  | 3. Kniha MojžisovaBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | 3Moj 1, 1-17 |
1 3Moj 1, 1 Hospodin oslovil Mojžiša a hovoril mu zo svätostánku: 2 3Moj 1, 2 Prehovor k Izraelcom: Keď niekto z vás chce priniesť obetný dar Hospodinovi, prineste svoj obetný dar z domácich zvierat, a to z rožného statku alebo z drobného dobytka. 3 3Moj 1, 3 Ak je jeho obetným darom spaľovaná obeť z rožného statku, nech prinesie samca bez chyby; privedie ho ku vchodu svätostánku, aby získal priazeň pred Hospodinom. 4 3Moj 1, 4 Položí ruku na hlavu spaľovanej obete, a tá bude láskavo prijatá na získanie zmierenia pre neho. 5 3Moj 1, 5 Potom zabije dobytča pred Hospodinom a kňazi, Áronovi synovia, nech obetujú krv; dookola krvou pokropia oltár, ktorý je pri vchode do svätostánku. 6 3Moj 1, 6 Potom nech stiahne kožu zo spaľovanej obete, rozseká ju na kusy. 7 3Moj 1, 7 Synovia kňaza Árona však položia oheň na oltár a na oheň nakladú drevo. 8 3Moj 1, 8 Potom kňazi, synovia Áronovi, porozkladajú kusy, hlavu a tuk na drevo, ktoré je na oltárnom ohni. 9 3Moj 1, 9 Vnútornosti a nohy však nech umyje vodou a kňaz to všetko spáli na oltári ako spaľovanú obeť, ohňovú obeť príjemnej vône Hospodinovi. 10 3Moj 1, 10 Ak však bude jeho obetný dar pozostávať z drobného dobytka, z jahňaťa alebo kozľaťa, nech obetuje na spaľovanú obeť samca bez chyby. 11 3Moj 1, 11 Zareže ho pred Hospodinom na severnej strane oltára a kňazi, Áronovi synovia, pokropia dookola oltár jeho krvou. 12 3Moj 1, 12 Potom ho rozseká na kusy a kňaz ich porozkladá s hlavou i s tukom na drevo, ktoré je na oltárnom ohni. 13 3Moj 1, 13 Vnútornosti však a nohy nech umyje vodou a kňaz to všetko prinesie a spáli na oltári; to je spaľovaná obeť príjemnej vône Hospodinovi. 14 3Moj 1, 14 Ak je jeho obetným darom Hospodinovi spaľovaná obeť z vtákov, nech obetuje svoj dar z hrdličiek alebo holúbät. 15 3Moj 1, 15 Kňaz ho prinesie k oltáru, natrhne mu hlavu a spáli ho na oltári; jeho krv však vytlačí na stenu oltára. 16 3Moj 1, 16 Jeho hrvoľ odstráni aj s obsahom a hodí ho vedľa oltára na východnú stranu na popolisko. 17 3Moj 1, 17 Natrhne ho, chytiac za krídla, ale časti neoddelí od seba, a tak ho kňaz spáli na oltári na dreve, ktoré je na ohni; to je spaľovaná obeť, ohňová obeť príjemnej vône Hospodinovi.
| | | 3Moj 1, 1-17 |
Verš 3
Ak je jeho obetným darom spaľovaná obeť z rožného statku, nech prinesie samca bez chyby; privedie ho ku vchodu svätostánku, aby získal priazeň pred Hospodinom.
Ex 29:10 - Potom daj priviesť junca pred svätostánok a Áron a jeho synovia položia ruky na hlavu junca.
Lv 1,1 - O obetách pozri úvod do Levitika 2.1.
Lv 1,2 - Pre krvavé obety vyberali sa len najlepšie a najcennejšie domáce zvieratá. Tým sa naznačilo, že človek dáva za seba to, čo má preň najväčšiu cenu.
Lv 1,3 - Zápalná obeta, celostná žertva, bola najvznešenejšou obetou, pretože celá patrila Bohu. Ňou sa prejavovala pocta Bohu najúčinnejšie. Preto sa na túto obetu vyžadoval vždy samček, a to ako dokonalejší.
Lv 1,4 - Porov. Ex 29,10.15.19. Tento obrad sa konal pri celostných žertvách, pri pokojných a zmiernych obetách. Obrad konal ten, čo prinášal obetu, a nie kňaz. Chcelo sa tým znázorniť predovšetkým to, že obetujúci namiesto vlastného života dáva kus zo svojho imania. Na druhom mieste vkladanie rúk označovalo aj vloženie vlastných hriechov na obetné zviera.
Lv 1,5 - Spočiatku obetné zviera zabíjal sám obetujúci, neskoršie sa stalo zvykom, že to robievali kňazi (2 Krn 29,22; 30,16). – Podľa Lv 17,11 život zvieraťa je v jeho krvi. Obetovaním a rozlievaním krvi názorne sa naznačuje, že Bohu prináleží všetok život, že Boh je najvyšším Pánom života a smrti. Takto krv zvieraťa je symbolom ponuky vlastného života Bohu, ktorému patrí každý ľudský život. – Kňazi zachytávali krv do osobitných nádob a potom ju rozlievali okolo oltára zápalných obiet (Hebr 12,24; 1 Pt 1,2). Tento úkon naznačoval, že Pán prijíma obetu.
Lv 1,9 - Úplné spálenie obety Pán prijímal s úľubou. To značia slová "príjemnej vône pre Pána". Celostnou žertvou sa najvýraznejšie prejavovala oddanosť Pánovi a pocit závislosti od Boha.
Lv 1,16 - Hebrejský text má miesto hrvoľa "vnútornosti" a namiesto peria "to, čím sú vnútornosti naplnené", trus. Celostné žertvy boli celonárodné alebo súkromné. Celostnú žertvu mohol priniesť aj cudzinec, ostatné obety však nie.
