Kniha proroka Joela

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Joe 2, 1-27

1 Zatrúbte na roh na Sione, na poplach kričte na mojom svätom vrchu, nech sa trasú všetci obyvatelia krajiny, lebo prichádza deň Hospodinov. Áno, blízko 2 je deň tmy a temnoty, deň oblakov a mrákavy. Ako ranný úsvit po vrchoch rozprestiera sa početný a mocný ľud, akého nebolo od vekov, ani po ňom nebude až do čias najvzdialenejších pokolení. 3 Pred ním zožiera oheň, za ním spaľuje plameň. Ako záhrada Éden je pred ním celá krajina a za ním pustá púšť. A nič neutečie pred ním. 4 Napohľad vyzerajú ako kone a bežia ako tátoše. 5 S rachotom vozov poskakujú po končiaroch vrchov, sú ako praskot plápolajúceho ohňa, ktorý požiera slamu, ako mocný, do boja zoradený ľud. 6 Národy sa zvíjajú pred nimi a všetky tváre planú strachom. 7 Bežia ako hrdinovia, vystupujú na hradby ako bojovníci. Každý ide svojou cestou, nezmení svoju dráhu. 8 Nikto nevráža do druhého, každý ide svojím smerom. Preniknú cez oštepy, neprerušia beh. 9 Vtrhnú do mesta, vybehnú na hradby, vystúpia na domy, vlezú oknom ako zlodeji. 10 Zem sa zatrasie pred nimi, nebesá sa zachvejú; slnko a mesiac stemnejú a hviezdy stratia svoj jas. 11 Hospodin vydá hlas pred svojím vojskom, lebo je veľmi veľký Jeho tábor a mocný je ten, čo splní Jeho slovo. Lebo veľký je deň Hospodinov a prehrozný. Kto ho môže zniesť? 12 Teraz však - znie výrok Hospodinov - vráťte sa ku mne celým srdcom a pôstom, plačom a nárekom! 13 Roztrhnite si srdcia, a nie šaty, vráťte sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo je milostivý a milosrdný, zhovievavý a hojný v milosti, lebo Mu je ľúto spôsobiť pohromu. 14 Kto vie, či sa opäť nezľutuje a nezanechá za sebou požehnanie, takže bude pokrmová obeť a úliatba pre Hospodina, vášho Boha. 15 Zatrúbte na roh na Sione! Zasväťte pôst, zvolajte slávnostné zhromaždenie! 16 Zhromaždite ľud, posväťte zbor, zvolajte starších, zhromaždite deti i dojčatá! Nech vyjde ženích zo svojej izby i mladucha zo svojej komôrky. 17 Medzi predsieňou a oltárom nech plačú kňazi, služobníci Hospodinovi, a nech prosia: Ušetri svoj ľud, Hospodine, a nevydaj na potupu svoj dedičný podiel, aby sa pohania z neho nevysmievali. Prečo majú vravieť medzi sebou: Kde je ich Boh? 18 Vtedy sa Hospodin rozhorlil za svoju krajinu a zľutoval sa nad svojím ľudom. 19 Hospodin odpovedal svojmu ľudu: Ajhľa, posielam vám obilie, mušt i olej, a nasýtite sa tým. A už vás nevydám na potupu medzi pohanmi. 20 Vzdialim od vás nepriateľa zo severu a zaženiem ho do vyprahnutej a pustej krajiny, jeho predný voj do východného mora a jeho zadný voj do západného mora. Vystupovať bude z neho zápach a hnilobný pach, lebo si počínal velikášsky. 21 Neboj sa, zem, jasaj a teš sa, lebo Hospodin vykonal veľkú vec. 22 Nebojte sa, poľné zvieratá, lebo stepné pastviny sa zazelenajú, lebo stromy donesú ovocie, figovník a vinič vydá bohatú úrodu. 23 Deti Siona, jasajte; tešte sa z Hospodina, svojho Boha, veď dal vám spásonosný dážď, jesenný i jarný dážď ako prv. 24 Humná budú plné obilia, lisy budú pretekať muštom i olejom. 25 Tak nahradím vám roky, v ktorých žrali kobylky a chrústy, koníky i húsenice, moje veľké vojsko, ktoré som poslal proti vám. 26 Do sýtosti budete jedávať a chváliť meno Hospodina, svojho Boha, ktorý podivne nakladal s vami. Môj ľud nebude navždy zahanbený. 27 Poznáte, že ja som uprostred Izraela, že ja som Hospodin, váš Boh, a niet iného; a môj ľud nebude navždy zahanbený.

