3. Kniha Mojžisova

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

3Moj 2, 1-16

1 (ROH) Keby obetoval niektorý človek obetný dar obilnej obeti Hospodinovi, jeho obetným darom bude biela múka jemná, a naleje ku nej do nádoby oleja a dá ku nej kadiva.
1 (SVD) واذا قرّب احد قربان تقدمة للرب يكون قربانه من دقيق. ويسكب عليها زيتا ويجعل عليها لبانا.

2 (ROH) A donesie ju k synom Áronovým, kňazom, a vezme odtiaľ plnú svoju hrsť, z jej bielej múky jemnej a z jej oleja so všetkým jej kadivom, a kňaz bude páliť jej pamätnú obeť, kadiac, na oltári. To je ohňová obeť upokojujúcej vône Hospodinovi.
2 (SVD) وياتي بها الى بني هرون الكهنة ويقبض منها ملء قبضته من دقيقها وزيتها مع كل لبانها ويوقد الكاهن تذكارها على المذبح وقود رائحة سرور للرب.

3 (ROH) A to, čo zostane z obilnej obeti, bude Áronovi a jeho synom, svätosväté je z ohňových obetí Hospodinových.
3 (SVD) والباقي من التقدمة هو لهرون وبنيه. قدس اقداس من وقائد الرب

4 (ROH) Keby si obetoval obetný dar obilnej obeti z pečeného v peci, nech sú to nekvasené koláče z bielej múky jemnej, zamiesené v oleji, a nekvasené osúchy tenké, pomastené olejom.
4 (SVD) واذا قربت قربان تقدمة مخبوزة في تنور تكون اقراصا من دقيق فطيرا ملتوتة بزيت ورقاقا فطيرا مدهونة بزيت.

5 (ROH) A keď bude tvoj obetný dar obilnou obeťou na panvici, vtedy to bude biela múka jemná, zamiesená v oleji, nekvasená.
5 (SVD) وان كان قربانك تقدمة على الصاج تكون من دقيق ملتوتة بزيت فطيرا.

6 (ROH) Polámeš ju na kusy a naleješ na ňu oleja. To je obilná obeť.
6 (SVD) تفتها فتاتا وتسكب عليها زيتا. انها تقدمة

7 (ROH) A jestli bude tvoj obetný dar obilnou obeťou, pripravenou v nádobe na varenie, pripraví sa z bielej múky jemnej v oleji.
7 (SVD) وان كان قربانك تقدمة من طاجن فمن دقيق بزيت تعمله.

8 (ROH) A donesieš obilnú obeť, ktorá sa pripraví z tých vecí, Hospodinovi, a oddáš ju kňazovi, ktorý ju zanesie k oltáru.
8 (SVD) فتاتي بالتقدمة التي تصطنع من هذه الى الرب وتقدمها الى الكاهن فيدنو بها الى المذبح.

9 (ROH) A kňaz vezme z obilnej obeti jej pamätnú obeť a kadiac bude páliť na oltári. To bude ohňová obeť upokojujúcej vône Hospodinovi.
9 (SVD) وياخذ الكاهن من التقدمة تذكارها ويوقد على المذبح وقود رائحة سرور للرب.

10 (ROH) A to, čo zostane z obilnej obeti, bude Áronovi a jeho synom; svätosväté je z ohňových obetí Hospodinových.
10 (SVD) والباقي من التقدمة هو لهرون وبنيه قدس اقداس من وقائد الرب

11 (ROH) Niktorá obilná obeť, ktorú budete obetovať Hospodinovi, nebude pripravená z kvaseného, lebo nijakého kvasu ani nijakého medu nebudete kadiac obetovať ohňovou obeťou Hospodinovi.
11 (SVD) كل التقدمات التي تقرّبونها للرب لا تصطنع خميرا. لان كل خمير وكل عسل لا توقدوا منهما وقودا للرب.

12 (ROH) Prvotinovým darom obetným ich budete obetovať Hospodinovi, ale na oltári toho nebudú obetovať na upokojujúcu vôňu.
12 (SVD) قربان اوائل تقرّبونهما للرب. لكن على المذبح لا يصعدان لرائحة سرور.

13 (ROH) A každý obetný dar svojej obilnej obeti osolíš soľou, ani neučiníš toho, aby voľakedy chýbala soľ smluvy tvojho Boha s tvojej obilnej obeti. Pri každom svojom obetnom dare budeš obetovať i soľ.
13 (SVD) وكل قربان من تقادمك بالملح تملّحه ولا تخل تقدمتك من ملح عهد الهك. على جميع قرابينك تقرّب ملحا

14 (ROH) A keď budeš obetovať Hospodinovi obilnú obeť prvých plodín, vtedy budeš obetovať klas, pražený na ohni, drvené z plodu na poli, obilnú to obeť svojich prvých plodín.
14 (SVD) وان قرّبت تقدمة باكورات للرب ففريكا مشويا بالنار جريشا سويقا تقرّب تقدمة باكوراتك.

