Kniha proroka Ezechiela

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Ez 21, 1-32

1 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 2 Synu človeka, obráť svoju tvár proti Jeruzalemu a kvapkaj slovo proti svätyniam a prorokuj proti zemi Izraelovej 3 a povieš zemi Izraelovej: Takto hovorí Hospodin: Hľa, ja som proti tebe a vytiahnem svoj meč z jeho pošvy a vyplienim z teba spravedlivého i bezbožného. 4 Preto, že vyplienim z teba spravedlivého i bezbožného, preto vyjde môj meč zo svojej pošvy proti každému telu od juhu až na sever. 5 A zvedia, každé telo, že ja Hospodin som vytiahol svoj meč z jeho pošvy; nenavráti sa viacej. 6 A ty, synu človeka, vzdychaj, ako keby si mal dolámané bedrá, a v horkosti, vzdychať budeš pred ich očami. 7 A stane sa, keď ti povedia: Nad čímže tak vzdycháš? že vtedy povieš: Nad zvesťou, lebo ide, a rozplynie sa každé srdce, klesnú bezvládne všetky ruky, a každý duch zomdleje, a všetky kolená sa rozplynú jako voda. Hľa, prijde a stane sa, hovorí Pán Hospodin. 8 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 9 Synu človeka, prorokuj a povieš: Takto hovorí Pán: Povedz: Meč, meč je nabrúsený i vyhladený. 10 Aby zabíjal, čo je na zabitie, nato je nabrúsený; aby sa lesknul, nato je vyhladený. Alebo či sa budeme radovať? Prút môjho syna pohŕda každým drevom. 11 A dali ho vyhladiť, aby sa mohol vziať do ruky; je to nabrúsený meč a je vyhladený dať ho do ruky zabijaka. 12 Krič a kvíľ, synu človeka, lebo ten meč bude proti môjmu ľudu, ten proti všetkým kniežatám Izraelovým; budú vydaní meču i s mojím ľudom, preto sa udieraj na bedrá. 13 Lebo zkúška je spravená, a čo, ak nebude ani pohŕdajúceho prúta? hovorí Pán Hospodin. 14 A ty, synu človeka, prorokuj a tleskni rukami, a nech sa zdvojnásobní meč, i ztrojnásobní meč na tých, ktorí majú byť pobití; je to meč na toho veľkého, ktorý má byť zabitý, meč, ktorý prenikne až do ich komôr, 15 aby sa rozplynulo srdce. A bude mnoho závad padnúť, pri všetkých ich bránach, kde dám rúbať mečom. Ach, učinený je podobný blesku, naostrený je zabiť! 16 Zober sa, iď napravo, pusti sa naľavo, kamkoľvek sa obráti tvoje ostrie. 17 A ja tiež budem tlieskať svojimi rukami a ukojím svoju prchlivosť. Ja Hospodin som hovoril. 18 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 19 A ty, synu človeka, sprav si dve cesty, ktorými by mal prijsť meč babylonského kráľa. Z jednej zeme nech vychádzajú obidve, a stvor ukazujúcu ruku, na rozcestí mesta ju stvor. 20 Sprav cestu, ktorou by mal prijsť meč do Rabby synov Ammonových i do Judska na opevnený Jeruzalem. 21 Lebo babylonský kráľ zastane na počiatku cesty, na rozcestí oboch ciest, aby veštil, bude triasť strelami, dopytovať sa bude domácich bohov, bude hľadieť do jatier. 22 V jeho pravej ruke bude veštba na Jeruzalem, aby pristavil dobývacích baranov, aby otvoril ústa dať povel vraždiť, aby pozdvihol hlas vyvolať krik boja, aby pristavil dobývacích baranov proti bránam, aby nasypal val, aby vystavil hradby. 23 Ale im to bude jako márna veštba v ich očiach, veď vraj majú prísahy prísah; ale on uvedie na pamäť neprávosť, aby boli lapení. 24 Preto takto hovorí Pán Hospodin: Preto, že mi na pamäť uvodíte svoju neprávosť tým, že sa odkrývajú vaše prestúpenia, aby sa videly vaše hriechy vo všetkých vašich činoch; preto, že ste mi prišli na pamäť, budete lapení tou rukou. 25 A ty, smrteľne ranený bezbožníku, knieža Izraelov, ktorého deň prijde v čas vrcholnej neprávosti, ktorou už bude koniec, 26 takto hovorí Pán Hospodin: Preč dať kráľovskú čapicu a složiť korunu! Toto nie je to. Povýšiť nízkeho a ponížiť vysokého! 27 Rozvrátim, rozvrátim, rozvrátim to; ani toho nebude, dokiaľ neprijde ten, ktorému patrí právo a súd, a dám to jemu. 28 A ty, synu človeka, prorokuj a povieš: Takto hovorí Pán Hospodin o synoch Ammonových a o ich potupe, ktorou potupujú, a povieš: Meč, vytasený meč zabíjať, vyhladený, aby žral, aby sa lesknul ako blesk, 29 kým ti vidia márnosť, kým ti veštia lož, aby ťa dali k hrdlám pobitých bezbožníkov, ktorých deň prijde v čas neprávosti, ktorou už bude koniec. 30 Či azda schovať meč do jeho pošvy? Nie, ale na mieste, na ktorom si stvorená, dcéro Ammonova; v zemi tvojho pôvodu ťa budem súdiť. 31 A vylejem na teba svoj zúrivý hnev, ohňom svojej prchlivosti budem duť na teba a vydám ťa do ruky nesmyselných mužov hovädných, takých, ktorí kujú zkazu. 32 Ohňu budeš za potravu; tvoja krv bude prostred tvojej zeme; neprijdeš na pamäť, lebo ja Hospodin som hovoril.

