  | 3. Kniha MojžisovaBiblia - Sväté písmo(ROH - Roháčkov preklad) | 3Moj 17, 1-16 |
1 3Moj 17, 1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 2 3Moj 17, 2 Hovor Áronovi a jeho synom i všetkým synom Izraelovým a povieš im: Toto je vec, ktorú prikázal Hospodin povediac: 3 3Moj 17, 3 Ktokoľvek z domu Izraelovho, kto by zabil vola alebo ovcu alebo kozu v tábore, alebo kto by zabil vonku za táborom, 4 3Moj 17, 4 a nedoviedol by toho ku dveriam stánu shromaždenia, aby obetoval obetný dar Hospodinovi pred príbytkom Hospodinovým, za krv sa to bude počítať tomu človekovi; vylial krv, a ten človek bude vyťatý z prostredku svojho ľudu, 5 3Moj 17, 5 nato, aby synovia Izraelovi dovádzali svoje bitné obeti, ktoré obetujú na šírom poli, aby ich dovádzali Hospodinovi ku dveriam stánu shromaždenia, ku kňazovi, a budú ich obetovať Hospodinovi bitnými obeťmi pokojnými. 6 3Moj 17, 6 A kňaz pokropí krvou na oltár Hospodinov pri dveriach stánu shromaždenia a bude kadiac páliť tuk na upokojujúcu vôňu Hospodinovi. 7 3Moj 17, 7 A nebudú viacej obetovať svojich bitných obetí capom-démonom, za ktorými smilnia. To im bude večným ustanovením po ich pokoleniach. 8 3Moj 17, 8 A preto im povieš: Ktokoľvek z domu Izraelovho alebo i z pohostínov, kto pohostíni medzi nimi, kto by obetoval zápalnú obeť alebo bitnú obeť 9 3Moj 17, 9 a nedoviedol by jej ku dveriam stánu shromaždenia, aby ju obetoval Hospodinovi, ten človek bude vyťatý zo svojho ľudu. 10 3Moj 17, 10 A ktokoľvek z domu Izraelovho alebo i z pohostínov, kto pohostíni medzi nimi, kto by jedol nejakú krv, proti takej duši, ktorá by jedla krv, obrátim svoju tvár a vytnem ju zprostred jej ľudu, 11 3Moj 17, 11 lebo duša tela je v krvi, a ja som vám ju dal na oltár pokryť ňou hriech na vašich dušiach, lebo práve krv pokrýva hriech na duši. 12 3Moj 17, 12 Preto som povedal synom Izraelovým: Niktorá duša z vás nebude jesť krvi, ani pohostín, ktorý pohostíni medzi vami, nebude jesť krvi. 13 3Moj 17, 13 A ktokoľvek zo synov Izraelových alebo i z pohostínov, kto pohostíni medzi nimi, kto by ulovil nejaké zviera alebo vtáka, ktorý sa jie, a keď vyleje jeho krv, pokryje ju zemou. 14 3Moj 17, 14 Lebo dušou jakéhokoľvek tela je jeho krv v jeho duši. Preto som povedal synom Izraelovým: Nebudete jesť krvi niktorého tela, lebo dušou ktoréhokoľvek tela je jeho krv: ktokoľvek by ju jedol, bude vyťatý. 15 3Moj 17, 15 A každá duša, ktorá by jedla zdochlinu alebo roztrhané zverou, už či by to bol zrodený doma a či pohostín, operie svoje rúcho, umyje sa vodou a bude nečistý až do večera a potom bude čistý. 16 3Moj 17, 16 A keby neopral a svojho tela by neumyl, ponesie svoju neprávosť.
| | | 3Moj 17, 1-16 |
Verš 10
A ktokoľvek z domu Izraelovho alebo i z pohostínov, kto pohostíni medzi nimi, kto by jedol nejakú krv, proti takej duši, ktorá by jedla krv, obrátim svoju tvár a vytnem ju zprostred jej ľudu,
Gn 9:4 - Avšak mäsa s jeho dušou to jest s jeho krvou, nebudete jesť.
Lv 3:17 - To bude večným ustanovením po vašich pokoleniach vo všetkých vašich bydliskách. Nijakého tuku a nijakej krvi nebudete jesť.
Lv 7:27 - Nech by to bola ktorákoľvek duša človeka, ktorá by jedla nejakú krv, tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu.
Lv 19:26 - Ničoho nebudete jesť s krvou. Nebudete veštiť ani nebudete planetáriť.
Dt 12:16 - Len krvi nebudete jesť; na zem ju vyleješ ako vodu.
Dt 12:23 - Len buď silný, aby si nejedol krvi, lebo krv je dušou, a preto nebudeš jesť duše s mäsom.
