Kniha proroka Ozeáša

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Oz 11, 1-11

1 Keď bol Izrael mladý, miloval som ho, z Egypta som povolal svojho syna. 2 Ako som ich volal, tak sa vzďaľovali odo mňa, baálom prinášali obety a modlám pálili kadidlo. 3 Sám som učil chodiť Efrajima, brával som ich na svoje ramená, no nepoznali, že som ich uzdravoval. 4 Povrazmi ľudskosti som ich ťahal, lanami lásky, bol som pre nich ako ten, čo im nadľahčuje jarmo nad čeľuste, skláňal som sa k nemu a dával som mu jesť. 5 Nevráti sa do Egypta, no Asýria mu bude kráľom, lebo sa odmietli kajať. 6 Meč bude krúžiť v jeho mestách, zničí jeho falošných prorokov a strávi ich pre ich zámery. 7 Môj ľud má sklon odvrátiť sa odo mňa, Baál je ten, ku ktorému volajú, spoločne ho vyvyšujú. 8 Ako by som ťa mohol vydať, Efrajim, teba sa vzdať, Izrael? Ako by som ťa mohol vydať ako Adamu a naložiť s tebou ako s Cebójimom? Moja myseľ sa obracia proti mne a všetky moje pocity ľútosti sa rozpaľujú. 9 Nedám priechod svojmu pálčivému hnevu, nezničím znova Efrajim, lebo ja som Boh, a nie človek, Svätý uprostred teba, neprídem vo vzrušení hnevu. 10 Budú kráčať za Hospodinom, on zareve ako lev. Áno, zareve a nato s triaškou pribehnú synovia od západu. 11 Pribehnú s triaškou ako vták z Egypta, ako holubica z Asýrie; potom im dám príbytok v ich vlastných domoch — znie výrok Hospodina.

Verš 8

Ako by som ťa mohol vydať, Efrajim, teba sa vzdať, Izrael? Ako by som ťa mohol vydať ako Adamu a naložiť s tebou ako s Cebójimom? Moja myseľ sa obracia proti mne a všetky moje pocity ľútosti sa rozpaľujú.

Gn 19:24 - Hospodin zoslal na Sodomu a Gomoru síru a oheň; bolo to od Hospodina.

Verš 1

Keď bol Izrael mladý, miloval som ho, z Egypta som povolal svojho syna.

Mt 2:15 - Zostal tam až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo to, čo povedal Pán ústami proroka: Z Egypta som povolal svojho syna.

Oz 11,1 - Porov. Jer 2,2; Ez 16,7. Izrael bol mladý, keď v Egypte vzrastal na národ.

Oz 11,2 - Proroci volali národ. – O báloch pozri pozn. k 1 Sam 7,3–4.

Oz 11,4 - Jarmo dvíhať ponad líca znamená jarmo uvoľňovať, odstraňovať. Bolo by azda lepšie čítať s novšími: "Bol som, ako kto dvíha nemluvňa k svojim lícam."

Oz 11,6 - "Vyberaní" znie doslovne: "závory".

Oz 11,7 - Zmysel tohto neistého verša je: Izrael bude čakať, že sa vrátim k nemu, ale vtedy bude už neskoro, už sa dostanú do zajatia.

Oz 11,8 - Mestá Adama a Seboim zahynuli spolu so Sodomou a Gomorou, Gn 14,2.8; Dt 29,23.

Oz 11,9 - Človek by už dávno bol Izraela zahubil, ale Boh je svätý, zmiluje sa a ešte nevkročí do mesta zničiť ho, ako kedysi do Sodomy a susedných miest (porov. predošlý verš).

Oz 11,10 - Keď Boh mocným hlasom zavolá (porov. Am 1,2), synovia národa sa zo všetkých krajín s posvätným strachom zhromaždia do vlasti.