  | 3. Kniha MojžisovaBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | 3Moj 2, 1-16 |
1 3Moj 2, 1 Keď niekto prinesie Hospodinovi ako obetný dar pokrmovú obeť, jeho obeťou nech je jemná múka; poleje ju olejom a pridá k nej kadidlo. 2 3Moj 2, 2 Zanesie ju kňazom, synom Áronovým. Kňaz vezme z toho za plnú hrsť múky a oleja so všetkým kadidlom a spáli túto pripomienkovú časť na oltári ako ohňovú obeť príjemnej vône Hospodinovi. 3 3Moj 2, 3 Zvyšok pokrmovej obete patrí Áronovi a jeho synom ako najsvätejšie z ohňových obetí Hospodinových. 4 3Moj 2, 4 Keď prinesieš ako obetný dar pokrmovú obeť z niečoho upečeného v peci, nech sú to nekvasené koláče z jemnej múky, zarobené olejom, a nekvasené posúchy, natreté olejom. 5 3Moj 2, 5 Ak je tvoj obetný dar na platni pečenou pokrmovou obeťou, nech je z jemnej múky, zarobený olejom, nekvasený. 6 3Moj 2, 6 Polám ho na kusy a polej olejom. To je pokrmová obeť. 7 3Moj 2, 7 Ak je tvoj obetný dar pokrmovou obeťou, pripravenou v panvici, nech sa pripraví z jemnej múky s olejom. 8 3Moj 2, 8 Potom prines Hospodinovi pokrmovú obeť, ktorá bola pripravená z týchto vecí, predlož ju kňazovi, a ten ju zanesie na oltár. 9 3Moj 2, 9 Kňaz vezme z pokrmovej obete časť na pripomienku a spáli ju na oltári ako ohňovú obeť príjemnej vône Hospodinovi. 10 3Moj 2, 10 Zvyšok pokrmovej obete patrí Áronovi a jeho synom. Je to najsvätejšie z ohňových obetí Hospodinových. 11 3Moj 2, 11 Nijaká pokrmová obeť, ktorú prinesiete Hospodinovi, nemá sa pripravovať s kvasom, lebo ani z kvasu ani z medu nič nesmiete spaľovať ako ohňovú obeť Hospodinovi. 12 3Moj 2, 12 Môžete ich predložiť Hospodinovi ako obetný dar z prvotín, ale na oltár ako príjemná vôňa sa nemajú dostať. 13 3Moj 2, 13 Každý obetný dar svojej pokrmovej obete posoľ! Nikdy neprestaň dávať soľ zmluvy svojho Boha na svoju pokrmovú obeť. S každým obetným darom prines soľ. 14 3Moj 2, 14 Ak predložíš Hospodinovi pokrmovú obeť z prvých plodín, predlož rozdrvené mladé zrno z klasov na ohni pražených ako pokrmovú obeť zo svojich prvotín. 15 3Moj 2, 15 Polej ju olejom a pridaj k nej kadidlo. To je pokrmová obeť. 16 3Moj 2, 16 Kňaz nech spáli jej pripomienkovú časť z rozdrveného zrna a z oleja i so všetkým jej kadidlom ako ohňovú obeť Hospodinovi.
| | | 3Moj 2, 1-16 |
Verš 1
Keď niekto prinesie Hospodinovi ako obetný dar pokrmovú obeť, jeho obeťou nech je jemná múka; poleje ju olejom a pridá k nej kadidlo.
Lv 6:14 - Má sa to pripraviť na platni; prines to zmiešané s olejom, upečené v kusoch ako pokrmovú obeť a predlož na príjemnú vôňu Hospodinovi.
Lv 9:17 - Potom priniesol pokrmovú obeť, vzal z nej za plnú hrsť a spálil na oltári okrem rannej spaľovanej obete.
Nm 15:4 - nech predloží ten, ktorý obetuje svoj obetný dar Hospodinovi, ako pokrmovú obeť desatinu éfy jemnej múky zamiesenej štvrtinou hínu oleja.
Verš 2
Zanesie ju kňazom, synom Áronovým. Kňaz vezme z toho za plnú hrsť múky a oleja so všetkým kadidlom a spáli túto pripomienkovú časť na oltári ako ohňovú obeť príjemnej vône Hospodinovi.
Lv 6:15 - Kňaz, ktorý spomedzi jeho synov bude po ňom pomazaný, bude to konať podľa večného ustanovenia Hospodinovho. Celá obeť sa má spáliť.
Verš 3
Zvyšok pokrmovej obete patrí Áronovi a jeho synom ako najsvätejšie z ohňových obetí Hospodinových.
Lv 10:12 - Mojžiš hovoril Áronovi a jeho pozostalým synom, Eleázárovi a Ítámárovi: Vezmite pokrmovú obeť, ktorá zostala z ohňových obetí Hospodinových, a jedzte ju nekvasenú pri oltári, lebo je svätosvätá.
Verš 13
Každý obetný dar svojej pokrmovej obete posoľ! Nikdy neprestaň dávať soľ zmluvy svojho Boha na svoju pokrmovú obeť. S každým obetným darom prines soľ.
Mk 9:49 - Lebo každého osolí oheň [a každú obeť osolí soľ.]
Lv 2,1 - Nekrvavé obety pridávali sa k celostným žertvám, tvorili však aj osobitné samostatné obety, a to v deň svätenia kňazov (6,19 n.), nekrvavou obetou bola "obeta zo žiarlivosti" (Nm 5,15), a keď bol obetujúci chudobný, tak mohol priniesť ako obetu za hriech aj nekrvavú obetu (Lv 5,11).
Lv 2,2 - Na pripomienku, hebr. azkárá, je tá časť nekrvavej (suchej) obety, ktorá sa spaľovala na oltári. Preto sa volá pripomienkou, že pripomína Pánovi toho, kto obetuje, aby mu bol naklonený a milostivý. Iní to prekladajú slovami "voňavá časť", časť, pôsobiaca Pánovi vôňu, pretože ostatné čiastky sa nespaľovali (2,9; 5,12; 6,15; 24,7).
Lv 2,3 - "Posvätné" boli len tie časti obiet, ktoré mohli jedávať iba mužskí z rodiny Áronovej, a to na posvätnom mieste, teda v nádvorí svätyne. Boli to kňazské podiely z obety za hriech (6,18.22; 10,17) a z obety za spreneveru (7,1.6; 14,13). Posvätnými neboli čiastky z obiet pokojných; z týchto mohli jesť všetci členovia kňazských rodín, a to aj doma (10,12–14).
Lv 2,11 - Kysnuté chleby alebo med nesmeli obetovať, lebo kvas mení prirodzenú povahu daru (1 Kor 5,8; Gal 5,9). Kysnuté chleby mohli obetovať ako prvotiny úrody (7,13; 23,17; 2 Krn 31,5).
Lv 2,13 - Soľ sa používala sprvoti len pri suchých obetách, neskoršie sa tento zvyk rozšíril aj na obety krvavé (Mk 9,49). Jedenie soli s chlebom naznačuje vzájomný priateľský pomer, teda soľ je znakom priateľstva. Soľ najmä pri uzavieraní zmlúv hrala dôležitú úlohu. Volala sa aj "soľou zmluvy".