Verš 15

aby sa rozplynulo srdce. A bude mnoho závad padnúť, pri všetkých ich bránach, kde dám rúbať mečom. Ach, učinený je podobný blesku, naostrený je zabiť!

Ez 21:28 - A ty, synu človeka, prorokuj a povieš: Takto hovorí Pán Hospodin o synoch Ammonových a o ich potupe, ktorou potupujú, a povieš: Meč, vytasený meč zabíjať, vyhladený, aby žral, aby sa lesknul ako blesk,

Verš 12

Krič a kvíľ, synu človeka, lebo ten meč bude proti môjmu ľudu, ten proti všetkým kniežatám Izraelovým; budú vydaní meču i s mojím ľudom, preto sa udieraj na bedrá.

Ez 7:27 - Kráľ bude žalostiť, a knieža si oblečie spustošenie, a ruky ľudu zeme budú predesené. Učiním im podľa ich cesty a budem ich súdiť ich súdmi, a zvedia, že ja som Hospodin.

Ez 6:11 - Takto hovorí Pán Hospodin: Tleskni svojou rukou a dupni svojou nohou a povedz: Oj, beda, pre všetky tie špatné ohavnosti domu Izraelovho, lebo padnú, ktorý mečom, ktorý hladom a ktorý morom.

Verš 13

Lebo zkúška je spravená, a čo, ak nebude ani pohŕdajúceho prúta? hovorí Pán Hospodin.

Iz 1:5 - Načo aj máte byť ešte bití, keď sa len zase a vše viac odvraciate?! Celá hlava je nemocná, a celé srdce neduživé.

Jer 6:28 - Všetci, koľko ich je, sú odpadlíci odpadlíkov, sem a ta chodiaci pomluvači, sú jako meď a železo; všetci, koľko ich je, sú zhubcami.

Verš 22

V jeho pravej ruke bude veštba na Jeruzalem, aby pristavil dobývacích baranov, aby otvoril ústa dať povel vraždiť, aby pozdvihol hlas vyvolať krik boja, aby pristavil dobývacích baranov proti bránam, aby nasypal val, aby vystavil hradby.

Ez 4:2 - Dáš proti nemu obľahnutie a vystavíš proti nemu hradby a nasypeš proti nemu val a rozložíš proti nemu tábory vojska a postav proti nemu dobývacích baranov dookola.

Ez 17:17 - Ani nebude s veľkým vojskom a s mnohým zástupom konať s ním faraon v boji, keď nasypú val a vystavia hradbu vyplieniť mnohé duše.

