Verš 1
Et factum est in tricesimo anno, in quarto mense, in quinta men sis, cum essem in medio captivorum iuxta fluvium Chobar, aperti sunt caeli, et vidi visiones Dei.
Ž 137:1 - Super flumina Babylonis, illic sedimus et flevimus, cum recordaremur Sion.
Verš 6
Quattuor facies uni et quattuor pennae uni;
Ez 10:14 - Quattuor autem facies habebat unumquodque: facies prima facies cherub, et facies secunda facies hominis, et tertia facies leonis, et quarta facies aquilae.
Verš 8
Et manus hominis erant sub pennis eorum in quattuor partibus. Facies autem et pennae illorum quattuor:
Ez 10:8 - Et apparuit in cherubim similitudo manus hominis subtus pennas eorum,
Verš 10
Similitudo autem vultus eorum: facies hominis et facies leonis a dextris ipsorum quattuor, facies autem bovis a sinistris ipsorum quattuor et facies aquilae ipsorum quattuor.
Ez 10:14 - Quattuor autem facies habebat unumquodque: facies prima facies cherub, et facies secunda facies hominis, et tertia facies leonis, et quarta facies aquilae.
Zjv 4:7 - et animal primum simile leoni, et secundum animal simile vitulo, et tertium animal habens faciem quasi hominis, et quartum animal simile aquilae volanti.
Verš 16
Et aspectus rotarum et opus earum quasi species chrysolithi, et una similitudo ipsarum quattuor; et aspectus earum et opera, quasi sit rota in medio rotae.
Ez 10:9 - et vidi: et ecce quattuor rotae iuxta cherubim; rota una iuxta cherub unum, et rota alia iuxta cherub unum, species autem rotarum erat quasi species lapidis chrysolithi,
Verš 18
Canthis autem earum erat altitudo et horribilis aspectus; et canthi earum erant oculis pleni in circuitu ipsarum quattuor.
Ez 10:12 - Et omne corpus eorum et terga et manus et pennae et rotae plena erant oculis in circuitu illis quattuor;
Verš 19
Cumque ambularent animalia, ambulabant pariter et rotae iuxta ea; et cum elevarentur animalia de terra, elevabantur simul et rotae.
Ez 10:16 - Cumque ambularent, cherubim ibant pariter, et rotae iuxta ea; et cum elevarent cherubim alas suas, ut exaltarentur de terra, non convertebantur rotae, sed et ipsae iuxta erant.
Verš 28
Velut aspectus arcus, cum fuerit in nube in die pluviae: sic erat aspectus splendoris per gyrum. Haec visio similitudinis gloriae Domini. Et vidi et cecidi in faciem meam et audivi vocem loquentis.
Dan 10:9 - Et audivi vocem sermonum eius; et audiens vocem sermonum eius iacebam consternatus super faciem meam, et vultus meus haerebat terrae.
Ez 1,1-3 - Tieto verše udávajú čas, v ktorom Ezechiel mal videnie. Je isté, že verše sú porušené, čo dosvedčuje aj striedanie osôb: raz hovorí prorok o sebe v osobe prvej, inokedy zase v osobe tretej. Vo verši 1 sa neudáva, odkedy treba počítať 30 rokov, a rozličné výklady učencov nevedú k cieľu. Vo verši 2 chýba zas mesiac, v ktorom mal Ezechiel videnie. Bolo to však v piatom roku zajatia kráľa Joachina (Jechoniáša, pozri úvod), ktorého odviedli do zajatia r. 597 pr. Kr. Rok videnia bol teda asi rok 593. Štvrtý mesiac vtedajšieho kalendára (tamúz-tammúz) je približne náš mesiac júl. Sám Ezechiel bol tiež v zajatí, dostal sa ta spolu s Joachinom. Rieka Chobar, pri ktorej býval Ezechiel spolu s mnohými inými zajatcami z Júdska, bol niektorý kanál Eufratu v Babylonsku. Pri tomto videní oznámil Boh prorokovi svoju vôľu a vzniesol nad neho svoju ruku, to jest svojou pomocou ho uspôsobil, aby videnie pochopil.Zjav, ktorý videl Ezechiel, bol nadprirodzený. Sám prorok si je vedomý toho, že tento zjav je ťažko opísať, keďže pojmy známe ľuďom na to nestačia. Preto prorok, keď opisuje zjav, hovorí len o podobnosti so známymi pojmami, nie o totožnosti: zjav uprostred ohňa je len podobný lesklému kovu, ale nie je to kov atď. Keď k tomu uvážime, že aj osnova je na viacerých miestach porušená, porozumieme, prečo je ťažké dopodrobna si predstaviť alebo vysvetliť zjav, ktorý videl Ezechiel. Celkový zmysel však ostáva istý: Ezechiel videl Pána, ktorý tróni nad cherubmi.
