3. Kniha Mojžisova

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

3Moj 13, 1-59

1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a Áronovi a riekol: 2 Keby mal niektorý človek na koži svojho tela nejakú opuchlinu alebo prašinu alebo nejakú lesklú škvrnu, a keby bolo na koži jeho tela niečo podobné rane malomoci, človek sa dovedie k Áronovi, kňazovi, alebo k niektorému z jeho synov, kňazov. 3 A kňaz pozrie ranu na koži tela. Ak zbelely chlpy na rane, a rana je na pohľad hlbšia od inej kože jeho tela, je to rana malomoci; keď ju tedy pozrie kňaz, vyhlási ho za nečistého. 4 Ale ak je to lesklá škvrna biela na koži jeho tela a na pohľad nie je hlbšia od inej kože, a jej chlp neobelel, vtedy zavrie kňaz človeka, ktorý má ranu, na sedem dní. 5 Potom ho pozrie kňaz siedmeho dňa, a keď sa mu bude vidieť, že hľa, rana stojí, a že sa rana nerozšírila po koži, zavrie ho kňaz po druhé na sedem dní. 6 A kňaz ho pozrie siedmeho dňa druhý raz, a keď uvidí, že hľa, rana ztratila zo svojho lesku a nerozšírila sa po koži, vyhlási ho kňaz za čistého; výsyp je; operie svoje rúcho a bude čistý. 7 Ale ak by sa potom zrejme ďalej rozšíril výsyp po koži, keď sa bol ukázal kňazovi na svoje očistenie, ukáže sa kňazovi po druhé. 8 A kňaz pozrie a keď uvidí, že hľa, výsyp sa rozšíril po koži, vtedy ho vyhlási kňaz za nečistého; malomoc je. 9 Keby bola na človekovi rana malomoci, dovedený bude ku kňazovi. 10 A kňaz pozrie a keď uvidí, že hľa, biela opuchlina je na koži a že obrátila chlpy na biele, a že je živina živého mäsa na opuchline, 11 zastaralá malomoc je na koži jeho tela, a kňaz ho vyhlási za nečistého; nezavrie ho, lebo je nečistý. 12 Ale keby cele rozkvitla malomoc na koži a malomoc by pokryla celú kožu postihnutého tou ranou, od jeho hlavy až po jeho nohy, všetko, čo môžu vidieť oči kňazove, 13 tedy pozrie kňaz a keď uvidí, že hľa, malomoc pokryla celé jeho telo, vtedy vyhlási postihnutého ranou za čistého, lebo sa mu všetko obrátilo na biele; čistý je. 14 Ale kedykoľvek by sa ukázalo na ňom živé mäso, nečistý bude. 15 Vtedy pozrie kňaz živé mäso a vyhlási ho za nečistého; to živé mäso je nečisté; malomoc je. 16 Alebo keby sa zase ztratilo živé mäso a obrátilo by sa na biele, vtedy prijde ku kňazovi, 17 a kňaz pozrie na neho a keď uvidí, že hľa, rana sa obrátila na biele, vtedy vyhlási kňaz toho, kto bol postihnutý ranou, za čistého; čistý je. 18 A zase, keby bol niekde na tele, na jeho koži, nejaký vred a zahojil by sa, 19 ale keby na mieste vredu povstala nejaká biela napuchlina alebo lesklá škvrna biela, červenastá, ukáže sa kňazovi. 20 A kňaz pozrie a keď uvidí, že hľa, miesto je na pohľad nižšie od inej kože, a jeho chlp obelel, vyhlási ho kňaz za nečistého; rana malomoci je; malomoc vypukla na vrede. 21 Ale keď to pozrie kňaz a uvidí, že hľa, nie je na tom chlp biely, a že miesto nie je nižšie od inej kože, a že škvrna ztratila zo svojho lesku, zavrie ho kňaz na sedem dní. 22 A jestli sa zrejme rozšíri po koži, vyhlási ho kňaz za nečistého; je to rana malomoci. 23 Ale ak stojí lesklá škvrna na svojom mieste a nerozšírila sa, celinou vredu je, a kňaz ho vyhlási za čistého. 24 Alebo keby mal niekto na koži svojho tela nejakú opáleninu od ohňa, a keby sa živina opáleniny obrátila na lesklú škvrnu bielu, červenastú alebo na biele, 25 pozrie na ňu kňaz a keď uvidí, že hľa, chlp obelel na lesklej škvrne, a že jej miesto je na pohľad hlbšie od inej kože, malomoc je; vypukla na opálenine, a kňaz ho vyhlási za nečistého; rana malomoci je. 26 Ale keď to pozrie kňaz a uvidí, že hľa, na lesklej škvrne nie je chlp biely, a že miesto nie je nižšie od inej kože, a že škvrna ztratila zo svojho lesku, zavrie ho kňaz na sedem dní. 27 A kňaz ho pozrie siedmeho dňa. Keby sa zrejme rozšírila po koži, vyhlási ho kňaz za nečistého; rana malomoci je. 28 Ale ak stojí lesklá škvrna na svojom mieste a nerozšírila sa po koži, ale ztratila zo svojho lesku, opucheľ opáleniny je, a kňaz ho vyhlási za čistého, lebo je celinou opáleniny. 