výhody registrácie

Kniha proroka Ezechiela

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Ez 8, 1-18

1 (ROH) A stalo sa šiesteho roku, šiesteho mesiaca, piateho dňa toho mesiaca, keď som sedel vo svojom dome, a starší Júdovi sedeli predo mnou, že tam padla na mňa ruka Pána Hospodina.
1 (B21) Pátého dne šestého měsíce šestého roku, když jsem seděl doma a judští stařešinové seděli přede mnou, náhle tam na mě dolehla ruka Panovníka Hospodina.

2 (ROH) A videl som a hľa, nejaká podoba muža, na pohľad ako oheň, a od vidu jeho bedier a dolu bol oheň, a od jeho bedier a hore bolo čosi na pohľad ako jas, ako farba žeravého kovu.
2 (B21) Podíval jsem se a hle - jakoby lidská postava! Od pasu dolů bylo vidět jakoby oheň a od pasu vzhůru jakoby třpyt žhnoucího vzácného kovu.

3 (ROH) A vystrúc niečo podobné ruke vzal ma za kader mojej hlavy, a Duch ma vyzdvihol medzi zem a medzi nebo a doviedol ma do Jeruzalema vo videniach Božích ku vchodu brány vnútorného dvora, ktorá hľadí na sever, kde bola stolica modly revnivosti, popudzujúcej k revnivosti.
3 (B21) Vztáhl cosi jako ruku a vzal mě za vlasy. Duch mě vyzvedl mezi nebe a zemi a v Božím vidění mě přenesl do Jeruzaléma, ke vchodu severní brány vnitřního nádvoří, kde trůnila urážlivá socha budící žárlivý hněv.

4 (ROH) A hľa, bola tam sláva Boha Izraelovho jako sláva videnia, ktoré som videl v údolí.
4 (B21) A hle - byla tam sláva Boha Izraele jako tehdy, když jsem měl vidění na pláni!

5 (ROH) A riekol mi: Synu človeka, nože pozdvihni svoje oči smerom na sever! A pozdvihol som svoje oči smerom na sever. A hľa, od severa brány oltára bola tá modla revnivosti, práve tam, kade sa vchádza.
5 (B21) "Synu člověčí," řekl mi, "podívej se k severu." Podíval jsem se tím směrem, a hle - severně od brány vedoucí k oltáři stála přímo v cestě ta urážlivá socha.

6 (ROH) A riekol mi: Synu človeka, či vidíš, čo oni robia? Sú to veľké ohavnosti, ktoré tu páchajú dom Izraelov, takže sa musím vzdialiť od svojej svätyne. Ale uvidíš ešte aj iné veľké ohavnosti.
6 (B21) "Synu člověčí," řekl mi, "vidíš, co páchají? Ty hrozné ohavnosti, které zde dům Izraele provádí, takže mě vyhání z mé svatyně? Uvidíš ale ještě horší ohavnosti."

7 (ROH) Na to ma doviedol ku vchodu do dvora, a videl som a hľa akási diera bola v stene.
7 (B21) Přivedl mě ke vchodu do nádvoří. A hle - spatřil jsem díru ve zdi.

8 (ROH) A riekol mi: Synu človeka, nože prekop tú stenu! A tak som prekopal stenu; a hľa, bol tam nejaký vchod.
8 (B21) "Synu člověčí," řekl mi, "prokopej tu zeď." Začal jsem tedy prokopávat zeď a hle - objevil se průchod.

9 (ROH) A zase mi riekol: Vojdi a vidz tie šeredné ohavnosti, ktoré tu oni páchajú.
9 (B21) "Vejdi," řekl mi, "a podívej se, jaké strašné ohavnosti tu páchají."

10 (ROH) Vtedy vojdúc videl som a hľa, boly tam všelijaké podoby zemeplazov a hoviad ohyzdných a všelijakých ukydaných bohov domu Izraelovho, vyryté na stene kolom dookola.
10 (B21) Vešel jsem tedy a rozhlédl se: Kolem dokola byly po stěnách vyryty obrazy všelijaké ohavné havěti a zvěře a všelijaké hnusné modly domu Izraele.

