  | Kniha proroka EzechielaBiblia - Sväté písmo(EKU - Ekumenický preklad) | Ez 1, 1-28 |
1 (EKU) V tridsiatom roku, piateho dňa štvrtého mesiaca, keď som bol medzi zajatými pri rieke Kebár, otvorili sa nebesá a mal som videnia od Boha.
1 (ROH) A stalo sa tridsiateho roku, štvrtého mesiaca, piateho dňa toho mesiaca, keď som bol medzi zajatými na rieke Chebáre, že sa otvorily nebesia, a videl som videnia Božie.
2 (EKU) Piateho dňa toho istého mesiaca — bol to piaty rok po odvedení kráľa Jójakina do zajatia —
2 (ROH) Piateho dňa toho mesiaca (a to bol piaty rok zajatia kráľa Jojachina)
3 (EKU) jasne zaznelo slovo Hospodina kňazovi Ezechielovi, synovi Búziho, v Chaldejsku pri rieke Kebár. Tam nad ním spočinula ruka Hospodina.
3 (ROH) stalo sa zreteľne slovo Hospodinovo k Ezechielovi, synovi Búziho, kňazovi, v zemi Chaldejov, na rieke Chebáre, a bola tam nad ním ruka Hospodinova.
4 (EKU) Videl som, ako sa prihnal búrlivý vietor od severu i veľký oblak a plápolajúci oheň s jasom dookola. Uprostred toho ohňa sa niečo lesklo ako mosadzné zrkadlo.
4 (ROH) A videl som a hľa, búrlivý vietor prišiel od severa, veľký oblak a plápolajúci oheň a vôkol neho žiara dookola, a zprostred neho sa videlo čosi na pohľad ako žeravý kov, zprostred toho ohňa.
5 (EKU) Z jeho stredu vystupovali podoby štyroch živých bytostí, ktoré mali rovnaký výzor.
5 (ROH) A zprostred neho bolo vidieť podobu štyroch živých bytostí, a toto bola ich tvárnosť: maly podobu človeka.
6 (EKU) Každá mala štyri tváre a každá z nich mala štvoro krídel.
6 (ROH) Každá mala štyri tváre a každá z nich mala štyri krýdla.
7 (EKU) Ich nohy boli rovné, ale chodidlá boli ako teľacie a jagali sa ako bronzové zrkadlo.
7 (ROH) A ich nohy boly rovné, a spodok ich nôh bol ako spodok nohy teľaťa, a leskly sa na pohľad ako vyleštená meď.
8 (EKU) Pod svojimi krídlami na štyroch stranách mali ľudské ruky. Mali štyri tváre a ich štyri krídla
8 (ROH) A pod ich krýdlami bolo vidieť ruky človeka po ich štyroch stranách, a všetky štyri maly svoje tváre a svoje krýdla.
9 (EKU) sa navzájom dotýkali. Pri chôdzi sa neobracali, lebo vždy šli tvárou vpred.
9 (ROH) Ich krýdla boly pospájané jedno s druhým; neobracaly sa, keď išly, každá išla smerom svojej tvári.
10 (EKU) Spredu vyzerala ich tvár ako ľudská, po pravej strane všetky štyri mali leviu tvár, po ľavej strane všetky štyri mali býčiu tvár a zozadu všetky štyri mali orliu tvár.
10 (ROH) A podoba ich tvári bola jako tvár človeka; po pravej strane maly všetky štyri tvár leva, z ľavej strany maly všetky štyri tvár vola a maly, všetky štyri, aj tvár orla.
11 (EKU) Také boli ich tváre. Ich krídla boli vzopäté nahor, takže krídlami sa vzájomne dotýkali a dvoma si zakrývali telá.
11 (ROH) Ich tváre a ich krýdla boly oddelené shora. Každá mala dve krýdla, ktoré spájaly všetky, a dve, ktoré kryly ich telá.
12 (EKU) Všetky šli tvárou vpred ta, kam chcel ísť Duch. Keď šli, neobracali sa.
12 (ROH) Každá išla priamo smerom svojej tvári. Kam bol obrátený Duch ísť, ta išly; neobracaly sa, keď išly.
13 (EKU) Medzi štyrmi bytosťami bolo niečo, čo vyzeralo ako žeravé uhlíky, ako fakle, ktoré sa pohybovali medzi živými bytosťami. Oheň vydával žiaru a z ohňa šľahali blesky.
13 (ROH) A podoba tých živých bytostí bola na pohľad ako žeravé uhlie; horely na pohľad ako fakle; to chodilo pomedzi tie živé bytosti, a oheň mal žiaru, a z ohňa vychádzal blesk.
14 (EKU) Živé bytosti pobehovali sem a tam, takže vyzerali ako blesky.
14 (ROH) A tie živé bytosti odbehávaly a zase sa navracovaly na pohľad ako blesk.
15 (EKU) Keď som hľadel na tie živé bytosti, pri každej som videl po jednom kolese na zemi.
15 (ROH) A keď som hľadel na tie živé bytosti, videl som, že hľa, po jednom kolese bolo na zemi vedľa tých živých bytostí, vo štyri smery jej tvári.