29 A nech už by to bol muž alebo žena, keby bola na ňom podobná rana, na hlave alebo na brade, 30 kňaz pozrie ranu a keď uvidí, že hľa, jej miesto je na pohľad hlbšie od inej kože, a že vlas na nej, na rane, je nažlklý a tenký, vyhlási ho kňaz za nečistého; prašina je; malomoc na hlave alebo na brade je. 31 Ale keď pozrie kňaz ranu prašiny a uvidí, že hľa, na pohľad nie je hlbšie od inej kože, ale že nie je na nej čierneho vlasu, zavrie kňaz postihnutého ranou prašiny na sedem dní. 32 A kňaz pozrie ranu siedmeho dňa a keď uvidí, že hľa, prašina sa nerozšírila, a nie je na nej nažlklého vlasu, a že prašina nie je na pohľad hlbšie od inej kože, 33 vtedy sa oholí človek, ale prašiny neoholia. A kňaz zavrie postihnutého prašinou po druhé na sedem dní. 34 A kňaz pozrie prašinu siedmeho dňa a keď uvidí, že hľa, prašina sa nerozšírila po koži a že na pohľad nie je hlbšie od inej kože, vyhlási ho kňaz za čistého, a človek s prašinou operie svoje rúcho a bude čistý. 35 Ale keby sa zrejme rozšírila prašina po koži, po jeho očistení, 36 pozrie ju kňaz a keď uvidí, že hľa, prašina sa rozšírila po koži, nebude sa pýtať kňaz po nažlklom vlase; nečistý je. 37 No, keď sa mu bude vidieť, že prašina stojí a nerozširuje sa, a že rastie na nej čierny vlas, uzdravená je prašina: čistý je, a kňaz ho vyhlási za čistého. 38 A keby boly na koži tela niektorého muža alebo niektorej ženy lesklé škvrny, lesklé škvrny biele, 39 pozrie kňaz a keď uvidí, že hľa, na koži ich tela sú lesklé škvrny bledé a belasé, biely výsyp je; vyrazil sa na koži; čistý je. 40 Keby niekomu sliezly vlasy s hlavy, plešivý je, čistý je. 41 A keby mu so strany jeho tvári sliezly vlasy, s jeho hlavy, lysý je, čistý je. 42 Ale keby bola na plešine alebo na lysine biela rana červenastá, to je vypuklá malomoc na jeho plešine alebo na jeho lysine. 43 A kňaz ho pozrie a keď uvidí, že hľa, opuchlina rany je biela, červenastá na jeho plešine alebo na jeho lysine, na pohľad ako malomoc kože tela, 44 je to malomocný človek, nečistý je; istotne ho kňaz vyhlási za nečistého; jeho rana malomoci je na jeho hlave. 45 A malomocný, na ktorom by bola taká rana, bude mať svoje rúcho roztrhnuté a jeho hlava bude rozpustená, a zarastenú bradu zakryje a bude volať: Nečistý, nečistý! 46 Po všetky dni, v ktoré bude na ňom rana, nečistý bude, nečistý je; sám bude bývať; jeho bývanisko bude vonku za táborom. 47 A keby bola rana malomoci na nejakom rúchu, už či na vlnenom rúchu alebo na ľanovom rúchu 48 alebo na osnove alebo na útku z ľanu alebo z vlny alebo na koži alebo už na jakejkoľvek veci z kože, 49 a keby bola rana zelenastá alebo červenastá, na rúchu alebo na koži alebo na osnove alebo na útku alebo na jakejkoľvek nádobe z kože, rana malomoci je, a ukáže sa kňazovi. 50 A kňaz pozrie ranu a zavrie vec, ktorá má ranu, na sedem dní. 51 A keď pozrie ranu siedmeho dňa a uvidí, že sa rana rozšírila už či na rúchu či na osnove či na útku či na koži, nech by išlo o čokoľvek, čo sa robieva z kože na nejakú prácu, rana je rozjedavá malomoc; vec je nečistá. 52 A preto spáli rúcho alebo osnovu alebo útek z vlny alebo z ľanu alebo aj akúkoľvek nádobu z kože, na ktorej by bola taká rana, lebo je to rozjedavá malomoc nákazlivá; spáli sa ohňom. 53 Ale ak uvidí kňaz, že hľa, rana sa nerozšírila, už či je na rúchu či na osnove či na útku a či už na jakejkoľvek nádobe z kože, 54 rozkáže kňaz, aby oprali vec, na ktorej je rana, a zavrie ju po druhé na sedem dní. 55 A kňaz pozrie ranu potom, keď bola opraná, a keď uvidí, že hľa, rana nezmenila svojej farby, hoc aj sa nerozšírila, nečistá je; spáliš ju ohňom; vec je rozožieravá, už či je na jej rube a či na jej líci. 56 Ale ak uvidí kňaz, že hľa, rana obledla, potom, keď bola opraná, odtrhne ju od rúcha alebo od kože alebo od osnovy alebo od útku. 57 No, keby sa to ešte ukázalo na rúchu alebo na osnove alebo na útku alebo už na jakejkoľvek nádobe z kože, vypuklá malomoc je; spáliš to ohňom, to, na čom je rana. 58 Ale rúcho alebo osnova alebo útek alebo už akákoľvek nádoba z kože, s ktorých, keď ich operieš, zmizne rana, operie sa po druhé a bude čisté. 59 Toto je zákon, týkajúci sa rany malomoci na rúchu z vlny alebo z ľanu alebo na osnove alebo na útku alebo už na jakejkoľvek nádobe z kože, či má byť uznaná za čistú alebo za nečistú.

