Kniha proroka Daniela

1 (KAT) Daniel bol kráľovým hosťom a váženejším než ostatní jeho priatelia.
1 (VUL) Et rex Astyages appositus est ad patres suos, et suscepit Cyrus Perses regnum eius.
1 ----

2 (KAT) Babylonci mali modlu, ktorá so volala Bél; každý deň jej venovali dvanásť meríc múky, štyridsať oviec a šesť krčahov vína.
2 (VUL) Erat autem Daniel conviva regis et honoratus super omnes amicos eius.
2 ----

3 (KAT) Aj kráľ si ju uctieval a chodil sa jej každý deň klaňať. Ale Daniel sa klaňal svojmu Bohu. Kráľ sa ho pýtal: „Prečo sa neklaniaš Bélovi?“
3 (VUL) Erat quoque idolum nomine Bel apud Babylonios, ct impendebantur in eo per dies singulos similae artabae duodecim et oves quadraginta vinique metretae sex.
3 ----

4 (KAT) On mu odpovedal: „Preto, že si nectím rukou robené modly, ale živého Boha, ktorý stvoril nebo a zem a má vládu nad každým telom.“
4 (VUL) Rex quoque colebat eum et ibat per singulos dies adorare eum; porro Daniel adorabat Deum suum. Dixitque ei rex: “ Quare non adoras Bel? ”.
4 ----

5 (KAT) Kráľ mu povedal: „Nezdá sa ti, že Bél je živý boh? Či nevidíš, koľko zje a vypije každý deň?“
5 (VUL) Qui respondens ait ei: “ Quia non colo idola manufacta sed viventem Deum, qui creavit caelum et terram et habet potestatem omnis carnis ”.
5 ----

6 (KAT) Daniel odpovedal so smiechom: „Nemýľ sa, kráľu; ten je zdnuka blatom, zvonku kovom a ešte nikdy nejedol.“
6 (VUL) Et dixit ad eum rex: “Non tibi videtur esse Bel vivens deus? An non vides, quanta comedat et bibat cotidie? ”.
6 ----

7 (KAT) Kráľ s hnevom zavolal jeho kňazov a povedal: „Ak mi nepoviete, kto tie hostiny poje,
7 (VUL) Et ait Daniel arridens: “ Ne erres, rex; iste enim intrinsecus luteus est et forinsecus aereus, neque comedit neque bibit aliquando ”.
7 ----

8 (KAT) zomriete, ale ak dokážete, že to poje Bél, zomrie Daniel, pretože sa rúhal Bélovi.“ Daniel vravel kráľovi: „Nech sa stane podľa tvojho slova!“
8 (VUL) Et iratus rex vocavit sacerdotes eius et ait eis: “ Nisi dixeritis mihi, quis est qui comedat impensas has, moriemini;
8 ----

9 (KAT) Bélových kňazov bolo sedemdesiat, okrem žien a detí. Potom prišiel kráľ s Danielom do chrámu
9 (VUL) si autem ostenderitis quoniam Bel comedat haec, morietur Daniel, quia blasphemavit in Bel ”. Et dixit Daniel regi: “ Fiat iuxta verbum tuum ”.
9 ----

10 (KAT) a Bélovi kňazi povedali: „Pozri, my vyjdeme von, ty však, kráľu, predlož pokrmy, namiešaj a polož vína, zamkni dvere a zapečať ich svojím prsteňom.
10 (VUL) Erant autem sacerdotes Bel septuaginta, exceptis uxoribus et parvulis et filiis. Et venit rex cum Daniele in templum Belis.
10 ----

11 (KAT) A keď ráno prídeš a nezistíš, že Bél všetko pojedol, nech podstúpime smrť; alebo Daniel, ktorý na nás luhal.“
11 (VUL) Et dixerunt sacerdotes Belis: “ Ecce nos egredimur foras; et tu, rex, affer escas et vinum miscens pone et claude ostium et signa anulo tuo;
11 ----

12 (KAT) Nerobili si starosti, pretože pod stolom urobili tajný vchod, pravidelne cezeň vchádzali a veci poodnášali.
12 (VUL) et, cum ingressus fueris mane, nisi inveneris omnia comesta a Bel, morte moriemur, vel Daniel, qui mentitus est adversum nos ”.
12 ----

13 (KAT) Keď však oni odišli a kráľ predložil Bélovi pokrmy, Daniel dal svojim sluhom rozkaz, priniesli popol a posypali celý chrám pred samým kráľom. Potom vyšli, zamkli dvere, zapečatili kráľovým prsteňom a odišli.
13 (VUL) Contemnebant autem, quia fecerant sub mensa absconditum introitum et per illum ingrediebantur semper et devorabant ea.
13 ----

