Kniha proroka Ezechiela

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Ez 20, 1-44

1 V siedmom roku, v piatom mesiaci, desiateho dňa toho mesiaca prišli mužovia spomedzi starších Izraela dopytovať sa Hospodina a sadli si predo mňa. 2 Vtedy mi zaznelo slovo Hospodinovo: 3 Človeče, hovor so staršími Izraela a povedz im: Takto vraví Hospodin, Pán: Či ste prišli dopytovať sa ma? Akože žijem, nedovolím, aby ste sa ma dopytovali - znie výrok Hospodina, Pána. 4 Budeš ich súdiť, budeš súdiť, človeče? Oznám im ohavnosti ich otcov 5 a povedz im: Takto vraví Hospodin, Pán: Toho dňa, keď som si vyvolil Izrael, zdvihol som ruku a prisahal som potomstvu domu Jákobovho a dal som sa im poznať v Egypte. Vtedy som zdvihol ruku a prisahal som: Ja som Hospodin, váš Boh! 6 V ten deň som zdvihol ruku k prísahe, že ich vyvediem z Egypta do krajiny, ktorú som pre nich vyhliadol, ktorá oplýva mliekom a medom. Bola najkrajšia zo všetkých krajín. 7 Riekol som im: Každý nech zavrhne svoje ošklivosti, ku ktorým upieral oči, a nech sa nepoškvrňuje egyptskými modlami. Ja som Hospodin, váš Boh. 8 Ale oni sa vzopreli a nechceli ma počúvať. Nikto nezavrhol ošklivosti, ku ktorým upieral svoje oči, ani neopustil egyptské modly. Vtedy som riekol, že vylejem na nich svoju prchkosť, kým neskončí môj hnev proti nim v Egypte. 9 Konal som tak kvôli svojmu menu, aby nebolo znesvätené v očiach národov, medzi ktorými boli, pred zrakmi ktorých som sa im dal spoznať, keď som ich viedol z Egypta. 10 A keď som ich vyviedol z Egypta a doviedol na púšť, 11 vydal som im svoje ustanovenia a oboznámil ich so svojimi nariadeniami, ktorých plnením človek má žiť. 12 Dal som im aj svoje dni sviatočného odpočinku, aby boli znamením medzi mnou a nimi, aby poznali, že ja, Hospodin, ich posväcujem. 13 Ale dom Izraela sa mi vzoprel na púšti, nechodil podľa mojich ustanovení a zavrhol moje nariadenia, ktorých plnením človek má žiť; i moje dni sviatočného odpočinku veľmi znesväcovali. Vtedy som povedal, že si vylejem na nich svoju prchkosť na púšti až do ich zničenia. 14 Konal som tak kvôli svojmu menu, aby nebolo znesvätené v očiach národov, pred zrakmi ktorých som ich vyviedol. 15 Predsa však som zdvihol ruku a prisahal som proti nim na púšti, že ich nedovediem do krajiny, ktorú som im dal, ktorá oplýva mliekom a medom a je najkrajšia zo všetkých krajín, 16 pretože zavrhli moje nariadenia, nechodili podľa mojich ustanovení a moje sviatočné dni odpočinku znesväcovali, lebo ich srdce išlo za ich modlami. 17 Ale môj zrak sa zmiloval nad nimi, takže som ich nezničil, ani som s nimi neskoncoval na púšti. 18 Ich synom na púšti som povedal: Nechoďte podľa ustanovení svojich otcov, ani ich nariadenia nezachovávajte, ani sa nepoškvrňujte ich modlami! 19 Ja som Hospodin, váš Boh! Choďte podľa mojich ustanovení, zachovávajte moje nariadenia a plňte ich, 20 sväťte moje dni sviatočného odpočinku, a budú znamením medzi mnou a medzi vami, aby ste poznali, že ja som Hospodin, váš Boh. 21 Ale synovia sa mi vzopreli; podľa mojich nariadení nechodili, ani nezachovávali a neplnili moje nariadenia, ktorých plnením človek má žiť; znesvätili i moje dni sviatočného odpočinku. I povedal som, že vylejem na nich svoju prchkosť, kým sa neskončí môj hnev proti nim na púšti. 22 Jednako stiahol som si ruku späť a konal som kvôli svojmu menu, aby nebolo znesvätené v očiach národov, pred zrakmi ktorých som ich vyviedol. 