15 (ROH) A dáš ku nej do nádoby oleja a priložíš ku nej kadiva. To je obilná obeť.
15 (SVD) وتجعل عليها زيتا وتضع عليها لبانا. انها تقدمة.

16 (ROH) A kňaz bude kadiac páliť jej pamätnú obeť, ktorá bude z jej drveného a z jej oleja so všetkým jej kadivom. To bude ohňová obeť Hospodinovi.
16 (SVD) فيوقد الكاهن تذكارها من جريشها وزيتها مع جميع لبانها وقودا للرب

Verš 1

Keby obetoval niektorý človek obetný dar obilnej obeti Hospodinovi, jeho obetným darom bude biela múka jemná, a naleje ku nej do nádoby oleja a dá ku nej kadiva.

Lv 6:14 - A toto je zákon obilnej obeti. Obetovať ju budú synovia Áronovi pred Hospodinom, pred oltárom.

Lv 9:17 - A tak obetoval aj obilnú obeť a naplnil z nej svoju ruku a kadiac pálil to na oltári, krome zápalnej obeti rannej.

Nm 15:4 - vtedy bude obetovať ten, kto bude obetovať svoj obetný dar, Hospodinovi, a to obilnú obeť, bielej múky jemnej desatinu efy, zamiesenej vo štvrtine hína oleja.

Verš 2

A donesie ju k synom Áronovým, kňazom, a vezme odtiaľ plnú svoju hrsť, z jej bielej múky jemnej a z jej oleja so všetkým jej kadivom, a kňaz bude páliť jej pamätnú obeť, kadiac, na oltári. To je ohňová obeť upokojujúcej vône Hospodinovi.

Lv 6:15 - Vezme z toho do svojej hrsti, z bielej múky jemnej obilnej obeti i z jej oleja i všetko kadivo, ktoré bude pri obilnej obeti, a kadiac bude to páliť na oltári, upokojujúcu vôňu ako jej pamätnú obeť Hospodinovi.

Verš 3

A to, čo zostane z obilnej obeti, bude Áronovi a jeho synom, svätosväté je z ohňových obetí Hospodinových.

Lv 10:12 - A Mojžiš hovoril Áronovi, Eleazárovi a Itamárovi, jeho synom, ktorí pozostali živí: Vezmite obilnú obeť, ktorá pozostala z ohňových obetí Hospodinových, a jedzte ju s nekvasenými chlebami po strane oltára, lebo je svätosvätá.

Verš 13

A každý obetný dar svojej obilnej obeti osolíš soľou, ani neučiníš toho, aby voľakedy chýbala soľ smluvy tvojho Boha s tvojej obilnej obeti. Pri každom svojom obetnom dare budeš obetovať i soľ.

Mk 9:49 - Lebo každý bude osolený ohňom a každá obeť bude osolená soľou.

Lv 2,1 - Nekrvavé obety pridávali sa k celostným žertvám, tvorili však aj osobitné samostatné obety, a to v deň svätenia kňazov (6,19 n.), nekrvavou obetou bola "obeta zo žiarlivosti" (Nm 5,15), a keď bol obetujúci chudobný, tak mohol priniesť ako obetu za hriech aj nekrvavú obetu (Lv 5,11).

Lv 2,2 - Na pripomienku, hebr. azkárá, je tá časť nekrvavej (suchej) obety, ktorá sa spaľovala na oltári. Preto sa volá pripomienkou, že pripomína Pánovi toho, kto obetuje, aby mu bol naklonený a milostivý. Iní to prekladajú slovami "voňavá časť", časť, pôsobiaca Pánovi vôňu, pretože ostatné čiastky sa nespaľovali (2,9; 5,12; 6,15; 24,7).

Lv 2,3 - "Posvätné" boli len tie časti obiet, ktoré mohli jedávať iba mužskí z rodiny Áronovej, a to na posvätnom mieste, teda v nádvorí svätyne. Boli to kňazské podiely z obety za hriech (6,18.22; 10,17) a z obety za spreneveru (7,1.6; 14,13). Posvätnými neboli čiastky z obiet pokojných; z týchto mohli jesť všetci členovia kňazských rodín, a to aj doma (10,12–14).

Lv 2,11 - Kysnuté chleby alebo med nesmeli obetovať, lebo kvas mení prirodzenú povahu daru (1 Kor 5,8; Gal 5,9). Kysnuté chleby mohli obetovať ako prvotiny úrody (7,13; 23,17; 2 Krn 31,5).

Lv 2,13 - Soľ sa používala sprvoti len pri suchých obetách, neskoršie sa tento zvyk rozšíril aj na obety krvavé (Mk 9,49). Jedenie soli s chlebom naznačuje vzájomný priateľský pomer, teda soľ je znakom priateľstva. Soľ najmä pri uzavieraní zmlúv hrala dôležitú úlohu. Volala sa aj "soľou zmluvy".