Kniha proroka Ezechiela

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Ez 7, 1-27

1 Pán prehovoril ku mne takto: 2 „Ty, syn človeka, (hovor): Toto vraví Pán, Jahve, Izraelovej krajine: Koniec prichádza, prichádza koniec na štyri končiny krajiny. 3 Teraz prichádza koniec na teba, nuž vyšlem proti tebe svoj hnev, posúdim ťa podľa tvojich ciest a uvalím na teba všetky tvoje ohavnosti. 4 Oko sa mi nezmiluje nad tebou a nebudem šetriť, ale uvalím na teba tvoje cesty a tvoje ohavnosti budú uprostred teba i dozviete sa, že ja som Pán. 5 Toto hovorí Pán, Jahve: Nešťastie, pozri, jediné nešťastie prichádza. 6 Koniec prichádza, prichádza koniec, prebudil sa proti tebe, hľa, prichádza! 7 Dovršuje sa tvoja skaza, obyvateľ krajiny, prichádza čas, blízo je deň lomozu, a nie jasania na vrchoch. 8 Teraz zblízka vylejem na teba svoj zápal a vyplním na tebe svoj hnev, posúdim ťa podľa tvojich ciest a uvalím na teba všetky tvoje ohavnosti. 9 Moje oko sa nezmiluje a nebudem šetriť, ale uvalím na teba tvoje cesty a tvoje ohavnosti budú uprostred teba. Vtedy budete vedieť, že ja som Pán, ktorý bije. 10 Hľa, deň! Hľa, prichádza! Vychádza osud(?), kvitne prút, klíči namyslenosť! 11 Násilie vzrástlo na prút zločinu. Nič nie je z nich ani z ich majetku, ani z ich lomozu. Nič skvelého na nich niet. 12 Prichádza čas, blíži sa deň; kto kupuje, nech sa neteší, a kto predáva, nech nežiali, lebo hnev je nad celým jeho zástupom. 13 Veď ten, čo predal, nevráti sa k predanej veci, i keď ešte bude nažive, lebo proroctvo proti celému jeho zástupu neodstúpi. Zločinom si nik neposilní život. 14 Trúbte na trúbu a zbrojte všetko, jednako niet, kto by šiel do boja, pretože môj hnev je nad celým jeho zástupom. 15 Meč je vonku, mor a hlad vnútri. Kto je v poli, zomrie pod mečom, a kto je v meste, pohltí ho hlad a mor. 16 Ak uniknú z nich zachránenci, budú na vrchoch ako hrkútajúce holuby, pomrú všetci, každý pre svoj hriech. 17 Všetky ruky ovisnú a všetky kolená sa roztečú ako voda. 18 Opášu sa vrecovinami a pokryje ich hrôza; na každej tvári bude hanba a na každej hlave plešina. 19 Svoje striebro vyhodia na ulicu, ich zlato sa obráti na nečistotu. Ich striebro a zlato nevládze ich zachrániť, v deň Pánovho hnevu si (ním) nezasýtia dušu a nenaplnia vnútornosti. Lebo im bolo osídlom na hriech, 20 jeho ozdobný skvost obrátili na pýchu, robili z neho svoje ohavné obrazy a svoje ošklivosti, preto im ho obrátim na nečistotu. 21 A vydám ho za korisť do ruky cudzincov a zločincov zeme ako plen, aby ho znesvätili. 22 Odvrátim si od nich tvár a znesvätím môj skvost. Lúpežníci vniknú doň a znesvätia ho. 23 Urob reťaz! Veď zem je preplnená vinou krvi a mesto je plné násilia! 24 Privediem najhoršie z národov a zaujmú im domy. Urobím koniec pýche mocných a ich svätyne budú zneuctené. 25 Príde úzkosť. Budú hľadať pokoj, ale nebude ho. 26 Príde nešťastie za nešťastím a chýr za chýrom. Budú hľadať videnie u proroka, kňaz stratí zákon a starec radu. 27 Kráľ bude smútiť, knieža sa oblečie do hrôzy a ruky pospolitého ľudu sa budú triasť. Naložím s nimi podľa ich ciest a podľa ich pokračovania ich budem súdiť, i dozvedia sa, že ja som Pán.“

Verš 17

Všetky ruky ovisnú a všetky kolená sa roztečú ako voda.

Iz 13:7 - Preto sklesnú všetky ruky a každé ľudské srdce ochabne.

Jer 6:24 - „Počuli sme o ňom chýr, ovisli nám ruky, úzkosť nás pojala, bôle ako rodičku.“

Verš 18

Opášu sa vrecovinami a pokryje ich hrôza; na každej tvári bude hanba a na každej hlave plešina.

Iz 15:2 - Idú do domu, Dibon vystupuje na výšiny plakať, na Nebu a na Medabe kvíli Moab: na každej hlave plešina, každá brada oholená,

Jer 48:37 - Veď každá hlava je plešivá a každá brada oholená, na každej ruke zárezy a na každých bedrách vrecovina.

Verš 19

Svoje striebro vyhodia na ulicu, ich zlato sa obráti na nečistotu. Ich striebro a zlato nevládze ich zachrániť, v deň Pánovho hnevu si (ním) nezasýtia dušu a nenaplnia vnútornosti. Lebo im bolo osídlom na hriech,

Prís 11:4 - V deň hnevu nepomôže bohatstvo, spravodlivosť však zachraňuje pred smrťou.

Sof 1:18 - Ani ich striebro, ani ich zlato ich nevládze zachrániť v deň Pánovho hnevu. Oheň jeho žiarlivosti pohltí celú zem, lebo skoncuje, a to hrozne, so všetkými obyvateľmi zeme.

Verš 4

Oko sa mi nezmiluje nad tebou a nebudem šetriť, ale uvalím na teba tvoje cesty a tvoje ohavnosti budú uprostred teba i dozviete sa, že ja som Pán.

Ez 5:11 - Preto ako žijem - hovorí Pán, Jahve -, pretože si rozličnými svojimi ošklivosťami a rozličnými svojimi ohavnosťami poškvrnil moju svätyňu, budem rezať i ja, oko sa mi nezľutuje a nebudem ani ja šetriť.

Ez 8:18 - Nuž aj ja budem konať v hneve, nezmiluje sa mi oko a nebudem šetriť a hoci mi budú veľkým hlasom volať do uší, nevyslyším ich.“

Ez 7,2 - Izraelova krajina tu označuje Júdske kráľovstvo; Izrael (Jakub) bol praotcom aj kmeňa Júda. – Štyri končiny značia celú krajinu.

Ez 7,10 - Prút je nepriateľ. Prút už kvitne, čoskoro prinesie ovocie: trest pre Jeruzalem. Ináč však tieto verše sú porušené.

Ez 7,12 - Tu sa myslí na dedičný nemovitý majetok, ktorý smel Izraelita predať len z núdze, preto vždy žialil, keď ho predával; no na každý 50. rok, t. j. na rok jubilejný, dostal sa takýto majetok bezplatne naspäť pôvodnému majiteľovi alebo jeho dedičom. Zajatie, do ktorého idú Izraeliti, nebude krátke; ak ten, čo svoj majetok predal, bude ešte aj v jubilejnom roku nažive, bude ešte v zajatí.

Ez 7,16 - O hrkútajúcich holuboch pozri pozn. k Iz 59,11.

Ez 7,18 - Žinenky (vrecoviny) a plešina, ostrihané vlasy, boli znakom smútku a pokánia.

Ez 7,22 - "Skvost Pánov" je chrám jeruzalemský.

Ez 7,23 - Reťaz zvýrazňuje zajatie.