23 Ale zdvihol som ruku a prisahal som proti nim na púšti, že ich rozptýlim medzi národy a že ich roztrúsim po krajinách, 24 pretože moje nariadenia neplnili, ale moje ustanovenia zavrhli, moje dni sviatočného odpočinku znesvätili a svoje zraky upierali k modlám svojich otcov. 25 A tak aj ja som im vydal nedobré ustanovenia a nariadenia, plnením ktorých nebudú žiť. 26 A poškvrňoval som ich vlastnými darmi, keď všetko prvorodené prevádzali cez oheň, aby som ich predesil, aby poznali, že ja som Hospodin. 27 Preto prehovor k domu Izraela, človeče, a povedz im: Takto vraví Hospodin, Pán: Aj týmto sa mi rúhali vaši otcovia: svojou nevernosťou, ktorej sa dopúšťali voči mne. 28 Keď som ich doviedol do krajiny, o ktorej som im so zdvihnutou rukou prisahal, že im ju dám, keď uzreli nejaký vysoký kopec alebo akýkoľvek košatý strom, prinášali tam svoje zábitné obete a odovzdávali tam svoje popudzujúce obetné dary, kládli tam svoje obete príjemnej vône a obetovali tam svoje úliatby. 29 Ja som im však riekol: Na akú výšinu to chodievate? Preto sa až do dnešného dňa volá Výšina. 30 Teda povedz domu Izraela: Takto vraví Hospodin, Pán: Či sa budete poškvrňovať podľa spôsobu svojich otcov a či chcete smilne nasledovať svoje hnusné modly? 31 I donášaním svojich darov, prevádzaním svojich synov cez oheň ste sa poškvrňovali pri všetkých svojich modlách až dodnes. A ja by som vám mal dovoliť, aby ste sa ma dopytovali, ó dom Izraela? Akože žijem - znie výrok Hospodina, Pána - nedovolím vám, aby ste sa ma dopytovali. 32 To, čo vám prichádza na um, sa zaručene nestane, totiž, keď hovoríte: Budeme ako pohania a čeľade iných krajín a budeme vzývať drevo a kameň! 33 Akože žijem - znie výrok Hospodina, Pána - pevnou rukou, vystretým ramenom a vyliatou prchkosťou budem kraľovať nad vami. 34 Vyvediem vás spomedzi národov a zhromaždím vás z krajín, do ktorých som vás rozptýlil pevnou rukou, vystretým ramenom a vyliatou prchkosťou. 35 Zavediem vás na púšť národov a tam sa budem s vami súdiť tvárou v tvár. 36 Ako som sa súdil s vašimi otcami na púšti Egypta, tak sa budem súdiť s vami - znie výrok Hospodina, Pána. 37 Prevediem vás popod palicu, uvediem vás do zväzku zmluvy 38 a vylúčim z vás tých, ktorí sa mi vzpierajú a protivia; vyvediem ich z krajiny, v ktorej žijú ako cudzinci, ale na pôdu Izraela nedôjdu. Potom poznáte, že ja som Hospodin. 39 Ale vy, dom Izraela - tak vraví Hospodin, Pán - ak ma nechcete počúvať, choďte každý za svojimi modlami a slúžte im. Avšak neznesväcujte už moje sväté meno svojimi darmi a svojimi modlami. 40 Na mojom svätom vrchu, na vysokom vrchu Izraela - znie výrok Hospodina, Pána - tam mi bude slúžiť celý dom Izraela, všetci, ktorí sú v krajine, tam ich milostivo prijmem a budem požadovať vaše pozdvihované dávky i prvotiny vašich darov so všetkými vašimi posvätnými darmi. 41 Pri príjemnej vôni vás milostivo prijmem, keď vás vyvediem spomedzi národov a zhromaždím z krajín, do ktorých som vás roztrúsil, a dokážem sa ako Svätý pred zrakmi pohanov. 42 A poznáte, že ja som Hospodin, keď vás uvediem na pôdu Izraela, do krajiny, o ktorej som zdvihnutou rukou prisahal, že ju dám vašim otcom. 43 Tam sa rozpomeniete na svoje cesty i na všetky svoje skutky, ktorými ste sa poškvrňovali, a sami sebe sa budete oškliviť pre všetky svoje zlé skutky, ktoré ste popáchali. 44 Potom poznáte, že ja som Hospodin, keď to urobím s vami kvôli svojmu menu, a nie podľa vašich zlých ciest ani podľa vašich skazonosných skutkov, dom Izraela - znie výrok Hospodina, Pána.

