  | 3. Kniha MojžisovaBiblia - Sväté písmo(ROH - Roháčkov preklad) | 3Moj 2, 1-16 |
1 3Moj 2, 1 Keby obetoval niektorý človek obetný dar obilnej obeti Hospodinovi, jeho obetným darom bude biela múka jemná, a naleje ku nej do nádoby oleja a dá ku nej kadiva. 2 3Moj 2, 2 A donesie ju k synom Áronovým, kňazom, a vezme odtiaľ plnú svoju hrsť, z jej bielej múky jemnej a z jej oleja so všetkým jej kadivom, a kňaz bude páliť jej pamätnú obeť, kadiac, na oltári. To je ohňová obeť upokojujúcej vône Hospodinovi. 3 3Moj 2, 3 A to, čo zostane z obilnej obeti, bude Áronovi a jeho synom, svätosväté je z ohňových obetí Hospodinových. 4 3Moj 2, 4 Keby si obetoval obetný dar obilnej obeti z pečeného v peci, nech sú to nekvasené koláče z bielej múky jemnej, zamiesené v oleji, a nekvasené osúchy tenké, pomastené olejom. 5 3Moj 2, 5 A keď bude tvoj obetný dar obilnou obeťou na panvici, vtedy to bude biela múka jemná, zamiesená v oleji, nekvasená. 6 3Moj 2, 6 Polámeš ju na kusy a naleješ na ňu oleja. To je obilná obeť. 7 3Moj 2, 7 A jestli bude tvoj obetný dar obilnou obeťou, pripravenou v nádobe na varenie, pripraví sa z bielej múky jemnej v oleji. 8 3Moj 2, 8 A donesieš obilnú obeť, ktorá sa pripraví z tých vecí, Hospodinovi, a oddáš ju kňazovi, ktorý ju zanesie k oltáru. 9 3Moj 2, 9 A kňaz vezme z obilnej obeti jej pamätnú obeť a kadiac bude páliť na oltári. To bude ohňová obeť upokojujúcej vône Hospodinovi. 10 3Moj 2, 10 A to, čo zostane z obilnej obeti, bude Áronovi a jeho synom; svätosväté je z ohňových obetí Hospodinových. 11 3Moj 2, 11 Niktorá obilná obeť, ktorú budete obetovať Hospodinovi, nebude pripravená z kvaseného, lebo nijakého kvasu ani nijakého medu nebudete kadiac obetovať ohňovou obeťou Hospodinovi. 12 3Moj 2, 12 Prvotinovým darom obetným ich budete obetovať Hospodinovi, ale na oltári toho nebudú obetovať na upokojujúcu vôňu. 13 3Moj 2, 13 A každý obetný dar svojej obilnej obeti osolíš soľou, ani neučiníš toho, aby voľakedy chýbala soľ smluvy tvojho Boha s tvojej obilnej obeti. Pri každom svojom obetnom dare budeš obetovať i soľ. 14 3Moj 2, 14 A keď budeš obetovať Hospodinovi obilnú obeť prvých plodín, vtedy budeš obetovať klas, pražený na ohni, drvené z plodu na poli, obilnú to obeť svojich prvých plodín. 15 3Moj 2, 15 A dáš ku nej do nádoby oleja a priložíš ku nej kadiva. To je obilná obeť. 16 3Moj 2, 16 A kňaz bude kadiac páliť jej pamätnú obeť, ktorá bude z jej drveného a z jej oleja so všetkým jej kadivom. To bude ohňová obeť Hospodinovi.
| | | 3Moj 2, 1-16 |
Verš 1
Keby obetoval niektorý človek obetný dar obilnej obeti Hospodinovi, jeho obetným darom bude biela múka jemná, a naleje ku nej do nádoby oleja a dá ku nej kadiva.
Lv 6:14 - A toto je zákon obilnej obeti. Obetovať ju budú synovia Áronovi pred Hospodinom, pred oltárom.