Verš 45

A malomocný, na ktorom by bola taká rana, bude mať svoje rúcho roztrhnuté a jeho hlava bude rozpustená, a zarastenú bradu zakryje a bude volať: Nečistý, nečistý!

Nár 4:15 - Samek. Ustúpte! Nečistý! volali na nich! Ustúpte, ustúpte, nedotknite sa! Preto sa aj rozleteli vo všetky strany, aj sa túlajú. Hovoria medzi národami. Nebudú viacej pohostíniť.

Lv 13,1 - Predpisy o malomocenstve a vyrážkach týkajú sa nielen človeka, ale aj zvierat a rozličných vecí. Nečistota malomocného nepokladá sa za mravnú nečistotu, nie je následkom hriechu. Táto hrozná choroba mala však veľmi rušivý vplyv medzi Božím ľudom, preto predpisy o nej sú veľmi prísne. V mnohých prípadoch nešlo o pravé malomocenstvo, ale iba o zjavy, kde vonkajšie náznaky boli podobné. Malomocenstvo zapríčiňuje bacil, veľmi podobný tuberkulóznym. Izraeliti ešte nevedeli liečiť malomocenstvo. Malomocného pokladali za zaživa mŕtveho. Malomocný bol vylúčený z ľudskej spoločnosti, aby nikoho nenakazil.

Lv 13,1-8 - Príznaky malomocenstva sú vyrážka na koži, jamky v koži a obelenie vlasov na tých miestach, ktoré sú zasiahnuté malomocenstvom. Malomocenstvo začína malými škvrnami, ktoré sa rýchlo šíria po celom tele. Vypadávajú vlasy, obočie, brada, ba aj zuby. Údy napuchnú a pomaly hnijú. Nemoc nie je bolestivá, spôsobuje však malátnosť a slabosť nielen tela, ale aj duše. Písmo rozoznáva dva druhy malomocenstva: vredovité alebo elefantiazis (Dt 28,27) a malomocenstvo biele, čiže mojžišské. O túto druhú formu malomocenstva ide na tomto mieste.

Lv 13,11 - V tomto prípade ide isto o malomocenstvo, a preto netreba, aby ho kňaz skúšal, "odlúčil".

Lv 13,33 - Má byť ostrihaný alebo oholený, aby sa lepšie zistilo, či sa vyrážka rozšírila. Preto neostrihali miesto napadnuté.

Lv 13,45 - Roztrhnutý odev a rozpustené vlasy sú známkami smútku (10,6; 21,10). Zakryť bradu alebo ústa je tiež znakom smútku (Ez 24,17.22; Mich 3,7). Volať bude: "Nečistý!", aby upozornil prechádzajúcich, žeby sa k nemu nepribližovali.

Lv 13,46 - Malomocní bývali oddelení, spolu sa však mohli schádzať aj bývať (2 Kr 7,3; Lk 17,12). Bývali mimo tábora.

Lv 13,47-59 - Pravdepodobne ide o škvrny alebo pleseň, ktorá sa objavila na šatstve, keď bolo na vlhkom mieste. Škvrny boli podobné škvrnám, aké sa zjavili na nemocnom človeku, ktorý trpel malomocenstvom.