Verš 1
Riekol mi: Človeče, zjedz všetko, čo vidíš! Zjedz tento zvitok a choď! Hovor domu Izraela!
Jer 15:16 - Keď sa vyskytli Tvoje slová, zjedol som ich, Tvoje slová boli mi radosťou a útechou môjmu srdcu. Veď Tvoje meno nosím, ó Hospodine, Bože mocností.
Jer 2:8 - Kňazi sa nepýtali: Kde je Hospodin? Zástancovia zákona ma nepoznali, pastieri sa mi spreneverili a proroci veštili v mene Baala, chodili za bôžikmi, čo nič neosožia.
Zjv 10:9 - Nato som odišiel k anjelovi a povedal som mu: Daj mi tú knižočku! Odpovedal mi: Vezmi a zjedz ju, vnútro ti naplní horkosťou, ale v ústach ti bude sladká ako med.
Verš 3
a riekol mi: Človeče, nakŕm si telo a naplň si vnútro týmto zvitkom, ktorý ti dávam. Keď som ho zjedol, bol v mojich ústach sladký ako med.
Ž 19:10 - Hospodinova bázeň je čistá, zostáva naveky; Hospodinove práva sú pravdou, napospol sú spravodlivé;
Ž 119:103 - Aké sladké sú Tvoje reči mojim ďasnám a nad med mojim ústam!
Zjv 10:10 - Ja som vzal anjelovi knižočku z ruky, a keď som ju jedol, zhorklo mi vnútro.
Verš 4
Riekol mi: Človeče, vyber sa, choď k domu Izraela a hovor mu moje slová.
Jer 1:17 - Ty si však podpáš bedrá, povstaň a hovor im všetko, čo ti prikážem. Nemaj strach pred nimi, aby som ti ja nenahnal strachu pred nimi.
Verš 8
Hľa, urobil som tvoju tvár tvrdou, ako je ich tvár tvrdou, a čelo tvrdým, ako je ich čelo.
Jer 1:18 - Ajhľa, dnes urobil som ťa opevneným mestom, železným stĺpom, bronzovou hradbou proti celej krajine, proti kráľom Júdu a jeho kniežatám, proti jeho kňazom a ľudu krajiny.
Mi 3:8 - Ja som však naplnený silou Ducha Hospodinovho, práva a moci, aby som oznamoval Jákobovi jeho priestupok a Izraelu jeho hriech.
Verš 9
Dal som ti čelo ako diamant, tvrdšie ako kremeň. Neboj sa ich, ani sa ich neľakaj, aj keď sú domom vzdoru.
Jer 5:3 - Hospodine, či Tvoje oči nehľadajú pravdu? Bil si ich, ale necítili bolesť, ničil si ich, ale nechceli prijať výstrahu; zatvrdili si tváre viac než kameň, nechceli sa obrátiť.
Jer 1:8 - Neboj sa ich, lebo ja som s tebou, aby som ťa vyslobodil - znie výrok Hospodinov.
Jer 1:17 - Ty si však podpáš bedrá, povstaň a hovor im všetko, čo ti prikážem. Nemaj strach pred nimi, aby som ti ja nenahnal strachu pred nimi.
Ez 2:6 - Ty však, človeče, neboj sa ich ani ich rečí. Neboj sa, keby ťa hoci aj bodliaky a tŕne obklopovali a keby si sedel aj na škorpiónoch. Neboj sa ich rečí, ani sa ich neľakaj, lebo sú domom vzdoru.
1Pt 3:14 - Ale ak aj trpíte pre spravodlivosť, blahoslavení ste. Nebojte sa ich ani sa neľakajte,
Verš 11
Vyber sa teda, choď k zajatým, k synom svojho ľudu a hovor s nimi. Povedz im: Takto vraví Hospodin! - už či poslúchnu, alebo odmietnu.
Ez 2:5 - A oni - či už poslúchnu, a či odmietnu, lebo sú domom vzdoru - poznajú, že bol medzi nimi prorok.
Ez 2:7 - Hovor im moje slová, už či poslúchnu, alebo odmietnu, lebo sú domom vzdoru.
Verš 12
Vtedy ma duch vyzdvihol a začul som hrmot veľkého zemetrasenia, keď sa Hospodinova sláva pohla zo svojho miesta,
Ez 8:3 - Potom vystrel akoby ruku a uchopil ma za kadere na hlave; Duch ma zdvihol medzi zem a nebo a v božských videniach preniesol do Jeruzalema ku vchodu do vnútornej brány, obrátenej na sever, kde bol podstavec sochy Náruživosti, ktorá vyvolávala vášeň.
Verš 15
Tak som došiel k zajatým do Tel-Abíbu, ktorí bývali pri rieke Kebár, a pobudol som tam, kde oni bývali, a bol som medzi nimi omráčený sedem dní.
Jób 2:13 - Sadli si k Jóbovi na zem a ostali s ním sedem dní a sedem nocí, ale nikto neprehovoril k nemu slova, lebo videli, že jeho bolesť je veľmi veľká.
Verš 17
Človeče, urobil som ťa strážcom domu Izraela. Keď počuješ slovo z mojich úst, varuj ho v mojom mene.
