Kniha proroka Ezechiela

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Ez 21, 1-37

1 Potom mi zaznelo slovo Hospodina: 2 Človeče, obráť sa tvárou na juh, káž proti juhu, prorokuj proti lesu na Negevskom poli; 3 povedz Negevskému lesu: Čuj slovo Hospodina! Takto vraví Pán, Hospodin: Pozri, roznietim v tebe oheň, ktorý strávi v tebe každý zelený strom i každý suchý strom, takže jeho plameň nebude možno uhasiť. Popália sa ním všetky tváre od juhu až po sever. 4 Všetci uvidia, že ja, Hospodin, som ho tak zapálil, že nezhasne. 5 Potom som povedal: Ach, Pane, Hospodin, oni o mne hovoria: Či neprednáša stále podobenstvá? 6 Potom mi zaznelo slovo Hospodina: 7 Človeče, obráť sa tvárou k Jeruzalemu a káž proti svätyniam, prorokuj proti izraelskej pôde 8 a povedz jej: Takto vraví Pán, Hospodin: Pozri, som proti tebe, vytiahnem svoj meč z pošvy a vyhubím z teba spravodlivého i bezbožného. 9 Keďže vyhubím spomedzi teba spravodlivého i bezbožného, vyjde môj meč z pošvy proti všetkým od juhu po sever. 10 Všetci spoznajú, že ja, Hospodin, som vytiahol svoj meč z pošvy. Späť sa už nevráti. 11 Ty, človeče, vzdychaj, akoby si mal polámané bedrá! Trpko vzdychaj pred ich očami. 12 Keď ťa oslovia: Prečo vzdycháš?, povedz: Pre zvesť, čo má prísť. Vtedy stratí odvahu každé srdce, ochabnú všetky ruky, každý duch zmalátnie a všetky kolená sa roztečú ako voda. Pozri, príde a splní sa — znie výrok Pána, Hospodina. 13 Potom mi zaznelo slovo Hospodina: 14 Človeče, prorokuj a povedz: Takto vraví Pán: Meč, meč je naostrený aj vyleštený, 15 naostrený, aby zabíjal; vyleštený, aby sa jagal ako blesk. Máme sa tešiť? Syn môj, pohrdol si palicou i každou radou. 16 Dal som ho vyleštiť, aby sa dal chytiť do ruky; meč je naostrený a vyleštený, aby ho dali katovi do rúk. 17 Krič a kvíľ, človeče, lebo meč bude proti môjmu ľudu, ten bude proti všetkým kniežatám Izraela. Prepadnú meču aj s mojím ľudom, preto udri sa po bedrách. 18 Veď skúška je tu; ak aj opovrhuješ palicou, prečo by sa to nestalo? — znie výrok Pána, Hospodina. 19 Ty však, človeče, prorokuj a tlieskaj rukami, nech príde meč dvakrát či trikrát. Je to meč na tých, čo budú pobití, veľký meč na tých, čo budú pobití. Bude krúžiť okolo nich, 20 aby si srdce zúfalo a padli mnohí. Pri všetkých bránach som nariadil vraždenie mečom. Ach, je pripravený, aby sa blýskal, vyleštený, aby zabíjal. 21 Švihaj napravo, rúbaj naľavo, kam je obrátené tvoje ostrie. 22 Ja tiež zatlieskam a utíšim svoju prchkosť. Ja, Hospodin, som to povedal. 23 Potom mi zaznelo slovo Hospodina: 24 Aj ty, človeče, nakresli si dve cesty, aby mohol prísť meč babylonského kráľa; obe nech vychádzajú z jednej krajiny. Ukazovateľ smeru postav na začiatok cesty k mestu; 25 nakresli cestu, aby meč mohol prísť proti Rabbe Amónčanov a proti Judsku i opevnenému Jeruzalemu. 26 Babylonský kráľ totiž stojí na križovatke, rázcestí oboch ciest, aby si dal veštiť: vytriasa šípy, modiel sa dopytuje, skúma pečeň. 27 V jeho pravici je veštecký lós pre Jeruzalem, aby umiestnil obliehacie barany, otvoril ústa k vražednému povelu, zdvihol hlas na vojnový pokrik; aby postavili obliehacie barany proti bránam, navŕšili val, vystavili obliehací násyp. 28 V očiach tých, čo zložili sväté prísahy, to bude ako klamná veštba. On im však pripomenie vinu, aby mohli byť pochytaní. 29 Preto takto vraví Pán, Hospodin: Pretože mi pripomínate svoju vinu, vaše priestupky sú odhalené, vaše hriechy možno vidieť vo všetkých vašich skutkoch, pretože ste mi prišli na myseľ, budete pre ne pochytaní. 30 Tebe však, knieža v Izraeli, znesvätený priestupník, ktorého deň prichádza, prichádza čas konečného trestu: 31 Takto vraví Pán, Hospodin: Odlož turban! Zlož korunu! Nič neostane tak, ako je. Čo je nízke, bude vyvýšené, a čo je vysoké, bude znížené. 32 Na trosky, trosky, trosky zmením mesto! Ani to však nezostane, keď príde ten, ktorému patrí súd, lebo jemu ho odovzdám. 33 Ty, človeče, prorokuj a povedz: Takto vraví Pán, Hospodin, o Amónčanoch a o ich výsmechu: Povedz: Meč, meč je vytasený, aby zabíjal. Je vyleštený na ničenie, aby sa blýskal, 34 aby ho vtedy, keď o tebe videli lož a veštili klam, položili na šiju hanebných priestupníkov, ktorých deň prichádza, čas posledného trestu. 35 Schovaj ho do pošvy! Na mieste, kde si bola stvorená, amónska dcéra, v krajine, z ktorej pochádzaš, ťa budem súdiť. 36 Vylejem na teba svoj hnev, zapálim proti tebe oheň svojej zlosti a vydám ťa do moci surových mužov, ktorí sú majstrami v ničení. 37 Budeš potravou ohňa, tvoja krv bude tiecť po krajine. Nespomenú si už na teba, lebo ja, Hospodin, som hovoril.