11 (ROH) A sedemdesiati mužovia zo starších domu Izraelovho a Jazaniáš, syn Šafánov, ktorý stál v ich strede, stáli pred nimi, a každý mal svoje kadidlo vo svojej ruke, a vôňa oblaku kadiva vystupovala hore.
11 (B21) Před nimi stálo sedmdesát stařešinů domu Izraele a uprostřed nich Jaazaniáš, syn Šafanův. Každý měl v ruce kaditelnici a vzhůru stoupal oblak vonného dýmu.

12 (ROH) A riekol mi: Či si videl, synu človeka, čo robia starší domu Izraelovho vo tme, každý v komorách svojho modloslužobného obrazu? Lebo hovoria: Hospodin nás nevidí; Hospodin opustil zem.
12 (B21) "Vidíš to, synu člověčí?" řekl mi. "Toto páchají stařešinové domu Izraele v přítmí, každý ve výklenku své modly. Říkají si totiž: ‚Hospodin nás nevidí; Hospodin zemi opustil.'

13 (ROH) A riekol mi: Ešte uvidíš aj iné veľké ohavnosti, ktoré oni páchajú.
13 (B21) Uvidíš ale ještě horší ohavnosti, které páchají."

14 (ROH) Tak ma doviedol ku vchodu brány domu Hospodinovho, ktorá je na sever. A hľa, tam sedely ženy oplakávajúc Tammúza.
14 (B21) Přivedl mě ke vchodu severní brány Hospodinova domu, a hle - seděly tam ženy oplakávající boha Tamúze.

15 (ROH) A riekol mi: Či si videl, synu človeka? Ešte uvidíš ešte väčšie ohavnosti ako toto.
15 (B21) "Vidíš to, synu člověčí?" řekl mi. "Uvidíš ale ještě horší ohavnosti než tyto."

16 (ROH) Vtedy ma doviedol do vnútorného dvora domu Hospodinovho. A hľa, pri vchode do chrámu Hospodinovho, medzi dvoranou a medzi oltárom, bolo okolo dvadsaťpäť mužov, ktorých chrbty boly obrátené ku chrámu Hospodinovmu a ich tváre na východ, a klaňali sa na východ slncu.
16 (B21) Přivedl mě do vnitřního nádvoří Hospodinova domu, a hle - u vchodu do Hospodinova chrámu, mezi předsíní a oltářem, bylo asi pětadvacet mužů. Zády k Hospodinovu chrámu a čelem k východu se klaněli vycházejícímu slunci!

17 (ROH) A riekol mi: Či si videl, synu človeka? Či je to ľahká vec domu Júdovmu, páchať ohavnosti, ktoré tu páchajú, že naplnili aj zem ukrutnosťou a obrátili sa zpät, aby ma popudzovali k hnevu? A hľa, prikladajú viničovú révu ku svojmu nosu.
17 (B21) "Vidíš to, synu člověčí?" řekl mi. "To snad domu Judy nestačí ohavnosti, které tu páchají, že musejí naplnit násilím celou zem a stále víc mě popouzet? Jen se podívej, jak mi strkají klacek do chřípí!

18 (ROH) Preto i ja učiním v prchlivosti; nezľutuje sa moje oko, ani nebudem šetriť. Budú volať v moje uši veľkým hlasom, ale ich nevyslyším.
18 (B21) Proto i já projevím svůj hněv! Neslituji se, neušetřím je. I když mi budou hlasitě křičet do uší, já je nevyslyším."


Ez 8, 1-18





Verš 12
A riekol mi: Či si videl, synu človeka, čo robia starší domu Izraelovho vo tme, každý v komorách svojho modloslužobného obrazu? Lebo hovoria: Hospodin nás nevidí; Hospodin opustil zem.
Ez 9:9 - Na to mi riekol: Neprávosť domu Izraelovho a Júdovho je prenáramne veľká, a zem je naplnená krvou, a mesto je plné prevrátenosti súdu. Lebo hovoria: Hospodin opustil zem, a vraj Hospodin nevidí.

