| Kniha proroka EzechielaBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | Ez 1, 1-28 |
1 Ez 1, 1 V tridsiatom roku, piateho dňa štvrtého mesiaca, keď som bol medzi zajatými pri rieke Kebár, otvorili sa nebesá a mal som Božie videnia. 2 Ez 1, 2 Piateho dňa toho mesiaca - bol to piaty rok po zajatí kráľa Jojáchína - 3 Ez 1, 3 zreteľne zaznelo slovo Hospodinovo kňazovi Ezechielovi, synovi Búzího, v krajine Chaldejcov pri rieke Kebár. A bola tam nad ním ruka Hospodinova. 4 Ez 1, 4 Videl som, že prišiel burácajúci vietor od severu i veľký oblak a blýskavý oheň s jasom dookola; z jeho vnútra - totiž z ohňa - sa lesklo niečo ako mosadzné zrkadlo. 5 Ez 1, 5 Z jeho stredu vystupovala podoba štyroch živých bytostí, ktoré mali takýto výzor: podobali sa človeku. 6 Ez 1, 6 Každá mala štyri tváre a každá z nich mala štvoro krídel. 7 Ez 1, 7 Ich nohy boli rovné, ich chodidlá boli ako teľacie chodidlá a jagali sa ako bronzové zrkadlo. 8 Ez 1, 8 Pod svojimi krídlami na štyroch stranách mali ľudské ruky a tváre; krídla všetkých štyroch 9 Ez 1, 9 sa navzájom dotýkali; nemohli sa obracať, keď šli: všetky šli smerom svojej tváre. 10 Ez 1, 10 Podoba ich tvárí bola ako ľudská tvár a po pravej strane všetky štyri mali leviu tvár, po ľavej strane všetky štyri mali býčiu tvár a zozadu všetky štyri mali orliu tvár. 11 Ez 1, 11 To boli ich tváre; ich krídla boli rozopäté nahor, takže krídlami sa vzájomne dotýkali a dvoma si zakrývali telá. 12 Ez 1, 12 Všetky šli priamo smerom svojej tváre: tam išli, kam chcel ísť duch; keď šli, neobracali sa. 13 Ez 1, 13 Medzi štyrmi bytosťami bolo niečo, čo vyzeralo ako žeravé uhlíky, ako fakle, ktoré sa pohybovali medzi živými bytosťami. Oheň vydával žiaru a z ohňa šľahali blesky. 14 Ez 1, 14 Živé bytosti pobehúvali sem i tam, takže vyzerali ako blesky. 15 Ez 1, 15 Keď som hľadel na živé bytosti, videl som vedľa všetkých štyroch po jednom kolese na zemi. 16 Ez 1, 16 Vzhľad kolies a ich výroba pripomínali lesk chryzolitu a všetky štyri mali rovnakú podobu. Tak vyzerali a tak boli zhotovené, ako keby koleso bolo v kolese. 17 Ez 1, 17 Mohli ísť na všetky štyri strany, v chode sa neobracali. 18 Ez 1, 18 Mali bahry, a videl som, že ich bahry boli dookola plné očí na všetkých štyroch kolesách. 19 Ez 1, 19 Keď živé bytosti šli, išli vedľa nich aj kolesá. Keď sa živé bytosti vzniesli zo zeme, vzniesli sa aj kolesá. 20 Ez 1, 20 Kam chcel ísť duch, tam kolesá išli, a súčasne sa vzniesli, lebo duch bytostí bol v kolesách. 21 Ez 1, 21 Keď išli tie, išli aj ony; keď tamtie zastali, zastali aj ony; keď sa vzniesli zo zeme, vzniesli sa aj kolesá, lebo duch bytostí bol v kolesách. 22 Ez 1, 22 Nad hlavami živých bytostí bolo čosi ako pevná obloha, leskom podobná hroznému kryštálu, rozprestretá zhora nad ich hlavami. 23 Ez 1, 23 Pod oblohou boli ich krídla rozpäté, pričom jedno sa dotýkalo druhého. Dve krídla každej bytosti zakrývali ich telá. 24 Ez 1, 24 Keď šli, počul som šum krídel ako hučanie mnohých vôd, ako hlas Všemohúceho, ako zvuk vojenského tábora. Keď bytosti zastali, zvesili krídla. 25 Ez 1, 25 Tu zaznel hlas sponad oblohy, ktorá bola nad ich hlavami; keď zastali, zvesili krídla. 26 Ez 1, 26 Zhora nad oblohou, ktorá bola nad ich hlavami, bola podoba trónu, čo vyzeralo ako drahokam zafír. Na podobe trónu bola zhora postava, ktorá vyzerala ako človek. 27 Ez 1, 27 A videl som lesk, akoby lesk mosadzného zrkadla, čo vyzeralo ako oheň, ktorý mal okolo seba dvor až hore k miestu, ktoré vyzeralo ako bedrá; avšak ďalej od miesta, ktoré vyzeralo ako bedrá, videl som niečo podobného ohňu, čo bolo obklopené jagotom. 28 Ez 1, 28 Vyzeralo to ako dúha, ktorá býva na oblaku za daždivého dňa. Tak vyzerala podoba slávy Hospodinovej. Keď som to videl, padol som na tvár a počúval som hlas, ktorý hovoril.