Verš 15

naostrený, aby zabíjal; vyleštený, aby sa jagal ako blesk. Máme sa tešiť? Syn môj, pohrdol si palicou i každou radou.

Ez 21:28 - V očiach tých, čo zložili sväté prísahy, to bude ako klamná veštba. On im však pripomenie vinu, aby mohli byť pochytaní.

Verš 12

Keď ťa oslovia: Prečo vzdycháš?, povedz: Pre zvesť, čo má prísť. Vtedy stratí odvahu každé srdce, ochabnú všetky ruky, každý duch zmalátnie a všetky kolená sa roztečú ako voda. Pozri, príde a splní sa — znie výrok Pána, Hospodina.

Ez 7:27 - Kráľ bude trúchliť, knieža si oblečie zdesenie a ruky pospolitého ľudu stŕpnu strachom. Naložím s nimi podľa ich ciest a budem ich súdiť podľa ich spôsobu súdenia. Potom poznajú, že ja som Hospodin.

Ez 6:11 - Takto vraví Pán, Hospodin: Zatlieskaj, dupni nohou a povedz: Ach, beda domu Izraela pre všetky zlé ohavnosti. Padnú mečom, pomrú hladom a umrú na mor.

Verš 13

Potom mi zaznelo slovo Hospodina:

Iz 1:5 - Kde vás ešte udrieť, keď sa tak búrite? Hlava je celá boľavá, srdce je úplne vysilené.

Jer 6:28 - Všetci sú vzdorovití vzbúrenci, chodia a ohovárajú, sú ako bronz a železo, všetci sú skazení.

Verš 22

Ja tiež zatlieskam a utíšim svoju prchkosť. Ja, Hospodin, som to povedal.

Ez 4:2 - Daj sa do jeho obliehania: vystav proti nemu obliehacie zariadenie a nasyp proti nemu obliehací val; postav proti nemu tábory a umiestni proti nemu dookola obliehacie barany.

Ez 17:17 - Ani faraón mu nebude pomáhať s veľkým vojskom a ohromným množstvom ľudu vo vojne, keď nasypú val a postavia obliehacie zariadenia, aby vyhasili mnoho životov.

