Kniha proroka Ezechiela

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Ez 21, 1-37

1 Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: 2 Človeče, obráť sa tvárou na juh, káž proti juhu, prorokuj proti lesu na južnom poli; 3 povedz južnému lesu: Čuj slovo Hospodinovo: Takto vraví Hospodin, Pán: Ajhľa, roznietim v tebe oheň, ten strávi v tebe každý zelený strom i každý suchý strom, takže jeho plameň nebude možno uhasiť, a ním sa opália všetky tváre od juhu až po sever. 4 Každé telo uvidí, že ja, Hospodin, som ho zapálil. A nezhasne. 5 I povedal som: Ach, Hospodine, Pane, oni o mne hovoria: Neprednáša stále podobenstvá? 6 Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: 7 Človeče, obráť sa tvárou k Jeruzalemu a káž proti svätyniam, prorokuj proti zemi izraelskej 8 a povedz jej: Takto vraví Hospodin, Pán: Hľa, ja som proti tebe, vytiahnem meč z jeho pošvy a vyhubím z teba spravodlivého i bezbožného. 9 Keďže vyhubím spomedzi teba spravodlivého i bezbožného, preto vyjde môj meč zo svojej pošvy proti každému telu od juhu na sever. 10 Každé telo pozná, že ja, Hospodin, som vytiahol meč z jeho pošvy. Späť sa už nevráti. 11 A ty, človeče, vzdychaj, akoby si mal polámané kríže! S trpkosťou vzdychaj pred ich očami. 12 A keď ťa oslovia: Prečo vzdycháš? povedz: Pre zvesť, ktorá príde. Vtedy stratí odvahu každé srdce, ochabnú všetky ruky, každý duch zmalátnie a všetky kolená sa roztečú ako voda. Hľa, príde a splní sa - znie výrok Hospodina, Pána. 13 Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: 14 Človeče, prorokuj a povedz: Takto vraví Pán: Meč, meč je naostrený aj vyleštený, 15 naostrený, aby zabíjal; vyleštený, aby sa jagal ako blesk. Máme sa tešiť? Môj syn, pohrdol si palicou i každou radou. 16 Dal som ho vyleštiť, aby sa dal chytiť do ruky; meč je naostrený a vyleštený, aby ho dali katovi do rúk. 17 Človeče, krič a kvíľ, lebo ten bude proti môjmu ľudu, ten bude proti všetkým kniežatám Izraela. Prepadnú meču i s mojím ľudom, udri sa preto na bedrá; 18 lebo skúška je tu; ako by sa to nemalo stať, keď opovrhuješ palicou? - znie výrok Hospodina, Pána. 19 Ty však, človeče, prorokuj a tlieskaj rukami, nech príde meč dvakrát či trikrát. Je to meč na tých, čo budú pobití, veľký meč na tých, čo budú pobití. Ten bude krúžiť okolo nich, 20 aby si srdce zúfalo a aby mnohí padli. Pri všetkých bránach nariadil som vraždenie mečom. Ach, je pripravený, aby sa blýskal, vyleštený, aby zabíjal. 21 Švihaj napravo, rúbaj naľavo, kam je obrátené tvoje ostrie. 22 A ja tiež zatlieskam rukami a utíšim svoju prchkosť. Ja, Hospodin, som povedal. 23 Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: 24 Ty, človeče, nakresli si dve cesty, aby mohol prísť meč babylonského kráľa; obe nech vychádzajú z jednej krajiny. Ukazovateľa smeru postav na začiatok cesty k mestu; 25 nakresli cestu, aby meč mohol prísť proti Rabbe Ammóncov a proti Judsku i proti opevnenému Jeruzalemu. 26 Lebo babylonský kráľ stojí na rázcestí oboch ciest, aby si dal veštiť, vytriasa šípy, terafímami sa opytuje, skúma pečeň. 27 V jeho pravici je veštecký lós pre Jeruzalem, aby umiestnil obliehacie barany, aby otvoril ústa k vražednému povelu, aby zdvihol hlas na vojnový pokrik; aby postavili obliehacie barany proti bránam, aby navŕšili val, aby vystavili obliehacie zariadenia. 28 Ale v ich očiach sa to bude zdať klamnou veštbou; oni prisahali posvätné prísahy. On im však pripomenie vinu, aby mohli byť pochytaní. 29 Preto takto vraví Hospodin, Pán: Pretože mi pripomínate svoju vinu, a vaše priestupky sú odhalené, takže vaše hriechy možno vidieť vo všetkých vašich skutkoch, pretože ste mi prišli na myseľ, budete pre ne pochytaní. 30 A ty, knieža v Izraeli, znesvätený priestupník, ktorého deň prichádza k času konečného trestu: 31 Takto vraví Hospodin, Pán: Odlož turban! Zlož korunu! Nič neostane tak, ako je. Čo je nízke, bude vyvýšené, a čo je vysoké, bude znížené. 32 Na trosky, trosky, trosky zmením mesto! Ani to však nezostane, keď príde ten, ktorému patrí súd, lebo jemu ho odovzdám. 33 A ty, človeče, prorokuj a povedz: Takto vraví Hospodin, Pán, o Ammóncoch a o ich výsmechu: Povedz: Meč, meč je vytasený, aby zabíjal. Je vyleštený na ničenie, aby sa blýskal, 34 aby ho vtedy, keď o tebe videli lož a veštili klam, položili na šiju hanebných priestupníkov, ktorých deň prichádza k času posledného trestu. 35 Schovaj ho do pošvy! Na mieste, kde si bola stvorená, v krajine, z ktorej pochádzaš, ťa budem súdiť. 36 Vylejem na teba svoj hnev, oheň svojej zlosti zapálim proti tebe a vydám ťa do moci surových mužov, ktorí sú majstrami v ničení. 37 Budeš potravou ohňu, tvoja krv potečie krajinami. Nevzpomenú si viac na teba, lebo ja, Hospodin, som hovoril.