Iz 62:6 - Na tvoje hradby, Jeruzalem, ustanovil som strážcov. Celý deň a celú noc, nikdy nesmú mlčať; vy, ktorí upozorňujete na Hospodina, nedoprajte si pokoja!
Ez 33:7 - Človeče, teba som ustanovil za strážcu pre dom Izraela. Ak počuješ slovo z mojich úst, varuj ich v mojom mene.
1Tim 3:1 - Verná je to reč: Ak sa niekto snaží o biskupstvo, túži po znamenitom diele.
Verš 18
Keď poviem bezbožnému: Určite zomrieš, a nebudeš ho varovať, ani neprehovoríš, aby si varoval bezbožného pred jeho bezbožnou cestou, aby sa zachoval nažive, ten bezbožný zomrie pre svoju neprávosť, ale jeho krv budem vyhľadávať z tvojej ruky.
Ez 33:8 - Ak poviem bezbožnému: Bezbožný, určite zomrieš! ale ty nepovieš nič, aby si varoval bezbožného pred jeho spôsobom života, ten bezbožný zomrie pre svoju vinu, ale jeho krv budem vyhľadávať z tvojej ruky.
Verš 20
Keď sa však spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a dopustí sa neprávosti, a ja mu spôsobím pád, takže zomrie, ak si ho nevaroval, zomrie pre svoj hriech, a nebudú sa pripomínať jeho spravodlivé skutky, ktoré robil, ale jeho krv budem vyhľadávať z tvojej ruky.
Ez 18:24 - Ak sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti, spácha neprávosť podobnú ohavnostiam, ktoré páchal bezbožný; ak to robí, má žiť? Nijaká jeho spravodlivosť, ktorú uskutočnil, sa nebude pripomínať pre jeho nevernosť, ktorej sa dopustil, ale zomrie pre svoj hriech, ktorý spáchal.
Ez 33:12 - Ty však, človeče, povedz synom svojho ľudu: Spravodlivosť nezachráni spravodlivého v deň, keď spácha priestupok; ani bezbožný nepadne pre bezbožnosť v ten deň, keď sa dopustí hriechu.
Verš 23
Nato som vstal, vyšiel som do údolia. A hľa, stála tam sláva Hospodinova, podobná sláve, ktorú som videl pri rieke Kebár. Padol som na tvár.
Ez 1:3 - zreteľne zaznelo slovo Hospodinovo kňazovi Ezechielovi, synovi Búzího, v krajine Chaldejcov pri rieke Kebár. A bola tam nad ním ruka Hospodinova.
Verš 24
Keď vošiel do mňa duch a postavil ma na nohy, On ma oslovil a povedal mi: Choď, zavri sa vo svojom dome!
Ez 2:2 - Keď hovoril so mnou, vstúpil do mňa Duch, postavil ma na nohy a ja som počúval Toho, ktorý hovoril so mnou.
Verš 26
Tvoj jazyk prilepím k podnebiu, onemieš a nebudeš ich napomínateľom, lebo sú domom vzdoru.
Ez 2:5 - A oni - či už poslúchnu, a či odmietnu, lebo sú domom vzdoru - poznajú, že bol medzi nimi prorok.
Verš 27
Ale keď budem hovoriť s tebou, otvorím ti ústa; potom prehovoríš k nim: Takto vraví Hospodin, Pán! Kto poslúchne, nech poslúchne, a kto odmietne, nech odmietne, lebo sú domom vzdoru.
Ez 2:5 - A oni - či už poslúchnu, a či odmietnu, lebo sú domom vzdoru - poznajú, že bol medzi nimi prorok.
Ez 2:7 - Hovor im moje slová, už či poslúchnu, alebo odmietnu, lebo sú domom vzdoru.
Ez 3,1-3 - Prorok má zjesť zvitok; tak sa jeho duch náplní tým, čo zvitok obsahuje a čo Boh chce svojmu národu zvestovať. Súčasne však prorok prejaví aj ochotu urobiť všetko, čo Boh od neho žiada. Za svoju ochotu hneď dostane aj odmenu: hoci je zvitok plný nešťastia, ktoré má svojmu národu ohlasovať, prorok pociťuje v ústach sladkosť.
Ez 3,11 - Porov. 2,4.
Ez 3,15 - V Tel Abibe bola najdôležitejšia kolónia júdskych zajatcov, tam býval aj Ezechiel.
Ez 3,16-21 - Boh bude brať na zodpovednosť proroka za duše, ktoré mohol svojím napomínaním zachrániť.
Ez 3,22 - Meno Tel Abibu ukazuje, že mesto ležalo na kopci (Tel je kopec, výšina).
Ez 3,23 - Prorok mal to isté videnie, čo pri rieke Chobar (hl. 1).
Ez 3,25-27 - Verš znamená len to, čo náš výraz: "budeš mať zviazané ruky", čiže: nebudeš môcť hovoriť a konať. Zreteľne to vidieť z verša 26, kde Boh zakazuje prorokovi hovoriť. Mlčanie prorokovo isteže vzbudilo u ľudu veľkú pozornosť, možno i zdesenie, že Boh chystá proti nim trest. Ezechiel mal mlčať, aby ho zajatci tým pozornejšie počúvali, keď ho Boh zasa pošle medzi nich.