Verš 7

Človeče, obráť sa tvárou k Jeruzalemu a káž proti svätyniam, prorokuj proti izraelskej pôde

Jer 49:23 - O Damasku. V hanbe je Chamát a Arpád, pretože počuli zlú správu, chvejú sa od strachu ako more, ktoré sa nemôže utíšiť.

Jer 6:24 - Počuli sme o ňom chýr, ruky nám ochabli, úzkosť sa nás zmocnila i bolesť ako rodičku.

Ez 7:17 - Všetky ruky ochabnú a všetky kolená sa roztečú ako voda.

Ez 4:17 - aby trpeli nedostatkom chleba a vody, aby sa desili všetci rovnako a hynuli pre svoje viny.

Ez 7:17 - Všetky ruky ochabnú a všetky kolená sa roztečú ako voda.

Ez 21,1-5 - Tieto verše sú vo Vulg ešte 20,45–49. V číslovaní veršov je teda v hl. 21 rozdiel medzi hebrejskou osnovou a Vulg; 21,6–37 hebr. = 21,1–32 Vulg.

Ez 21,2 - I keď Palestína bola od Tel Abibu na západ a nie na juh, prístup do nej bol len od severu a pohromy prichádzali na ňu tiež od severu.

Ez 21,3-5 - Lesný požiar zvýrazňuje spustošenie Júdska a Jeruzalema; porov. Iz 9,17; 10,17 n. Jer 21,14. Stromy v miazge (tak doslovne hebr.) označili dobrých, stromy suché zasa zlých ľudí. Preto hovorí osnova o tvárach, ktoré zhoria. Zajatci nechápali hneď význam alegórie, preto sa pýtajú proroka, či nehovorí hádanky. Odpoveďou je nasledujúce, už jasné podobenstvo o Pánovom meči.

Ez 21,7 - Zajatci museli chápať, že Pánov meč je babylonské vojsko.

Ez 21,15 - Druhú polovicu verša sme preložili po oprave. Ani v dnešnom hebr. texte, ani v starých prekladoch nemajú zmysel.

Ez 21,17 - K výrazu "udierať si stehno" pozri pozn. k Jer 31,19.

Ez 21,18 - Babylonci už teraz opovrhujú žezlom júdskeho kráľa.

Ez 21,26 - Nabuchodonozor veštbami chce rozhodnúť, ktoré z dvoch miest má napadnúť. Veštili mu až trojakým spôsobom: do osudia dali najprv dva šípy, jeden s menom Jeruzalema, druhý s menom Raby. Osudie so šípmi potriasli a jeden z nich vytiahli. Vytiahli šíp s menom Jeruzalema (verš 27). Potom sa vypytujú domácich bôžikov, zvaných teráfim, ktorých menšie sošky nosievali so sebou. Konečne veštia z pečene obetného zvieraťa.

Ez 21,27 - O útočných baranoch pozri 4,2.

Ez 21,28 - Nabuchodonozor pripomenie im hriech, ktorého sa dopustili, keď zrušili prísahu vernosti, ktorú mu dali.

Ez 21,30 - Júdsky kráľ musí opustiť kráľovskú slávu, už nie sú staré časy, keď tú slávu ešte mal. Z Júdskeho kráľovstva urobí Boh trosky a ani ho nevzkriesi viac, kým nepríde ten, ktorý má na kráľovskú hodnosť právo. Až jemu, Mesiášovi, dá Boh zasa kráľovské žezlo (porov. 17,22 n., Gn 49,10; 2 Sam 7,12 n.; Iz 9,6; 11,1 n.).

Ez 21,34 - Meč je už na krku zločinných Amončanov, hoci ich veštci ubezpečovali falošnými priaznivými veštbami.

Ez 21,35 - Výzva: "Späť do pošvy!" nepatrí "Pánovmu meču", ale Amončanom, ktorí by sa zbytočne pokúšali o obranu proti Babyloncom. Nech sa utiahnu do svojich miest; no ani tam nebudú v bezpečí, i tam ich dostihne Boží súd.