  | 3. Kniha MojžisovaBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | 3Moj 21, 1-24 |
1 3Moj 21, 1 Hospodin hovoril Mojžišovi: Hovor s kňazmi, synmi Áronovými, a povedz im: Nech sa medzi príslušníkmi svojho ľudu nikto nepoškvrní mŕtvolou. 2 3Moj 21, 2 Len svojím pokrvným príbuzným, matkou, otcom, synom, dcérou, bratom, 3 3Moj 21, 3 sestrou-pannou, ktorá ostáva jeho blízkou príbuznou, nakoľko sa nevydala, smie sa poškvrniť. 4 3Moj 21, 4 Vydatou sa nesmie poškvrniť vo svojom ľude, lebo by sa znesvätil. 5 3Moj 21, 5 Nech si neurobia lysiny na hlave; okraj brady nech si neoholia a na tele nech si nerobia zárezy. 6 3Moj 21, 6 Nech sú svätí svojmu Bohu a neznesväcujú meno svojho Boha, lebo oni predkladajú Hospodinove ohňové obete, chlieb svojho Boha; preto nech sú svätí. 7 3Moj 21, 7 Neviestku ani zneuctenú nech si nevezmú za ženu; ani vlastným mužom zahnanú nech si nevezmú; lebo kňaz je svätý svojmu Bohu. 8 3Moj 21, 8 Pokladaj ho za svätého, lebo on predkladá chlieb svojho Boha; bude ti svätým, lebo svätý som ja, Hospodin, váš Posvätiteľ. 9 3Moj 21, 9 Ak sa dcéra niektorého kňaza znesvätí smilstvom, znesvätí vlastného otca; nech je spálená. 10 3Moj 21, 10 Kňaz, ktorý je najväčší medzi svojimi bratmi, ktorému vyliali na hlavu vysviacačný olej a bol uvedený do úradu, aby si obliekal rúcho, nech nenecháva hlavu neošetrenú a rúcho nech si netrhá. 11 3Moj 21, 11 Nesmie vojsť k nijakej mŕtvole; ani svojím otcom ani svojou matkou nesmie sa poškvrniť. 12 3Moj 21, 12 Nech nevyjde zo svätyne a neznesvätí svätyňu svojho Boha, lebo je na ňom posvätenie vysviacačným olejom jeho Boha; ja som Hospodin. 13 3Moj 21, 13 Nech si vezme ženu v panenstve. 14 3Moj 21, 14 Vdovu alebo zahnanú, zneuctenú alebo neviestku si nesmie vziať, ale nech si vezme za ženu pannu z príslušníkov svojho ľudu, 15 3Moj 21, 15 aby neznesvätil svoje potomstvo medzi príslušníkmi svojho ľudu, lebo ja, Hospodin, som jeho Posvätiteľom. 16 3Moj 21, 16 Hospodin hovoril Mojžišovi: 17 3Moj 21, 17 Hovor s Áronom a povedz: Nech sa v budúcich pokoleniach nikto z tvojich potomkov, kto bude mať nejakú telesnú chybu, nepriblíži, aby predložil chlieb svojho Boha. 18 3Moj 21, 18 Lebo nikto sa nesmie priblížiť, kto má nejakú telesnú chybu, či je slepý alebo chromý, alebo so zajačím pyskom, alebo so znetvorenou končatinou, 19 3Moj 21, 19 ani nik so zlomenou nohou alebo so zlomenou rukou, 20 3Moj 21, 20 ani hrbatý alebo suchotinár, alebo s belmom na oku, alebo s prašinou, alebo s lišajom, alebo rozmliaždenými semenníkmi. 21 3Moj 21, 21 Nikto z potomstva kňaza Árona, kto má nejakú telesnú chybu, nesmie pristúpiť, aby predkladal Hospodinove ohňové obete: má telesnú chybu, nesmie pristúpiť, aby predkladal chlieb svojho Boha. 22 3Moj 21, 22 Chlieb svojho Boha, zo svätosvätých a posvätných vecí môže jesť, 23 3Moj 21, 23 len k opone nech nevstúpi a k oltáru nech sa nepriblíži, lebo má telesnú chybu; nech neznesväcuje moju svätyňu, lebo ja, Hospodin, som ich Posvätiteľom. 24 3Moj 21, 24 Tak hovoril Mojžiš s Áronom a s jeho synmi i so všetkými Izraelcami.
| | | 3Moj 21, 1-24 |
Lv 21,1 - Izrael bol národom vyvoleným, majetkom Božím. Mal byť teda svätý, ako je Boh svätý. To platilo vo väčšej miere o kňazoch, ktorí boli vyvolení sluhovia Boží. Boh žiada od kňazov väčšiu svätosť ako od obyčajných veriacich.
Lv 21,1-5 - Každý dotyk mŕtvoly mal za následok levitskú, čiže obradnú nečistotu (Nm 6,6; 19,11). Kňaz mohol sa dotknúť a mohol pochovávať mŕtvoly iba svojich najbližších. Platí to aj o jeho žene. Vg má namiesto 5. verša: "No nepoškvrní sa mŕtvolou svojho ľudu". Kňazom sa zakazuje smútiť tak, ako to bolo vo zvyku u ostatných Izraelitov (19,27.28).
Lv 21,7 - Kňaz si nesmie vziať hocijakú ženu. Jednoduchému kňazovi však zákon nezakazoval vziať si za ženu počestnú vdovu. Veľkňaz si však nesmel vziať ani vdovu (v. 14).
Lv 21,10-12 - Hoc inokedy mohol veľkňaz opustiť svätyňu, na prípad pohrebu sa mu to zakazuje.
Lv 21,13 - Svätosť stavu vyžadovala, aby si veľkňaz bral za ženu osobu, z ktorej by mal schopné potomstvo do služby Pánovej. Veľkňazský úrad bol dedičný.
Lv 21,16-17 - Vyratujú sa telesné chyby, pre ktoré príslušný levita sa nemohol stať činným kňazom. Veď aj jednoduché kňazstvo bolo dedičné. Svätosť kňazského stavu vyžadovala, aby kňazi nemali telesné chyby a znetvorenia.
Lv 21,22 - Telesné chyby boli prekážkou pre službu oltára, nevylučovali však dotyčného z podielov na pokojných obetách. Svätosväté veci boli: predkladné chleby, časti z obiet za spreneveru a za hriech. Sväté boli podiely z ďakovných obetí, prvorodené z čistých zvierat (Nm 18,15), prvotiny úrody a desiatky (Nm 18,12.26 n.).
