Ez 19,1 - Žalospev obsahuje dve alegórie. V prvej, verše 1–9, je "matka" zobrazená ako levica, v druhej, verše 10–14, ako vinič. Pravdepodobne sa celý národ zosobňuje ako matka. Kmeň Júda, z ktorého pochádzali júdski králi, sa v Jakubovom proroctve (Gn 49,9 n.) prirovnáva levovi.
Ez 19,2-4 - Prvé levíča je kráľ Joachaz, ktorého faraón Nechao odviedol do zajatia do Egypta (2 Kr 23,34). Divé zvieratá uzdili tak, že im cez nos alebo cez pysk prerazili železnú obrúčku s povrazom. Joachaza v skutočnosti neviedli takto do Egypta, je to len obraz.
Ez 19,5 - Druhé levíča je kráľ Joachin, ktorého odviedli do babylonského zajatia (2 Kr 24,9 n.).
Ez 19,7 - Výraz "korisť zanášal do svojej skrýše" prekladáme s malou zmenou na základe LXX. – Dnešný hebrejský text číta: "poznal jeho vdovy", čo nemá zmysel. Vulg aspoň doplňuje, aby nejaký zmysel dosiahla: "naučil sa robiť vdovy", čo by znamenalo, že lev zabíjal mužov.
Ez 19,9 - Obraz o nosných krúžkoch (porov. verš 4) je tu ešte doplnený klietkou. Asýri a Babylonci zatvárali divé zvieratá do klietok, ktoré mali kolieska, dali sa teda ľahko prepravovať.
Ez 19,10 - "V tvojej krvi" je doslovný preklad dnešného hebrejského textu a Vulg. Keďže tento výraz tu sotva má zmysel, menia mnohí osnovu a čítajú "vo vinici".
Ez 19,11-13 - Ratolesť je kráľ Sedekiáš, ktorý síce nezomrel, ale je presadený do púšte, v zajatí.
Ez 19,14 - Zo Sedekiáša "vyšľahol oheň", ktorý strávil národ, pretože tento kráľ zaviedol do záhuby nielen seba, ale aj svoj národ.
