3. Kniha Mojžisova

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

3Moj 16, 1-34

1 A Hospodin hovoril Mojžišovi po smrti dvoch synov Áronových, ktorí zomreli v tom, keď sa blížili obetovať pred Hospodinom. 2 A Hospodin riekol Mojžišovi: Hovor Áronovi, svojmu bratovi, aby nevchádzal hocikedy do svätyne, do vnútra za oponu pred pokrývku, ktorá je na truhle, aby nezomrel, lebo sa v oblaku ukážem nad pokrývkou. 3 S týmto vojde Áron do svätyne: s juncom z hoviad na obeť za hriech a s baranom na zápalnú obeť. 4 Ľanovú sukňu svätú si oblečie a ľanové nohavice budú na jeho tele, a opáše sa ľanovým pásom a ľanovým ovojom ovije hlavu; to je sväté rúcho. A umyjúc svoje telo vodou oblečie si ho. 5 A od obce synov Izraelových vezme dvoch kozlov z kôz na obeť za hriech a jedného barana na zápalnú obeť. 6 A Áron bude obetovať junca obeťou za hriech, ktorá bude za neho, a tak pokryje hriech za seba a za svoj dom. 7 Potom vezme tých dvoch kozlov a postaví ich pred Hospodina pri dveriach stánu shromaždenia. 8 A Áron dá na oboch kozlov losy, jeden los Hospodinovi a druhý los azázelovi. 9 A Áron bude obetovať kozla, na ktorého padne los Hospodinovi, a bude ho obetovať obeťou za hriech. 10 A kozla, na ktorého padne los azázelovi, nech postavia živého pred Hospodina pokryť na ňom hriech pustiac ho azázelovi na púšť. 11 A Áron bude obetovať junca obeti za hriech, ktorá bude za neho, a pokryje hriech za seba a za svoj dom, a tedy zabije junca obeti za hriech, ktorá bude za neho. 12 Potom vezme plnú nádobu horiaceho uhlia s oltára zpred tvári Hospodinovej a plné svoje hrsti voňavého kadiva utlčeného a vnesie dovnútra za oponu. 13 A dá kadivo na oheň pred Hospodinom, a oblak kadiva pokryje pokrývku, ktorá je na svedoctve, a nezomrie. 14 A vezme z krvi junca a poprská svojím prstom na pokrývku na východ a pred pokrývkou bude prskať sedemkrát z krvi svojím prstom. 15 Potom zabije kozla obeti za hriech, ktorá bude za ľud, a zanesie jeho krv dovnútra za oponu a urobí s jeho krvou tak, ako urobil s krvou junca, a poprská ňou na pokrývku a pred pokrývkou. 16 A pokryje hriech na svätyni a tak ju očistí od nečistôt synov Izraelových a od ich prestúpení čo do všetkých ich hriechov a tak urobí aj stánu shromaždenia, ktorý býva s nimi prostred ich nečistôt. 17 Niktorý človek nebude v stáne shromaždenia, keď vojde pokryť hriech v svätyni, dokiaľ nevyjde, a pokryje za seba a za svoj dom i za celé shromaždenie Izraelovo. 18 Potom vyjde k oltáru, ktorý je pred Hospodinom, a pokryje na ňom. A vezme z krvi junca a z krvi kozla a dá na rohy oltára dookola. 19 A poprská naň z krvi svojím prstom sedemkrát a očistí ho a posvätí ho očistiac ho od nečistôt synov Izraelových. 20 Keď potom dokončí pokrývať a tak očisťovať svätyňu od hriechu i celý stán shromaždenia i oltár, bude obetovať živého kozla. 21 A Áron vzloží obe svoje ruky na hlavu živého kozla a bude vyznávať nad ním všetky neprávosti synov Izraelových a všetky ich prestúpenia čo do všetkých ich hriechov a dá ich na hlavu kozla a vyženie ho človekom, ustanoveným na to, na púšť. 22 A kozol ponesie na sebe všetky ich neprávosti do neschodnej zeme. A tedy vyženie kozla na púšť. 23 Potom prijde Áron do stánu shromaždenia a vyzlečie si ľanové rúcha, ktoré si obliekol, keď mal vojsť do svätyne, a nechá ich tam. 24 A umyje svoje telo vodou na svätom mieste a oblečie si svoje rúcho a vyjde a bude obetovať svoju zápalnú obeť a zápalnú obeť ľudu a pokryje hriech za seba i za ľud. 25 A tuk obeti za hriech bude kadiac páliť na oltári. 26 A ten, ktorý vyhnal kozla azázelovi, operie svoje rúcho a umyje svoje telo vodou a potom vojde do tábora. 27 A junca obeti za hriech a kozla obeti za hriech, ktorých krv bola zanesená pokryť hriech v svätyni, vynesie von za tábor, a spália ich kože ohňom aj ich mäso aj ich lajno. 28 A ten, kto ich spálil, operie svoje rúcho a umyje svoje telo vodou a potom vojde do tábora. 29 A bude vám i toto večným ustanovením siedmeho mesiaca, desiateho dňa toho mesiaca, že budete ponižovať svoje duše. A nebudete konať nijakej práce, ani zrodený doma ani pohostín, ktorý pohostíni medzi vami, 30 lebo toho dňa pokryjú na vás hriech, aby vás očistili; od všetkých svojich hriechov budete čistí pred Hospodinom. 31 Sobotou odpočinku vám to bude, a budete ponižovať svoje duše, večným ustanovením. 32 A hriechy pokryje kňaz, ktorého pomažú a ktorému naplnia jeho ruku a tak ho vysvätia, aby konal kňazskú službu namiesto svojho otca a oblečie si ľanové rúcho, sväté rúcho. 33 A pokryje a tak očistí svätú svätyňu a pokryje i stán shromaždenia i oltár. A pokryje hriech i na kňazoch i na všetkom ľude shromaždenia. 34 To vám bude večným ustanovením na pokrývanie hriechu na synoch Izraelových, na očistenie od všetkých ich hriechov, raz do roka. A učinil, ako Hospodin prikázal Mojžišovi.

