ľudu". Kňazom sa zakazuje smútiť tak, ako to bolo vo zvyku u ostatných Izraelitov (19,27.28).
Lv 21,7 - Kňaz si nesmie vziať hocijakú ženu. Jednoduchému kňazovi však zákon nezakazoval vziať si za ženu počestnú vdovu. Veľkňaz si však nesmel vziať ani vdovu (v. 14).
Lv 21,10-12 - Hoc inokedy mohol veľkňaz opustiť svätyňu, na prípad pohrebu sa mu to zakazuje.
Lv 21,13 - Svätosť stavu vyžadovala, aby si veľkňaz bral za ženu osobu, z ktorej by mal schopné potomstvo do služby Pánovej. Veľkňazský úrad bol dedičný.
Lv 21,16-17 - Vyratujú sa telesné chyby, pre ktoré príslušný levita sa nemohol stať činným kňazom. Veď aj jednoduché kňazstvo bolo dedičné. Svätosť kňazského stavu vyžadovala, aby kňazi nemali telesné chyby a znetvorenia.
Lv 21,22 - Telesné chyby boli prekážkou pre službu oltára, nevylučovali však dotyčného z podielov na pokojných obetách. Svätosväté veci boli: predkladné chleby, časti z obiet za spreneveru a za hriech. Sväté boli podiely z ďakovných obetí, prvorodené z čistých zvierat (Nm 18,15), prvotiny úrody a desiatky (Nm 18,12.26 n.).