14 (KAT) V noci však, ako obyčajne, prišli kňazi aj ich ženy a deti a všetko pojedli a popili.
14 (VUL) Factum est igitur, postquam egressi sunt illi, et rex posuit cibos ante Bel; et praecepit Daniel pueris suis, et attulerunt cinerem et cribraverunt per totum templum coram rege solo et egressi clauserunt ostium et signantes anulo regis abierunt.
14 ----

15 (KAT) Kráľ vstal za svitania a Daniel s ním.
15 (VUL) Sacerdotes autem ingressi sunt nocte iuxta consuetudinem suam et uxores et filii eorum et comederunt omnia et biberunt.
15 ----

16 (KAT) I pýtal sa: „Sú pečate porušené, Daniel?“ On odpovedal: „Neporušené, kráľu!“
16 (VUL) Surrexit autem rex primo diluculo, et Daniel cum eo;
16 ----

17 (KAT) A keď potom kráľ otvoril dvere a pozrel na stôl, veľkým hlasom zvolal: „Veľký si Bél a niet u teba nijakého podvodu!“
17 (VUL) et ait rex: “ Salvane sunt signa, Daniel? ”. Qui respondit: “ Salva, rex ”.
17 ----

18 (KAT) Ale Daniel sa smial, zachytil kráľa, aby nevkročil dnu, a povedal: „Pozri si podlahu a všimni si, čie sú to stopy.“
18 (VUL) Statimque cum aperuisset ostium, intuitus rex mensam, exclamavit voce magna: “ Magnus es, Bel, et non est apud te dolus quisquam ”.
18 ----

19 (KAT) Kráľ vravel: „Vidím stopy mužov, žien a detí.“ Nato dal rozhnevaný kráľ
19 (VUL) Et risit Daniel et tenuit regem, ne ingrederetur intro, et dixit: “ Ecce pavimentum; animadverte, cuius vestigia sunt haec ”.
19 ----

20 (KAT) pochytať kňazov aj ich ženy a deti; i ukázali mu tajné dvere, ktorými vchádzali a strovili veci, ktoré boli na stole.
20 (VUL) Et dixit rex: “ Video vestigia virorum et mulierum et infantium ”. Et iratus est rex.
20 ----

21 (KAT) Kráľ ich pozabíjal a Béla vydal Danielovi na ľubovôľu. A on ho zrútil spolu i s chrámom.
21 (VUL) Tunc apprehendit sacerdotes et uxores et filios eorum, et ostenderunt ei abscondita ostiola, per quae ingrediebantur et consumebant, quae erant super mensam.
21 ----

22 (KAT) Bol však veľký drak, ktorého Babylonci ctili,
22 (VUL) Occidit ergo illos rex et tradidit Bel in potestate Danieli, qui subvertit eum et templum eius.
22 ----

23 (KAT) a kráľ povedal Danielovi: „Aj o tomto povieš, že je z kovu? Pozri, žije, je a pije; klaňaj sa mu teda!“
23 (VUL) Et erat draco magnus, et colebant eum Babylonii.
23 ----

24 (KAT) Ale Daniel odpovedal: „Pánovi, svojmu Bohu, sa budem klaňať, pretože on je živý Boh.
24 (VUL) Et dixit rex Danieli: “ Non potes dicere quia iste non sit deus vivens; adora ergo eum ”.
24 ----

25 (KAT) Ty však, kráľu, zmocni ma a ja draka zabijem bez meča a bez palice.“ Na čo kráľ povedal: „Zmocňujem ťa!“
25 (VUL) Dixitque Daniel: “ Dominum Deum meum adoro, quia ipse est Deus vivens.
25 ----

26 (KAT) Daniel vzal smolu, loj a vlasy, uvaril to spolu, narobil bochníkov a dal ich drakovi do pysku. Keď to drak zožral, roztrhlo ho. I povedal: „Pozrite, čo ste uctievali!“
26 (VUL) Tu autem, rex, da mihi potestatem, et interficiam draconem absque gladio et fuste ”. Et ait rex: “ Do tibi ”.
26 ----

27 (KAT) Keď to Babylonci počuli, veľmi sa rozhnevali, zhromaždili sa ku kráľovi a hovorili: „Kráľ sa stal Židom, zrútil Béla, zabil draka a povraždil kňazov.“
27 (VUL) Tulit ergo Daniel picem et adipem et pilos et coxit pariter; fecitque massas et dedit in os draconis et, cum comedisset, diruptus est draco. Et dixit: “ Ecce quae colebatis ”.
27 ----