Verš 15

naostrený, aby zabíjal; vyleštený, aby sa jagal ako blesk. Máme sa tešiť? Môj syn, pohrdol si palicou i každou radou.

Ez 21:28 - Ale v ich očiach sa to bude zdať klamnou veštbou; oni prisahali posvätné prísahy. On im však pripomenie vinu, aby mohli byť pochytaní.

Verš 12

A keď ťa oslovia: Prečo vzdycháš? povedz: Pre zvesť, ktorá príde. Vtedy stratí odvahu každé srdce, ochabnú všetky ruky, každý duch zmalátnie a všetky kolená sa roztečú ako voda. Hľa, príde a splní sa - znie výrok Hospodina, Pána.

Ez 7:27 - Kráľ bude trúchliť, knieža si oblečie zdesenie a ruky pospolitého ľudu stŕpnu strachom. Naložím s nimi podľa ich ciest a budem ich súdiť podľa ich spôsobu súdenia. Potom poznajú, že ja som Hospodin.

Ez 6:11 - Takto vraví Hospodin, Pán: Tleskni dlaňou, dupni nohou a povedz: Ach, beda domu Izraela pre všetky zlé ohavnosti. Padnú mečom, hladom a na mor.

Verš 13

Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo:

Iz 1:5 - Kde vás ešte udrieť, keď zotrvávate v odpore? Celá hlava je nemocná a celé srdce choré.

Jer 6:28 - Všetci sú spurní vzbúrenci, chodia a ohovárajú, sú len bronz a železo, všetci sú skazení.

Verš 22

A ja tiež zatlieskam rukami a utíšim svoju prchkosť. Ja, Hospodin, som povedal.

Ez 4:2 - Daj sa do jeho obliehania: vystav proti nemu obliehacie zariadenie a nasyp proti nemu obliehací val; postav proti nemu tábory a umiestni proti nemu dookola obliehacie barany.

Ez 17:17 - Ani faraón mu nebude pomáhať s veľkým vojskom a ohromným množstvom ľudu vo vojne, keď nasypú val a postavia obliehacie zariadenia, aby vyhasili mnoho životov.

