  | 3. Kniha MojžisovaBiblia - Sväté písmo(ROH - Roháčkov preklad) | 3Moj 1, 1-17 |
1 3Moj 1, 1 A Hospodin povolal Mojžiša a hovoril mu zo stánu shromaždenia a riekol: 2 3Moj 1, 2 Hovor synom Izraelovým a povieš im: Keď bude niekto z vás obetovať Hospodinovi obetný dar z hoviad, z rožného statku alebo z drobného dobytka budete obetovať svoj obetný dar. 3 3Moj 1, 3 Ak bude jeho obetný dar zápalnou obeťou z rožného statku, bude ho obetovať samca bez vady; pri dveriach stánu shromaždenia ho bude obetovať, aby mu bol príjemný pred Hospodinom. 4 3Moj 1, 4 A vzloží svoju ruku na hlavu svojej zápalnej obeti, a bude mu príjemná pokryť na ňom hriech, 5 3Moj 1, 5 a zabije junca, z hoviad, pred Hospodinom, a synovia Áronovi, kňazi, budú obetovať krv a budú kropiť krvou dookola na oltár, ktorý je pri dveriach stánu shromaždenia, 6 3Moj 1, 6 a stiahne zápalnú obeť z kože a rozseká ju, totiž obeť, na jej kusy. 7 3Moj 1, 7 A synovia Árona, kňaza, dajú oheň na oltár a upravia drevo na ohni. 8 3Moj 1, 8 Potom usporiadajú synovia Áronovi, kňazi, tie kusy, hlavu a loj, na drevo, ktoré bude na ohni, ktorý bude na oltári. 9 3Moj 1, 9 A jeho vnútornosti a jeho nohy umyje vodou, a kňaz kadiac bude páliť to všetko na oltári. To je zápalná obeť, ohňová obeť upokojujúcej vône Hospodinovi. 10 3Moj 1, 10 Ak bude jeho obetný dar z drobného dobytka, z oviec alebo z kôz, na zápalnú obeť, bude ho obetovať samca bez vady. 11 3Moj 1, 11 A zabije ho po strane oltára na sever pred Hospodinom. A synovia Áronovi, kňazi, pokropia jeho krvou na oltár dookola. 12 3Moj 1, 12 A rozseká ho na jeho kusy vezmúc i jeho hlavu i jeho loj, a kňaz to upraví na drevo, ktoré bude na ohni, ktorý bude na oltári. 13 3Moj 1, 13 A vnútornosti a páry nôh umyje vodou, a kňaz bude obetovať to všetko a bude to páliť, kadiac, na oltári. To bude zápalná obeť, ohňová obeť upokojujúcej vône Hospodinovi. 14 3Moj 1, 14 Keď bude jeho obetný dar Hospodinovi zápalnou obeťou z vtákov, vtedy bude obetovať svoj obetný dar z hrdličiek alebo z holúbät. 15 3Moj 1, 15 A kňaz ho donesie k oltáru, kde mu natrhne hlavu a kadiac bude ho páliť na oltári a jeho krv vytlačí na stenu oltára. 16 3Moj 1, 16 Potom odstráni jeho vole s ich nečistotou a hodí to na zem vedľa oltára na východ, na miesto, kde je popol. 17 3Moj 1, 17 A natrhne to na jeho krýdlach, ale neodtrhne. A kňaz to bude páliť, kadiac, na oltári, na dreve, ktoré bude na ohni. To je zápalná obeť, ohňová obeť upokojujúcej vône Hospodinovi.
| | | 3Moj 1, 1-17 |
Verš 3
Ak bude jeho obetný dar zápalnou obeťou z rožného statku, bude ho obetovať samca bez vady; pri dveriach stánu shromaždenia ho bude obetovať, aby mu bol príjemný pred Hospodinom.
Ex 29:10 - Potom dovedieš junca pred stán shromaždenia, a Áron a jeho synovia položia svoje ruky na hlavu junca.
Lv 1,1 - O obetách pozri úvod do Levitika 2.1.
Lv 1,2 - Pre krvavé obety vyberali sa len najlepšie a najcennejšie domáce zvieratá. Tým sa naznačilo, že človek dáva za seba to, čo má preň najväčšiu cenu.
Lv 1,3 - Zápalná obeta, celostná žertva, bola najvznešenejšou obetou, pretože celá patrila Bohu. Ňou sa prejavovala pocta Bohu najúčinnejšie. Preto sa na túto obetu vyžadoval vždy samček, a to ako dokonalejší.
Lv 1,4 - Porov. Ex 29,10.15.19. Tento obrad sa konal pri celostných žertvách, pri pokojných a zmiernych obetách. Obrad konal ten, čo prinášal obetu, a nie kňaz. Chcelo sa tým znázorniť predovšetkým to, že obetujúci namiesto vlastného života dáva kus zo svojho imania. Na druhom mieste vkladanie rúk označovalo aj vloženie vlastných hriechov na obetné zviera.
Lv 1,5 - Spočiatku obetné zviera zabíjal sám obetujúci, neskoršie sa stalo zvykom, že to robievali kňazi (2 Krn 29,22; 30,16). – Podľa Lv 17,11 život zvieraťa je v jeho krvi. Obetovaním a rozlievaním krvi názorne sa naznačuje, že Bohu prináleží všetok život, že Boh je najvyšším Pánom života a smrti. Takto krv zvieraťa je symbolom ponuky vlastného života Bohu, ktorému patrí každý ľudský život. – Kňazi zachytávali krv do osobitných nádob a potom ju rozlievali okolo oltára zápalných obiet (Hebr 12,24; 1 Pt 1,2). Tento úkon naznačoval, že Pán prijíma obetu.
Lv 1,9 - Úplné spálenie obety Pán prijímal s úľubou. To značia slová "príjemnej vône pre Pána". Celostnou žertvou sa najvýraznejšie prejavovala oddanosť Pánovi a pocit závislosti od Boha.
Lv 1,16 - Hebrejský text má miesto hrvoľa "vnútornosti" a namiesto peria "to, čím sú vnútornosti naplnené", trus. Celostné žertvy boli celonárodné alebo súkromné. Celostnú žertvu mohol priniesť aj cudzinec, ostatné obety však nie.