Verš 1

V siedmom roku, v piatom mesiaci, desiateho dňa toho mesiaca prišli mužovia spomedzi starších Izraela dopytovať sa Hospodina a sadli si predo mňa.

Ez 14:3 - Človeče, títo mužovia prijali do srdca svoje modly a položili si pred seba pohnútku k svojmu previneniu. Môžem dovoliť, aby sa ma oni dopytovali?

Verš 4

Budeš ich súdiť, budeš súdiť, človeče? Oznám im ohavnosti ich otcov

Ez 22:2 - Ty, človeče, budeš súdiť? Budeš súdiť krvilačné mesto? Oznám mu teda všetky jeho ohavnosti.

Ez 23:26 - Vyzlečú ti šaty a poberú ozdobné veci.

Verš 5

a povedz im: Takto vraví Hospodin, Pán: Toho dňa, keď som si vyvolil Izrael, zdvihol som ruku a prisahal som potomstvu domu Jákobovho a dal som sa im poznať v Egypte. Vtedy som zdvihol ruku a prisahal som: Ja som Hospodin, váš Boh!

Ex 6:8 - Vovediem vás do krajiny, ktorú som s pozdvihnutou rukou prisahal dať Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, a dám vám ju do vlastníctva; ja som Hospodin!

Ex 3:8 - Zostúpil som, aby som ho vytrhol z moci Egypta a aby som ho vyviedol z tejto krajiny do dobrej a rozsiahlej krajiny, do krajiny oplývajúcej mliekom a medom, do krajiny Kanaáncov, Chetejcov, Amorejcov, Perizejcov, Chivijcov a Jebúsejcov.

Ex 4:31 - Ľud uveril; keď počuli, že Hospodin navštívil Izraelcov a videl ich trápenie, sklonili sa a klaňali.

Verš 10

A keď som ich vyviedol z Egypta a doviedol na púšť,

Ex 13:18 - Boh viedol ľud okľukou cez púšť pri Červenom mori. Izraelci vyšli z Egypta v bojovej pohotovosti.

Verš 11

vydal som im svoje ustanovenia a oboznámil ich so svojimi nariadeniami, ktorých plnením človek má žiť.

Lv 18:5 - Zachovávajte moje ustanovenia a moje právne predpisy, pre ktoré bude človek žiť, ak ich plní; ja som Hospodin.

Rim 10:5 - Veď Mojžiš píše, že človek, ktorý činí spravodlivosť, tú zo zákona, živý bude v nej.

Gal 3:12 - No zákon nie je z viery, ale (hovorí): Kto ich (totiž prikázania) plní, bude v nich živý.

Verš 12

Dal som im aj svoje dni sviatočného odpočinku, aby boli znamením medzi mnou a nimi, aby poznali, že ja, Hospodin, ich posväcujem.

Ex 20:8 - Pamätaj na deň sviatočného odpočinku a sväť ho!

Ex 31:13 - Takto prehovor k Izraelcom: Zachovávajte moje dni sviatočného odpočinku, lebo to je znamenie medzi mnou a vami po všetky pokolenia, aby sa vedelo, že ja, Hospodin, vás posväcujem.

Ex 35:2 - Šesť dní sa bude pracovať, ale siedmy deň bude vám posvätným dňom, dňom sviatočného odpočinku Hospodinovho; každý, kto by v ňom konal nejakú prácu, má byť usmrtený.

Verš 13

Ale dom Izraela sa mi vzoprel na púšti, nechodil podľa mojich ustanovení a zavrhol moje nariadenia, ktorých plnením človek má žiť; i moje dni sviatočného odpočinku veľmi znesväcovali. Vtedy som povedal, že si vylejem na nich svoju prchkosť na púšti až do ich zničenia.

Ex 16:28 - I riekol Hospodin Mojžišovi: Dokedy sa budete zdráhať zachovávať moje príkazy a zákony?

Verš 47

Lk 23:31 - Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa bude diať so suchým?

Verš 26

A poškvrňoval som ich vlastnými darmi, keď všetko prvorodené prevádzali cez oheň, aby som ich predesil, aby poznali, že ja som Hospodin.

Ez 16:21 - že si zabíjala mojich synov a dala si ich im, aby ich previedli cez oheň?

Ez 20,5 - "Zdvihol som svoju ruku", rozumej: k prísahe.

Ez 20,9 - Keby Boh nebol vyviedol Izraelitov z Egypta, ako im prisľúbil, Egypťania a iné pohanské národy by si boli mysleli, že je bezmocný a nemôže splniť svoj sľub.

Ez 20,15 - Pozri pozn. k veršu 5.

Ez 20,25 - Božie príkazy sú vždy dobré. Tu nie je reč "o Božích zákonoch, ale ľudských, nie Mojžišových, ale utláčateľov, do rúk ktorých sa Hebrejci dostali pre porušovanie Božích zákonov. A tiež o obetiach, ktoré prinášali falošným bohom pohanov, takže sa tu spomínajú dva tresty, ktoré zodpovedajú dvom Božím dobrodeniam, to jest: tvrdé zákony utláčateľov preto, lebo odvrhli ľahký Boží zákon, a zločinné obety dietok, lebo odmietli sväté Pánove obety".

Ez 20,28 - Pozri pozn. k veršu 5. O kanaánskej modloslužbe pod košatými stromami pozri pozn. k Iz 1,29, tiež pozn. k Jer 2,19.

Ez 20,29 - Verš sa usiluje podať pôvod názvu kanaánskych obetí "výšin". Dostal sa do osnovy pravdepodobne až neskoršie.

Ez 20,30 - Porov. pozn. k Jer 2,19.

Ez 20,39 - "Choďte všetci za svojimi modlami" LXX číta: "Odstráňte každý svoje modly."