1Sam 14:33 - Potom oznámili Saulovi a vraveli: Hľa, ľud hreší proti Hospodinovi, lebo jie s krvou. A povedal: Dopustili ste sa nevernosti. Dovaľte ihneď ku mne veľký kameň.
Verš 14
Lebo dušou jakéhokoľvek tela je jeho krv v jeho duši. Preto som povedal synom Izraelovým: Nebudete jesť krvi niktorého tela, lebo dušou ktoréhokoľvek tela je jeho krv: ktokoľvek by ju jedol, bude vyťatý.
Gn 9:4 - Avšak mäsa s jeho dušou to jest s jeho krvou, nebudete jesť.
Verš 6
A kňaz pokropí krvou na oltár Hospodinov pri dveriach stánu shromaždenia a bude kadiac páliť tuk na upokojujúcu vôňu Hospodinovi.
Ex 29:18 - a zapáliš celého barana na oltári; to je zápalná obeť Hospodinovi, upokojujúca vôňa, je to ohňová obeť Hospodinovi.
Lv 4:31 - A odníme všetok jej tuk, ako sa odníma tuk s pokojnej obeti bitnej, a kňaz ho bude kadiac páliť na oltári na upokojujúcu vôňu Hospodinovi, a tak pokryje kňaz na ňom hriech, a odpustí sa mu.
Verš 15
A každá duša, ktorá by jedla zdochlinu alebo roztrhané zverou, už či by to bol zrodený doma a či pohostín, operie svoje rúcho, umyje sa vodou a bude nečistý až do večera a potom bude čistý.
Ex 22:31 - Budete mi svätými ľuďmi, a mäsa z roztrhaného zverou na poli nebudete jesť; hodíte to psovi.
Lv 11:40 - A ten, kto by jedol z jeho mŕtvoly, operie svoje rúcho a bude nečistý až do večera, a ten, kto by niesol jeho mŕtvolu, operie svoje rúcho a bude nečistý až do večera.
Ez 44:31 - Kňazi nebudú jesť nijakej zdochliny ani ničoho roztrhaného od divej zveri ani z vtáctva ani z hoviad.
Lv 17,1 - V tejto hlave uvádzajú sa predpisy o zabíjaní zvierat, určených na súkromnú spotrebu. Lenže predpisy sa týkajú iba takých zvierat, ktoré by sa mohli aj obetovať, teda zvierat čistých a bezchybných. Chybné zvieratá mohli sa zabíjať kdekoľvek. Miesto zabíjania sa určuje v stánkovom nádvorí, a to na celý čas putovania po púšti. Dôvodom tohto sústredenia bolo, aby Izraeliti neobetovali "viac kozím besom" (v. 7), démonom, ktorí vládli púšťou. Aj podľa Joz 24,18. Izraeliti za cesty púšťou boli naklonení k modloslužbe. A takto, keď každé zviera, ktoré sa mohlo obetovať prípadne aj modlám, muselo sa zabíjať na severnej strane oltára celostných žertiev, odnímala sa nielen príležitosť, ale aj možnosť súkromne obetovať démonom. Tento zákon sa mohol zachovávať len vtedy, keď Izraeliti bývali akosi spolu, teda len na púšti, keď sa zhromažďovali okolo svätostánku. Neskoršie sa tento zákon zrušil (Dt 12,6.7.11.12.15).
Lv 17,7 - S ktorými ste smilnili, porov. Ex 34,16. Úcta k modlám sa považuje za spreneveru voči Pánovi. Vzťah Boha k Izraelu v Písme symbolicky sa vyjadruje akoby manželskou zmluvou. Preto nevernosť voči Pánovi považuje sa za manželskú neveru.
Lv 17,10 - Krv, ako podstatná podmienka života a prejav života, patrí výlučne Bohu, Pánovi života. Zákaz jesť krv bol daný už Gn 9,4 a opakuje sa veľmi často (Lv 3,17; 7,26.27; 19,26; Dt 12,16.23; 15,23). "Duša živočícha je v krvi", čiže krv je podmienkou živočíšneho života, pretože bez krvi niet vo zvieratách života, a zviera, keď stratí krv, stratí pohyb a život. Boh si však vyhradil krv pre seba; ľudia môžu krv zabitých zvierat len vylievať k oltáru, aby ňou zmierili Boha za prečiny, ktoré by mali zmyť svojou vlastnou krvou.
Lv 17,13 - Boh, Pán života, vyhradzuje si krv nielen tých zvierat, čo sa prinášajú na obetu, ale aj krv všetkých zvierat vôbec. Krv sa musí vyliať na zem, aby sa nezneužila a neznesvätila.
Lv 17,14 - Bude vyhubený, vylúčený, vyobcovaný z pospolitosti Izraela (Gn 17,14; v. 4.9.10).