| | Ez 1, 1-28 |
Verš 1
V tridsiatom roku, piateho dňa štvrtého mesiaca, keď som bol medzi zajatými pri rieke Kebár, otvorili sa nebesá a mal som Božie videnia.
Ž 137:1 - Pri riekach babylonských, tam sme sedávali a plakávali, keď sme sa rozpomínali na Sion.
Verš 6
Každá mala štyri tváre a každá z nich mala štvoro krídel.
Ez 10:14 - Každý mal štyri tváre: prvá tvár bola tvárou cheruba, druhá tvárou človeka, tretia bola tvárou leva a štvrtá tvárou orla.
Verš 8
Pod svojimi krídlami na štyroch stranách mali ľudské ruky a tváre; krídla všetkých štyroch
Ez 10:8 - Cherubom bolo vidieť podobu ľudskej ruky pod ich krídlami.
Verš 10
Podoba ich tvárí bola ako ľudská tvár a po pravej strane všetky štyri mali leviu tvár, po ľavej strane všetky štyri mali býčiu tvár a zozadu všetky štyri mali orliu tvár.
Ez 10:14 - Každý mal štyri tváre: prvá tvár bola tvárou cheruba, druhá tvárou človeka, tretia bola tvárou leva a štvrtá tvárou orla.
Zjv 4:7 - Prvá bytosť bola podobná levovi, druhá býkovi, tretia mala ľudskú tvár a štvrtá bola podobná letiacemu orlovi.
Verš 16
Vzhľad kolies a ich výroba pripomínali lesk chryzolitu a všetky štyri mali rovnakú podobu. Tak vyzerali a tak boli zhotovené, ako keby koleso bolo v kolese.
Ez 10:9 - Pozrel som sa, a hľa, vedľa cherubov boli štyri kolesá, po jednom kolese vedľa každého cheruba; kolesá vyzerali ako jagot chryzolitového kameňa.
Verš 18
Mali bahry, a videl som, že ich bahry boli dookola plné očí na všetkých štyroch kolesách.
Ez 10:12 - A celé ich telo, aj ich chrbát, ruky, krídla i kolesá dookola boli plné očí - a to pri všetkých štyroch kolesách.
Verš 19
Keď živé bytosti šli, išli vedľa nich aj kolesá. Keď sa živé bytosti vzniesli zo zeme, vzniesli sa aj kolesá.
Ez 10:16 - Keď cherubi šli, kolesá šli vedľa nich; keď cherubi zdvihli krídla, aby sa vzniesli zo zeme, kolesá sa neobracali vedľa nich.
Verš 28
Vyzeralo to ako dúha, ktorá býva na oblaku za daždivého dňa. Tak vyzerala podoba slávy Hospodinovej. Keď som to videl, padol som na tvár a počúval som hlas, ktorý hovoril.
Dan 10:9 - Vtedy som počul zvuk jeho slov. Ale keď som ho počul, omráčený som padol na tvár.
Ez 1,1-3 - Tieto verše udávajú čas, v ktorom Ezechiel mal videnie. Je isté, že verše sú porušené, čo dosvedčuje aj striedanie osôb: raz hovorí prorok o sebe v osobe prvej, inokedy zase v osobe tretej. Vo verši 1 sa neudáva, odkedy treba počítať 30 rokov, a rozličné výklady učencov nevedú k cieľu. Vo verši 2 chýba zas mesiac, v ktorom mal Ezechiel videnie. Bolo to však v piatom roku zajatia kráľa Joachina (Jechoniáša, pozri úvod), ktorého odviedli do zajatia r. 597 pr. Kr. Rok videnia bol teda asi rok 593. Štvrtý mesiac vtedajšieho kalendára (tamúz-tammúz) je približne náš mesiac júl. Sám Ezechiel bol tiež v zajatí, dostal sa ta spolu s Joachinom. Rieka Chobar, pri ktorej býval Ezechiel spolu s mnohými inými zajatcami z Júdska, bol niektorý kanál Eufratu v Babylonsku. Pri tomto videní oznámil Boh prorokovi svoju vôľu a vzniesol nad neho svoju ruku, to jest svojou pomocou ho uspôsobil, aby videnie pochopil.Zjav, ktorý videl Ezechiel, bol nadprirodzený. Sám prorok si je vedomý toho, že tento zjav je ťažko opísať, keďže pojmy známe ľuďom na to nestačia. Preto prorok, keď opisuje zjav, hovorí len o podobnosti so známymi pojmami, nie o totožnosti: zjav uprostred ohňa je len podobný lesklému kovu, ale nie je to kov atď. Keď k tomu uvážime, že aj osnova je na viacerých miestach porušená, porozumieme, prečo je ťažké dopodrobna si predstaviť alebo vysvetliť zjav, ktorý videl Ezechiel. Celkový zmysel však ostáva istý: Ezechiel videl Pána, ktorý tróni nad cherubmi.