Verš 32

Rim 10:13 - Každý človek totiž, ktorý by vzýval meno Pánovo, bude spasený.

Abd 1:17 - Ale na vrchu Sion bude záchrana a bude posvätným miestom; dom Jákobov sa zmocní svojich majetkov.

Verš 1

Zatrúbte na roh na Sione, na poplach kričte na mojom svätom vrchu, nech sa trasú všetci obyvatelia krajiny, lebo prichádza deň Hospodinov. Áno, blízko

Joe 1:15 - Ach, čo to za deň! Veď blízko je deň Hospodinov! Príde ako skaza od Všemohúceho.

Sof 1:14 - Blízko je veľký deň Hospodinov, blízko, a veľmi sa náhli. Čuj! Hospodinov deň je trpký; kričať v ňom bude hrdina.

Verš 10

Zem sa zatrasie pred nimi, nebesá sa zachvejú; slnko a mesiac stemnejú a hviezdy stratia svoj jas.

Iz 13:10 - Lebo hviezdy na nebi a ich zoskupenia nevydajú svoje svetlo. Slnko sa zatmie pri svojom východe a mesiac nezažiari svojím svetlom.

Ez 32:7 - Keď vyhasneš, zakryjem nebesá a zatemním na nich hviezdy. Slnko zakryjem oblakom a mesiac nevydá svoje svetlo.

Verš 11

Hospodin vydá hlas pred svojím vojskom, lebo je veľmi veľký Jeho tábor a mocný je ten, čo splní Jeho slovo. Lebo veľký je deň Hospodinov a prehrozný. Kto ho môže zniesť?

Jer 30:7 - Beda, lebo veľký je to deň, niet mu podobného! Je to čas súženia pre Jákoba, ale bude vyslobodený z neho.

Am 5:18 - Beda vám, ktorí si žiadate Hospodinov deň! Načo vám je deň Hospodinov? On temnotou je, a nie svetlom:

Sof 1:15 - Dňom prchkosti bude ten deň, dňom súženia a tiesne, dňom trosiek a pustošenia, dňom tmy a temnoty, dňom oblakov a mrákavy,

Verš 12

Teraz však - znie výrok Hospodinov - vráťte sa ku mne celým srdcom a pôstom, plačom a nárekom!

Jer 4:1 - Ak sa chceš obrátiť, Izrael - znie výrok Hospodinov - navráť sa ku mne! A ak odstrániš svoje ohavnosti spredo mňa, a nebudeš blúdiť,

Verš 13

Roztrhnite si srdcia, a nie šaty, vráťte sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo je milostivý a milosrdný, zhovievavý a hojný v milosti, lebo Mu je ľúto spôsobiť pohromu.

Ex 34:6 - I prešiel Hospodin popred neho a volal: Hospodin, Hospodin, Boh milosrdný a ľútostivý, zhovievavý a hojný v milosti a vernosti,

Ž 86:15 - Ale Ty, Pane, si ľútostivý a milostivý Boh, zhovievajúci, hojný v milosti a vernosti.

Jon 4:2 - I modlil sa k Hospodinovi: Ó, Hospodine, či som nehovoril o tom, keď som bol ešte vo svojej krajine? Preto som chcel skôr ujsť do Taršíša, lebo som vedel, že Ty si Boh milostivý a ľútostivý, zhovievavý a bohatý v dobrote; Ty oľutúvaš nešťastie.

Verš 14

Kto vie, či sa opäť nezľutuje a nezanechá za sebou požehnanie, takže bude pokrmová obeť a úliatba pre Hospodina, vášho Boha.

Jon 3:9 - Kto vie? Azda sa Boh znova zľutuje, odvráti sa od svojho blčiaceho hnevu a nezahynieme.

Verš 15

Zatrúbte na roh na Sione! Zasväťte pôst, zvolajte slávnostné zhromaždenie!

Joe 1:14 - Zasväťte pôst! Zvolajte slávnostné zhromaždenie! Zhromaždite starších, všetkých obyvateľov krajiny do domu Hospodina, vášho Boha, a volajte o pomoc k Hospodinovi!