Verš 1

A Hospodin hovoril Mojžišovi po smrti dvoch synov Áronových, ktorí zomreli v tom, keď sa blížili obetovať pred Hospodinom.

Lv 10:1 - Ale synovia Áronovi, Nádab a Abíhu, vzali každý svoju nádobu na uhlie a dali do nich oheň a položili naň kadivo a obetovali pred Hospodinom cudzí oheň, čoho im neprikázal.

Verš 2

A Hospodin riekol Mojžišovi: Hovor Áronovi, svojmu bratovi, aby nevchádzal hocikedy do svätyne, do vnútra za oponu pred pokrývku, ktorá je na truhle, aby nezomrel, lebo sa v oblaku ukážem nad pokrývkou.

Ex 30:10 - A Áron vykoná smierenie pokrytím hriechu na jeho rohoch raz v roku donesúc z krvi obeti za hriech v deň smierenia, raz v roku pokryje na ňom hriech po vašich pokoleniach. Svätosvätý bude Hospodinovi.

Heb 9:7 - ale do tohto druhého raz za rok sám jediný najvyšší kňaz, nie bez krvi, ktorú ta nesie v obeť za seba a za nevedomostné hriechy ľudu,

Verš 6

A Áron bude obetovať junca obeťou za hriech, ktorá bude za neho, a tak pokryje hriech za seba a za svoj dom.

Heb 7:27 - ktorý nepotrebuje každého dňa ako najvyšší kňazi, obetovať obeti najprv za svoje vlastné hriechy a potom za hriechy ľudu. Lebo to učinil raz navždy tak, že obetoval sám seba.

Verš 34

To vám bude večným ustanovením na pokrývanie hriechu na synoch Izraelových, na očistenie od všetkých ich hriechov, raz do roka. A učinil, ako Hospodin prikázal Mojžišovi.