Lv 9:17 - A tak obetoval aj obilnú obeť a naplnil z nej svoju ruku a kadiac pálil to na oltári, krome zápalnej obeti rannej.
Nm 15:4 - vtedy bude obetovať ten, kto bude obetovať svoj obetný dar, Hospodinovi, a to obilnú obeť, bielej múky jemnej desatinu efy, zamiesenej vo štvrtine hína oleja.
Verš 2
A donesie ju k synom Áronovým, kňazom, a vezme odtiaľ plnú svoju hrsť, z jej bielej múky jemnej a z jej oleja so všetkým jej kadivom, a kňaz bude páliť jej pamätnú obeť, kadiac, na oltári. To je ohňová obeť upokojujúcej vône Hospodinovi.
Lv 6:15 - Vezme z toho do svojej hrsti, z bielej múky jemnej obilnej obeti i z jej oleja i všetko kadivo, ktoré bude pri obilnej obeti, a kadiac bude to páliť na oltári, upokojujúcu vôňu ako jej pamätnú obeť Hospodinovi.
Verš 3
A to, čo zostane z obilnej obeti, bude Áronovi a jeho synom, svätosväté je z ohňových obetí Hospodinových.
Lv 10:12 - A Mojžiš hovoril Áronovi, Eleazárovi a Itamárovi, jeho synom, ktorí pozostali živí: Vezmite obilnú obeť, ktorá pozostala z ohňových obetí Hospodinových, a jedzte ju s nekvasenými chlebami po strane oltára, lebo je svätosvätá.
Verš 13
A každý obetný dar svojej obilnej obeti osolíš soľou, ani neučiníš toho, aby voľakedy chýbala soľ smluvy tvojho Boha s tvojej obilnej obeti. Pri každom svojom obetnom dare budeš obetovať i soľ.
Mk 9:49 - Lebo každý bude osolený ohňom a každá obeť bude osolená soľou.
Lv 2,1 - Nekrvavé obety pridávali sa k celostným žertvám, tvorili však aj osobitné samostatné obety, a to v deň svätenia kňazov (6,19 n.), nekrvavou obetou bola "obeta zo žiarlivosti" (Nm 5,15), a keď bol obetujúci chudobný, tak mohol priniesť ako obetu za hriech aj nekrvavú obetu (Lv 5,11).
Lv 2,2 - Na pripomienku, hebr. azkárá, je tá časť nekrvavej (suchej) obety, ktorá sa spaľovala na oltári. Preto sa volá pripomienkou, že pripomína Pánovi toho, kto obetuje, aby mu bol naklonený a milostivý. Iní to prekladajú slovami "voňavá časť", časť, pôsobiaca Pánovi vôňu, pretože ostatné čiastky sa nespaľovali (2,9; 5,12; 6,15; 24,7).
Lv 2,3 - "Posvätné" boli len tie časti obiet, ktoré mohli jedávať iba mužskí z rodiny Áronovej, a to na posvätnom mieste, teda v nádvorí svätyne. Boli to kňazské podiely z obety za hriech (6,18.22; 10,17) a z obety za spreneveru (7,1.6; 14,13). Posvätnými neboli čiastky z obiet pokojných; z týchto mohli jesť všetci členovia kňazských rodín, a to aj doma (10,12–14).
Lv 2,11 - Kysnuté chleby alebo med nesmeli obetovať, lebo kvas mení prirodzenú povahu daru (1 Kor 5,8; Gal 5,9). Kysnuté chleby mohli obetovať ako prvotiny úrody (7,13; 23,17; 2 Krn 31,5).
Lv 2,13 - Soľ sa používala sprvoti len pri suchých obetách, neskoršie sa tento zvyk rozšíril aj na obety krvavé (Mk 9,49). Jedenie soli s chlebom naznačuje vzájomný priateľský pomer, teda soľ je znakom priateľstva. Soľ najmä pri uzavieraní zmlúv hrala dôležitú úlohu. Volala sa aj "soľou zmluvy".