Verš 17

Medzi predsieňou a oltárom nech plačú kňazi, služobníci Hospodinovi, a nech prosia: Ušetri svoj ľud, Hospodine, a nevydaj na potupu svoj dedičný podiel, aby sa pohania z neho nevysmievali. Prečo majú vravieť medzi sebou: Kde je ich Boh?

Ž 42:10 - Hovorím Bohu, svojej skale: Prečo si zabudol na mňa? Prečo mám chodiť v smútku, utláčaný nepriateľom?

Ž 79:10 - Prečo majú vravieť pohania: Kde je ich Boh? Nech poznajú pohania pred naším zrakom pomstu za vyliatu krv Tvojich sluhov!

Ž 115:2 - Prečo majú hovoriť pohania: Kde je ich Boh?

Verš 25

Tak nahradím vám roky, v ktorých žrali kobylky a chrústy, koníky i húsenice, moje veľké vojsko, ktoré som poslal proti vám.

Joe 1:4 - Čo ostalo po húseniciach, požrali kobylky; čo ostalo po kobylkách, požrali chrústy; čo ostalo po chrústoch, požrali koníky.

Verš 28

Iz 44:3 - lebo vylejem vody na smädnú pôdu a bystriny na suchú zem, vylejem svojho ducha na tvoje potomstvo a svoje požehnanie na tvoju mlaď.

Ez 39:29 - Ani svoju tvár pred nimi nikdy neskryjem, lebo som svojho Ducha vylial na dom Izraela - znie výrok Hospodina, Pána.

Sk 2:17 - V posledné dni - hovorí Boh - vylejem zo svojho Ducha na všetkých ľudí, a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať; vaši mládenci budú vídať videnia a vaši starci snívať sny.

Verš 31

Joe 3:15 -

Joel 2,2 - Národ sú aj tu kobylky, porov. 1,6, tie tiahnu ako mračná. – Podľa niektorých je v hl. 2 už nie reč o kobylkách, ale o nepriateľskom vojsku.

Joel 2,3 - O záhrade Eden pozri pozn. k Iz 51,3; porov. Ez 28,13.

Joel 2,4 - Podobný opis kobyliek pozri Zjv 9,7–9.

Joel 2,6 - "Z tvárí sa červeň sťahuje" rozumej: tváre blednú od strachu.

Joel 2,10 - O zjavoch, opísaných v tomto verši, pozri pozn. k Iz 13,10. Proroci často spájajú blízke pohromy s pohromami ďalekej budúcnosti, najmä s posledným súdom. Aj Pán Ježiš hovoril v jednej reči aj o skaze Jeruzalema, aj o poslednom súde.

Joel 2,11 - Aj záplava kobyliek je len Pánovo vojsko, plní jeho rozkaz.

Joel 2,13 - Roztrhnuté rúcho bolo u Izraelitov, (a je podnes) znak smútku. Ale vonkajšie znaky bez vnútornej ľútosti nemajú ceny.

Joel 2,14 - Pán prišiel síce trestať, ale ak bude vidieť, že sa národ obrátil a činí pokánie, zmení trest na požehnanie, dá hojnú úrodu, ktorá zase umožní obety.

Joel 2,17 - Prorok má pred očami svoj národ, veriaci v jedného Boha. Keby národ priveľmi trpel, pohania by sa mu posmievali, že nemá Boha, že sa nemá kto oň starať. "Národy" – sú pohania – modloslužobníci.

Joel 2,20 - Východné more je Mŕtve more, Západné je Stredozemné more. Do týchto morí vženie Boh kobylky, ktoré prišli od severu a priveľmi spustošili krajinu. Ale Boh chce súčasne azda ubezpečiť národ aj o tom, že zničí aj nepriateľské vojská Asýrov a iných nepriateľov, ktoré spravidla tiež prichádzali od severu. – Výkal a zdochliny kobyliek rozširovali zápach.

Joel 2,21-27 - Boh sľubuje, že po pliage kobyliek prídu roky požehnania a hojnosti. Opisovanie takýchto hojných čias vyvolalo u Izraelitov vždy myšlienku na požehnané mesiášske časy. Aj Joel na ne myslí, lebo už tu sľubuje národu "Učiteľa spravodlivosti", Mesiáša. Takto tvorí táto stať akýsi prechod k nasledujúcej, už nesporne mesiášskej stati. – Vo verši 25 sa opakujú tie isté štyri názvy kobyliek, s ktorými sme sa stretli v 1,4.