Kniha proroka Ozeáša

Oz 7,3 - Králi Izraela boli radi, keď ľud páchal modloslužbu a nechodil do jeruzalemského chrámu.

Oz 7,4 - Zmysel tohto ťažkého verša je: Kráľ rozpálil v srdci národa oheň modlárstva (cudzoložstva), potom už ani nemusel ďalej podpaľovať, kvas hriechu sa aj sám rozšíril, národ veľmi ochotne prijal hriech.

Oz 7,5 - Ľud (porov. v. 4) a najmä vínom rozpálené kniežatá privolávajú na slávu kráľovi ("Dni nášho kráľa!"), ktorý ich navádza na modloslužbu a spolčuje sa so vzbúrencami.

Oz 7,6 - Králi dostali ľud na modloslužbu podvodom. Rozpálili v nich oheň (pozn. k v. 4) a už mohli spať, ľud už horel plameňom hriechu. No výsledok bol, že ľud zabíjal aj kráľov.

Oz 7,8 - Efraim sa zamiešal medzi pohanov (porov. Ž 106,35), nie je súci na nič, je ako koláč, ktorý naspodku zhorí, navrchu sa nedopečie.

Oz 7,9 - Národ starne, chýli sa k smrti a nezbadá, že hynie.

Oz 7,10 - Porov. 5,5.

Oz 7,11 - Izraeliti chodia pre pomoc od národa k národu, hoci im od nich hrozí záhuba. No nezahynú bez napomenutia.

Oz 7,16 - Nakoniec sa im budú vysmievať aj Egypťania, u ktorých hľadali pomoc.