28 (KAT) Keď došli ku kráľovi, vraveli: „Vydaj nám Daniela, ináč zabijeme teba aj tvoj dom!“
28 (VUL) Cum audissent Babylonii, indignati sunt vehementer et congregati adversum regem dixerunt: “Iudaeus factus est rex; Bel destruxit, draconem interfecit et sacerdotes occidit ”.
28 ----

29 (KAT) Keď kráľ videl, že naňho mocne doliehajú, pod nátlakom im Daniela vydal.
29 (VUL) Et dixerunt, cum venissent ad regem: “ Trade nobis Danielem; alioquin interficiemus te et domum tuam ”.
29 ----

30 (KAT) A oni ho hodili do levovej jamy, kde ostal šesť dní.
30 (VUL) Vidit ergo rex quod irruerent in eum vehementer et, necessitate compulsus, tradidit eis Danielem.
30 ----

31 (KAT) V jame bolo sedem levov, ktorým dávali každý deň dve telá a dve ovce; ale v ten deň im ich nedali, aby zožrali Daniela.
31 (VUL) Qui miserunt eum in lacum leonum, et erat ibi diebus sex.
31 ----

32 (KAT) V Júdsku bol prorok Habakuk, ktorý navaril jedlo, nadrobil do vahančeka chleba a išiel na pole, aby to zaniesol žencom.
32 (VUL) Porro in lacu erant septem leones, et dabantur eis cotidie duo corpora et duae oves; et tunc non data sunt eis, ut devorarent Danielem.
32 ----

33 (KAT) Vtom riekol Habakukovi Pánov anjel: „Zanes obed, ktorý máš, do Babylonu Danielovi, ktorý je v levovej jame!“
33 (VUL) Erat autem Abacuc propheta in Iudaea et ipse coxerat pulmentum et intriverat panes in alveolo et ibat in campum, ut ferret messoribus.
33 ----

34 (KAT) Habakuk odpovedal: „Pane, Babylon som nevidel a jamu nepoznám.“
34 (VUL) Dixitque angelus Domini ad Abacuc: “ Fer prandium, quod habes, in Babylonem Danieli, qui est in lacu leonum ”.
34 ----

35 (KAT) Nato ho Pánov anjel chytil za temä, niesol ho za vlasy a položil ho rýchlosťou svojho dychu nad levovú jamu.
35 (VUL) Et dixit Abacuc: “ Domine, Babylonem non vidi et lacum nescio ”.
35 ----

36 (KAT) A Habakuk volal: „Daniel, služobník Boží, vezmi si obed, ktorý ti poslal Boh!“
36 (VUL) Et apprehendit eum angelus Domini in vertice eius et portavit eum capillo capitis sui posuitque eum in Babylone supra lacum in impetu spiritus sui.
36 ----

37 (KAT) Daniel hovoril: „Spomenul si si na mňa, Bože, a neopustil si tých, čo teba milujú.“
37 (VUL) Et clamavit Abacuc dicens: “ Daniel, Daniel, tolle prandium, quod misit tibi Deus ”.
37 ----

38 (KAT) A Daniel vstal a jedol. Anjel však zaraz zaniesol Habakuka naspäť na jeho miesto.
38 (VUL) Et ait Daniel: “Recordatus es enim mei, Deus, et non dereliquisti diligentes te ”.
38 ----

39 (KAT) Na siedmy deň prišiel kráľ nariekať za Danielom. Priblížil sa k jame, pozrel dnu a hľa, Daniel sedel uprostred levov!
39 (VUL) Surgensque Daniel comedit. Porro angelus Dei restituit Abacuc confestim in loco suo.
39 ----

40 (KAT) Vtedy kráľ zvolal veľkým hlasom: „Veľký si, Pane, Bože Danielov!“ A vytiahol ho z levovej jamy.
40 (VUL) Venit ergo rex die septima, ut lugeret Danielem; et venit ad lacum et introspexit, et ecce Daniel sedens.
40 ----

41 (KAT) Tých však, čo chceli jeho záhubu, hodil do jamy a čoskoro ich pred ním zožrali.
41 (VUL) Et exclamavit rex voce magna dicens: “Magnus es, Domine, Deus Danielis, et non est alius praeter te ”.
41 ----

42 (KAT) Vtedy kráľ povedal: „Nech sa trasú pred Danielovým Bohom všetci obyvatelia zeme, pretože on je záchranca, ktorý robí znamenia a zázraky na zemi; veď vyslobodil Daniela z levovej jamy!“
42 (VUL) Porro illos, qui perditionis eius causa fuerant, intromisit in lacum; et devorati sunt in momento coram eo.
42 ----