Ez 1,4-14 - Bytosti, ktoré videl Ezechiel, mali postavu ľudskú, ale okrem ľudskej tváre mali ešte tri tváre zvieracie a boli okrídlené štyrmi krídlami. Chodili vzpriamené ako človek, len chodidlo nôh mali podobné chodidlu teľaťa. Z videnia nevysvitá, koľko rúk mal každý. Stáli asi tak, že ľudskou tvárou hľadel každý na inú stranu sveta a ich dve rozprestreté krídla tvorili štvorec, na uhloch ktorého sa im krídla vzájomne dotýkali. Ľudskou tvárou hľadel každý von zo štvorca, tvárou orlou opačne, do štvorca. Napravo od ľudskej každá bytosť mala tvár leva, naľavo tvár vola. Celý štvorec, utvorený týmito zázračnými bytosťami, sa pohyboval naraz, a to podľa vôle ducha Božieho, ktorý nad nimi sídlil. Keďže na všetky štyri strany mali tváre, nemuseli sa obrátiť, keď chceli zmeniť smer. Vedenia sa ujala vždy tá bytosť, ktorá mala ľudskú tvár obrátenú ta, kde mal ísť štvorec. Bytosti žiarili ako žeravé uhlie a ako oheň, ktorý horí kmitavým plameňom ako fakľa. Takýto oheň bol aj medzi bytosťami vo vnútri štvorca. Pri pohybe štvorca to vyzeralo tak, akoby z ohňa šľahali blesky.
Ez 1,15-21 - Pri každej bytosti, asi na uhloch nimi utvoreného štvorca, bolo koleso, každé vyzeralo ako oko z drahokamu, azda chryzolitu. Do každého kolesa bolo zapustené iné koleso, na každom uhle štvorca boli teda vlastne dve kolesá, ktoré boli do seba vklinené krížom tak, aby sa jedno pohybovalo smerom severo-južným, druhé východo-západným. Krútili sa teda na štyri strany bez toho, žeby ich bolo treba obrátiť.
Ez 1,22-28 - Nad hlavami živých bytostí bolo podnožie trónu Pánovho. Vyzeralo ako obloha z veľkého kryštálu. Na podnoží bol modrý zafírový trón, vlastne len čosi, čo sa takému trónu podobalo. Na tróne bol Pán v podobe človeka.Význam videnia. Pre Ezechiela a pre tých, ku ktorým ho Boh posiela, malo toto videnie ďalekosiahly symbolický význam. Veľká časť národa bola už v zajatí, videla nádhernú modloslužbu Babyloncov. Zajatci si mohli myslieť, že babylonskí bohovia zvíťazili nad Pánom, ktorý nezamedzil porážku svojho národa. Ba na zajatcov čakali ďalšie skúšky. V krátkom čase mal padnúť Jeruzalem, zahynúť chrám Pánov a do zajatia sa mal dostať celý národ. Preto bolo treba zajatcov ubezpečiť, že Pán nestratil svoju moc. Od severu prichádzali najväčší nepriatelia národa, Asýri, Skýti, Babylonci. Odtiaľ prichádza vo videní aj Pán, aby dokázal, že aj tam je on Pánom, čo dokázal aj tým, že v Babylone dáva svojmu prorokovi videnie. Pán je samá žiara, aby sa zdôraznilo, že je duchovná bytosť. Cherubíni sú obrátení na všetky štyri strany sveta, lebo Pán je vládcom celého sveta, ktorý všetko vidí, preto je na kolesách toľko očí. Ľudská tvár Cherubov zvýrazňuje ich rozumnosť, lev ich velebnosť, vôl, vlastne býk, ich silu a orol ich rýchlosť. Združujú v sebe všetky vlastnosti, ktoré pohania rozdeľujú medzi rozličné svoje božstvá. Anjeli, služobníci Pánovi, sú teda mocnejší než pohanské božstvá; ako by sa teda tieto pohanské božstvá mohli merať s Pánom samým. Videnie malo uistiť zajatcov, že on je Pánom aj v Babylone. Dúha však (verš 28) je odznakom nádeje (Gn 9,12–13). I keď je položenie národa smutné, nie je beznádejné; Pán neprestal byť jeho Bohom.