Verš 7

A stane sa, keď ti povedia: Nad čímže tak vzdycháš? že vtedy povieš: Nad zvesťou, lebo ide, a rozplynie sa každé srdce, klesnú bezvládne všetky ruky, a každý duch zomdleje, a všetky kolená sa rozplynú jako voda. Hľa, prijde a stane sa, hovorí Pán Hospodin.

Jer 49:23 - Čo do Damašku. Chamat sa bude hanbiť aj Arpad, lebo počujú zlú zvesť; rozplynú sa; na mori strach; nebude sa môcť upokojiť.

Jer 6:24 - Keď počujeme zvesť o ňom, klesnú naše ruky bezvládne, úzkosť nás pochytí, bolesť ako ženu, ktorá ide porodiť.

Ez 7:17 - Všetky ruky sklesnú, a všetky kolená sa rozplynú jako voda.

Ez 4:17 - aby mali nedostatok chleba a vody a desili sa druh s druhom a aby chradnúc vymizli pre svoju neprávosť.

Ez 7:17 - Všetky ruky sklesnú, a všetky kolená sa rozplynú jako voda.

Ez 21,1-5 - Tieto verše sú vo Vulg ešte 20,45–49. V číslovaní veršov je teda v hl. 21 rozdiel medzi hebrejskou osnovou a Vulg; 21,6–37 hebr. = 21,1–32 Vulg.

Ez 21,2 - I keď Palestína bola od Tel Abibu na západ a nie na juh, prístup do nej bol len od severu a pohromy prichádzali na ňu tiež od severu.

Ez 21,3-5 - Lesný požiar zvýrazňuje spustošenie Júdska a Jeruzalema; porov. Iz 9,17; 10,17 n. Jer 21,14. Stromy v miazge (tak doslovne hebr.) označili dobrých, stromy suché zasa zlých ľudí. Preto hovorí osnova o tvárach, ktoré zhoria. Zajatci nechápali hneď význam alegórie, preto sa pýtajú proroka, či nehovorí hádanky. Odpoveďou je nasledujúce, už jasné podobenstvo o Pánovom meči.

Ez 21,7 - Zajatci museli chápať, že Pánov meč je babylonské vojsko.

Ez 21,15 - Druhú polovicu verša sme preložili po oprave. Ani v dnešnom hebr. texte, ani v starých prekladoch nemajú zmysel.

Ez 21,17 - K výrazu "udierať si stehno" pozri pozn. k Jer 31,19.

Ez 21,18 - Babylonci už teraz opovrhujú žezlom júdskeho kráľa.

Ez 21,26 - Nabuchodonozor veštbami chce rozhodnúť, ktoré z dvoch miest má napadnúť. Veštili mu až trojakým spôsobom: do osudia dali najprv dva šípy, jeden s menom Jeruzalema, druhý s menom Raby. Osudie so šípmi potriasli a jeden z nich vytiahli. Vytiahli šíp s menom Jeruzalema (verš 27). Potom sa vypytujú domácich bôžikov, zvaných teráfim, ktorých menšie sošky nosievali so sebou. Konečne veštia z pečene obetného zvieraťa.

Ez 21,27 - O útočných baranoch pozri 4,2.

Ez 21,28 - Nabuchodonozor pripomenie im hriech, ktorého sa dopustili, keď zrušili prísahu vernosti, ktorú mu dali.

Ez 21,30 - Júdsky kráľ musí opustiť kráľovskú slávu, už nie sú staré časy, keď tú slávu ešte mal. Z Júdskeho kráľovstva urobí Boh trosky a ani ho nevzkriesi viac, kým nepríde ten, ktorý má na kráľovskú hodnosť právo. Až jemu, Mesiášovi, dá Boh zasa kráľovské žezlo (porov. 17,22 n., Gn 49,10; 2 Sam 7,12 n.; Iz 9,6; 11,1 n.).

Ez 21,34 - Meč je už na krku zločinných Amončanov, hoci ich veštci ubezpečovali falošnými priaznivými veštbami.

Ez 21,35 - Výzva: "Späť do pošvy!" nepatrí "Pánovmu meču", ale Amončanom, ktorí by sa zbytočne pokúšali o obranu proti Babyloncom. Nech sa utiahnu do svojich miest; no ani tam nebudú v bezpečí, i tam ich dostihne Boží súd.