Verš 7

Človeče, obráť sa tvárou k Jeruzalemu a káž proti svätyniam, prorokuj proti zemi izraelskej

Jer 49:23 - O Damasku. Na hanbu vyšiel Chamat i Arpád, lebo zlú správu počuli, srdce sa im zmieta starosťou, nevie sa upokojiť.

Jer 6:24 - Keď sme počuli o ňom zvesť, ruky nám ochabli; zmocnila sa nás úzkosť sťa bôle rodičky.

Ez 7:17 - Všetky ruky ochabnú a všetky kolená sa roztečú ako voda.

Ez 4:17 - aby trpeli nedostatkom chleba a vody, aby sa desili jeden ako druhý a aby hynuli pre svoje viny.

Ez 7:17 - Všetky ruky ochabnú a všetky kolená sa roztečú ako voda.

Ez 21,1-5 - Tieto verše sú vo Vulg ešte 20,45–49. V číslovaní veršov je teda v hl. 21 rozdiel medzi hebrejskou osnovou a Vulg; 21,6–37 hebr. = 21,1–32 Vulg.

Ez 21,2 - I keď Palestína bola od Tel Abibu na západ a nie na juh, prístup do nej bol len od severu a pohromy prichádzali na ňu tiež od severu.

Ez 21,3-5 - Lesný požiar zvýrazňuje spustošenie Júdska a Jeruzalema; porov. Iz 9,17; 10,17 n. Jer 21,14. Stromy v miazge (tak doslovne hebr.) označili dobrých, stromy suché zasa zlých ľudí. Preto hovorí osnova o tvárach, ktoré zhoria. Zajatci nechápali hneď význam alegórie, preto sa pýtajú proroka, či nehovorí hádanky. Odpoveďou je nasledujúce, už jasné podobenstvo o Pánovom meči.

Ez 21,7 - Zajatci museli chápať, že Pánov meč je babylonské vojsko.

Ez 21,15 - Druhú polovicu verša sme preložili po oprave. Ani v dnešnom hebr. texte, ani v starých prekladoch nemajú zmysel.

Ez 21,17 - K výrazu "udierať si stehno" pozri pozn. k Jer 31,19.

Ez 21,18 - Babylonci už teraz opovrhujú žezlom júdskeho kráľa.

Ez 21,26 - Nabuchodonozor veštbami chce rozhodnúť, ktoré z dvoch miest má napadnúť. Veštili mu až trojakým spôsobom: do osudia dali najprv dva šípy, jeden s menom Jeruzalema, druhý s menom Raby. Osudie so šípmi potriasli a jeden z nich vytiahli. Vytiahli šíp s menom Jeruzalema (verš 27). Potom sa vypytujú domácich bôžikov, zvaných teráfim, ktorých menšie sošky nosievali so sebou. Konečne veštia z pečene obetného zvieraťa.

Ez 21,27 - O útočných baranoch pozri 4,2.

Ez 21,28 - Nabuchodonozor pripomenie im hriech, ktorého sa dopustili, keď zrušili prísahu vernosti, ktorú mu dali.

Ez 21,30 - Júdsky kráľ musí opustiť kráľovskú slávu, už nie sú staré časy, keď tú slávu ešte mal. Z Júdskeho kráľovstva urobí Boh trosky a ani ho nevzkriesi viac, kým nepríde ten, ktorý má na kráľovskú hodnosť právo. Až jemu, Mesiášovi, dá Boh zasa kráľovské žezlo (porov. 17,22 n., Gn 49,10; 2 Sam 7,12 n.; Iz 9,6; 11,1 n.).

Ez 21,34 - Meč je už na krku zločinných Amončanov, hoci ich veštci ubezpečovali falošnými priaznivými veštbami.

Ez 21,35 - Výzva: "Späť do pošvy!" nepatrí "Pánovmu meču", ale Amončanom, ktorí by sa zbytočne pokúšali o obranu proti Babyloncom. Nech sa utiahnu do svojich miest; no ani tam nebudú v bezpečí, i tam ich dostihne Boží súd.