Ez 1,4-14 - Bytosti, ktoré videl Ezechiel, mali postavu ľudskú, ale okrem ľudskej tváre mali ešte tri tváre zvieracie a boli okrídlené štyrmi krídlami. Chodili vzpriamené ako človek, len chodidlo nôh mali podobné chodidlu teľaťa. Z videnia nevysvitá, koľko rúk mal každý. Stáli asi tak, že ľudskou tvárou hľadel každý na inú stranu sveta a ich dve rozprestreté krídla tvorili štvorec, na uhloch ktorého sa im krídla vzájomne dotýkali. Ľudskou tvárou hľadel každý von zo štvorca, tvárou orlou opačne, do štvorca. Napravo od ľudskej každá bytosť mala tvár leva, naľavo tvár vola. Celý štvorec, utvorený týmito zázračnými bytosťami, sa pohyboval naraz, a to podľa vôle ducha Božieho, ktorý nad nimi sídlil. Keďže na všetky štyri strany mali tváre, nemuseli sa obrátiť, keď chceli zmeniť smer. Vedenia sa ujala vždy tá bytosť, ktorá mala ľudskú tvár obrátenú ta, kde mal ísť štvorec. Bytosti žiarili ako žeravé uhlie a ako oheň, ktorý horí kmitavým plameňom ako fakľa. Takýto oheň bol aj medzi bytosťami vo vnútri štvorca. Pri pohybe štvorca to vyzeralo tak, akoby z ohňa šľahali blesky.
Ez 1,15-21 - Pri každej bytosti, asi na uhloch nimi utvoreného štvorca, bolo koleso, každé vyzeralo ako oko z drahokamu, azda chryzolitu. Do každého kolesa bolo zapustené iné koleso, na každom uhle štvorca boli teda vlastne dve kolesá, ktoré boli do seba vklinené krížom tak, aby sa jedno pohybovalo smerom severo-južným, druhé východo-západným. Krútili sa teda na štyri strany bez toho, žeby ich bolo treba obrátiť.
Ez 1,22-28 - Nad hlavami živých bytostí bolo podnožie trónu Pánovho. Vyzeralo ako obloha z veľkého kryštálu. Na podnoží bol modrý zafírový trón, vlastne len čosi, čo sa takému trónu podobalo. Na tróne bol Pán v podobe človeka.Význam videnia. Pre Ezechiela a pre tých, ku ktorým ho Boh posiela, malo toto videnie ďalekosiahly symbolický význam. Veľká časť národa bola už v zajatí, videla nádhernú modloslužbu Babyloncov. Zajatci si mohli myslieť, že babylonskí bohovia zvíťazili nad Pánom, ktorý nezamedzil porážku svojho národa. Ba na zajatcov čakali ďalšie skúšky. V krátkom čase mal padnúť Jeruzalem, zahynúť chrám Pánov a do zajatia sa mal dostať celý národ. Preto bolo treba zajatcov ubezpečiť, že Pán nestratil svoju moc. Od severu prichádzali najväčší nepriatelia národa, Asýri, Skýti, Babylonci. Odtiaľ prichádza vo videní aj Pán, aby dokázal, že aj tam je on Pánom, čo dokázal aj tým, že v Babylone dáva svojmu prorokovi videnie. Pán je samá žiara, aby sa zdôraznilo, že je duchovná bytosť. Cherubíni sú obrátení na všetky štyri strany sveta, lebo Pán je vládcom celého sveta, ktorý všetko vidí, preto je na kolesách toľko očí. Ľudská tvár Cherubov zvýrazňuje ich rozumnosť, lev ich velebnosť, vôl, vlastne býk, ich silu a orol ich rýchlosť. Združujú v sebe všetky vlastnosti, ktoré pohania rozdeľujú medzi rozličné svoje božstvá. Anjeli, služobníci Pánovi, sú teda mocnejší než pohanské božstvá; ako by sa teda tieto pohanské božstvá mohli merať s Pánom samým. Videnie malo uistiť zajatcov, že on je Pánom aj v Babylone. Dúha však (verš 28) je odznakom nádeje (Gn 9,12–13). I keď je položenie národa smutné, nie je beznádejné; Pán neprestal byť jeho Bohom.