Heb 9:7 - ale do tohto druhého raz za rok sám jediný najvyšší kňaz, nie bez krvi, ktorú ta nesie v obeť za seba a za nevedomostné hriechy ľudu,

Verš 14

A vezme z krvi junca a poprská svojím prstom na pokrývku na východ a pred pokrývkou bude prskať sedemkrát z krvi svojím prstom.

Lv 4:6 - A kňaz zamočí svoj prst do krvi a poprská z krvi sedem ráz pred Hospodinom, pred oponou svätyne.

Heb 9:25 - Ani nie, aby sa často obetoval, ako čo najvyšší kňaz každý rok vchádza do svätyne s cudzou krvou,

Heb 10:4 - Lebo nie je možné, aby krv býkov a kozlov odňala hriechy.

Verš 27

A junca obeti za hriech a kozla obeti za hriech, ktorých krv bola zanesená pokryť hriech v svätyni, vynesie von za tábor, a spália ich kože ohňom aj ich mäso aj ich lajno.

Lv 6:30 - Ale niktorá obeť za hriech, z ktorej krvi sa zanesie do stánu shromaždenia pokryť hriech v svätyni, nebude sa jesť; spáli sa ohňom.

Heb 13:11 - Lebo ktorých zvierat krv za hriech sa vnáša najvyšším kňazom do svätyne, tých telá sa pália vonku za táborom.

Verš 29

A bude vám i toto večným ustanovením siedmeho mesiaca, desiateho dňa toho mesiaca, že budete ponižovať svoje duše. A nebudete konať nijakej práce, ani zrodený doma ani pohostín, ktorý pohostíni medzi vami,

Lv 23:27 - Len desiateho dňa toho siedmeho mesiaca - bude to deň Kippúrim - budete mať sväté shromaždenie a budete ponižovať svoje duše a budete obetovať ohňovú obeť Hospodinovi.

Lv 16,1 - Výročný deň zmierenia slávil sa 10. dňa siedmeho mesiaca (tišri). Teda päť dní pred slávnosťou Stánkov. Nazývali ho "veľkým" alebo "dlhým" dňom, pretože v tento deň museli sa priniesť mnohé obete. Sviatok sa začínal večer deviateho tišri a končil sa desiateho večer. Nesmelo sa pracovať a všetci Izraeliti museli sa postiť. V tento deň bohoslužobné obrady konal len veľkňaz. Obetami tohto sviatku chceli odčiniť všetky hriechy, ktoré Izraeliti spáchali v minulom roku.

Lv 16,2 - Do svätyne, čo je za oponou, teda do veľsvätyne, kde bola archa zmluvy (Ex 26,33). Veľkňaz mohol do veľsvätyne vstúpiť len v tento sviatok (Hebr 9,7) a v tento deň vstupoval ta viac ráz. Sviatok zmierenia je predobrazom toho veľkého zmierenia, ktoré Kristus v deň svojej smrti na kríži vykonal za hriechy celého ľudstva.

Lv 16,4 - Deň zmierenia je dňom kajúcnosti. Veľkňaz sa vtedy oblieka len do rúcha jednoduchých kňazov.

Lv 16,8-10 - Azazel nie je ani meno zvieraťa, ani meno miesta, na ktoré bol cap vypustený, ale je to meno bytosti, ktorá je vždy proti Bohu. Azazel je teda démon, zlý duch, protivník Boží. Púšť sa považovala za miesto smrti a biedy, za sídlo zlých duchov, ktorí priniesli na zem biedu a smrť (Iz 13,21; 34,14; Bar 4,35; Mt 12,43; Zjv 18,2). Na capa, ktorý lósom pripadne Azazelovi, veľkňaz položí hriechy celého národa a capa dá vyviesť do púšte, teda na miesto, kam patrí sám i s hriechmi. Hriechy sa takto vracajú, odkiaľ boli prišli ,do ríše diabla, do púšte' (vv. 20–22).

Lv 16,12 - O zložení kadidla porov. Ex 30,34–38.

Lv 16,27 - Mäso obetných zvierat sa nesmelo jesť, nesmelo sa ani spáliť na oltári celostných žertiev, pretože zvieratá boli zaťažené hriechmi (6,30).