Verš 18
Preto i ja učiním v prchlivosti; nezľutuje sa moje oko, ani nebudem šetriť. Budú volať v moje uši veľkým hlasom, ale ich nevyslyším.
Ez 5:11 - Preto, jako že ja žijem, hovorí Pán Hospodin, preto, že si poškvrnil moju svätyňu všelijakými svojimi mrzkosťami a všelijakými svojimi ohavnosťami, preto i ja, cele iste, ujmem z teba, a nezľutuje sa moje oko, a nebudem šetriť ani ja.
Ez 7:4 - A moje oko sa nezľutuje nad tebou, ani nebudem šetriť; ale uvrhnem tvoje cesty na teba, a tvoje ohavnosti budú v tvojom strede, a zviete, že ja som Hospodin.
Prís 1:28 - Vtedy budú volať na mňa, ale sa neohlásim; budú ma pilne hľadať, skoro za rána, ale ma nenajdú,
Iz 1:15 - Preto keď rozprestierate svoje ruky, zakrývam svoje oči pred vami, ba i keď množíte modlitbu, nečujem; vaše ruky sú plné krvi.
Jer 11:11 - Preto takto hovorí Hospodin: Hľa, uvediem na nich zlé, z ktorého nebudú môcť vyjsť a budú kričať na mňa, ale nebudem počúvať na nich.

Verš 3
A vystrúc niečo podobné ruke vzal ma za kader mojej hlavy, a Duch ma vyzdvihol medzi zem a medzi nebo a doviedol ma do Jeruzalema vo videniach Božích ku vchodu brány vnútorného dvora, ktorá hľadí na sever, kde bola stolica modly revnivosti, popudzujúcej k revnivosti.
Dan 5:5 - Ale v tú istú hodinu vyšly prsty ruky človeka a písaly naproti svietniku na vápennú obmietku steny paláca kráľovho, a kráľ videl čiastku ruky, ktorá písala.

Verš 4
A hľa, bola tam sláva Boha Izraelovho jako sláva videnia, ktoré som videl v údolí.
Ez 3:23 - A tak som vstal a vyšiel som do údolia, a hľa, stála tam sláva Hospodinova, jako sláva, ktorú som videl na rieke Chebáre. A padol som na svoju tvár.

Ez 8,2 - I teraz sa Pán zjavuje Ezechielovi v tej podobe ako vo videní, keď ho povolal za proroka, 1,27 n.

Ez 8,3-6 - Duch postavil Ezechiela k severnej bráne, ktorá viedla z vonkajšieho chrámového nádvoria do vnútorného, blízko miesta, kde kráľ Manasses dal postaviť sochu falošného božstva (2 Kr 21,7; 2 Krn 33,7). Socha sa volá sochou žiarlivosti, lebo Izraeliti, keď sa jej klaňali, páchali nevernosť voči Pánovi (porov. pozn. k Iz 50,1), a tak vzbudzujú jeho žiarlivosť. O sláve Pánovej pozri 1,1 n. a 3,22 n.

Ez 8,14 - Tamúz (Tammúz), milenec bohyne Ištar, bol bohom jarného ožívania. Predstavovali si, že Tamúz koncom každej jari zostupuje do podsvetia. V štvrtom mesiaci babylonského a hebrejského kalendára, ktorý sa podľa toho božstva tiež volal tamúz (tammúz), oplakávali ženy jeho zmiznutie. Jeho kult prenikol aj na západ, kde ho uctievali pod menom Adonis.

Ez 8,16 - Miesto medzi chrámovou predsieňou a oltárom bolo jedno z najsvätejších miest chrámu. Pritom sa museli obrátiť tvárou na východ, takže k veľsvätyni, kde nad archou zmluvy sídlil Pán, boli obrátení chrbtom.

Ez 8,17 - Nevieme, čo sa rozumie výrazom "konár si dávajú k nosu".