16 (EKU) Vzhľad kolies a ich zhotovenie pripomínali lesk drahokamu a všetky štyri mali tú istú podobu. Zhotovené boli tak, že vyzerali akoby koleso bolo v kolese.
16 (ROH) Kolesá a ich práca boly na pohľad ako farba taršíš, a všetky štyri maly jednu a tú istú podobu a boly na pohľad aj ich práca, jako keby bolo bývalo koleso v kolese.
17 (EKU) Mohli ísť na všetky štyri strany, v chode sa neobracali.
17 (ROH) Keď išly, išly na svoje štyri strany; neobracaly sa, keď išly.
18 (EKU) Mali bahry a videl som, že ich bahry boli dookola plné očí na všetkých štyroch kolesách.
18 (ROH) A čo do ich lúkotí, boly vysoké a strašné, a ich lúkote boly plné očí kolom dookola, ich všetkých štyroch.
19 (EKU) Keď živé bytosti šli, pohybovali sa aj kolesá vedľa nich. Keď sa živé bytosti vzniesli zo zeme, vzniesli sa aj kolesá.
19 (ROH) Keď išly živé bytosti, išly aj kolesá vedľa nich, a keď sa povzniesly živé bytosti od zeme, povzniesly sa aj kolesá.
20 (EKU) Kam chcel ísť Duch, ta sa pohli aj kolesá. Vzniesli sa súčasne, lebo Duch bytostí bol v kolesách.
20 (ROH) Kam bol obrátený Duch ísť, ta išly, ta, kam chcel ísť Duch; a kolesá povznášaly sa spolu vedľa nich, lebo duch živej bytosti bol v kolesách;
21 (EKU) Keď šli bytosti, pohli sa aj kolesá. Keď bytosti zastali, zastali aj kolesá. Keď sa vzniesli zo zeme, vzniesli sa aj kolesá, lebo Duch bytostí bol v kolesách.
21 (ROH) keď išly tamtie, išly, a keď stály, stály; a keď sa povzniesly tamtie od zeme, povzniesly sa kolesá spolu s nimi, lebo duch živej bytosti bol v kolesách.
22 (EKU) Nad hlavami živých bytostí bolo čosi ako pevná klenba, ktorá bola leskom podobná ligotavému kryštálu a bola rozprestretá zhora nad ich hlavami.
22 (ROH) A nad hlavami tých živých bytostí bola podoba oblohy, na pohľad ako hrozný kryštál, roztiahnutá nad ich hlavami shora.
23 (EKU) Pod klenbou boli ich krídla rozpäté, pričom jedno sa dotýkalo druhého. Dve krídla každej bytosti zakrývali ich telá.
23 (ROH) A pod oblohou ich krýdla rovné, obrátené jedno k druhému. Každá mala dve, ktoré prikrývaly z jednej, a každá mala dve, ktoré prikrývaly z druhej strany ich telá.
24 (EKU) Keď šli, počul som šum krídel ako hučanie veľkej vody, ako hlas Všemohúceho, ako hluk vojenského tábora. Keď bytosti zastali, zvesili krídla.
24 (ROH) A počul som zvuk ich krýdel ako zvuk mnohých vôd, ako hlas Všemohúceho, keď išly, zvuk hukotu jako ruch tábora. Keď stály, spustily svoje krýdla.
25 (EKU) Vždy, keď zaznel hlas sponad klenby, ktorá bola nad ich hlavami, zastali a zvesili krídla.
25 (ROH) A bolo čuť hlas zponad oblohy, ktorá bola nad ich hlavou. A keď tedy stály, spustily svoje krýdla.
26 (EKU) Zhora nad klenbou, ktorá bola nad ich hlavami, bola podoba trónu, ktorý vyzeral ako drahokam zafír. Na podobe trónu bola zhora postava, ktorá vyzerala ako človek.
26 (ROH) Shora nad oblohou, ktorá bola nad ich hlavou, bola podoba trónu, na pohľad ako kameň zafír a na podobe trónu bola podoba na pohľad ako človek, na ňom shora.
27 (EKU) Potom som videl lesk, akoby lesk mosadzného zrkadla, ktorý vyzeral ako oheň aj zvonka aj zvnútra až hore k miestu, ktoré vyzeralo ako bedrá. Avšak ďalej od miesta, ktoré vyzeralo ako bedrá, videl som niečo podobné ohňu, čo bolo obklopené jagotom.
27 (ROH) A videl som niečo jako farbu žeravého kovu, niečo na pohľad ako oheň, čím bola obňatá dookola, od vidu jeho bedier a hore; a od vidu jeho bedier a dole som videl čosi na pohľad ako oheň, a ten na pohľad ako človek mal žiaru dookola.
28 (EKU) Vyzeralo to ako dúha, ktorá býva na oblaku za daždivého dňa. Tak vyzerala podoba slávy Hospodina. Keď som ju videl, padol som na tvár a počúval som hlas, ktorý ma oslovil.
28 (ROH) Na pohľad ako dúha, ktorá býva na oblaku v deň dažďa, taká bola na pohľad tá žiara dookola. To bol zjav podoby slávy Hospodinovej. A keď som to videl, padnul som na svoju tvár a počul som hlas hovoriaceho.
| | | Ez 1, 1-28 |
Verš 1
V tridsiatom roku, piateho dňa štvrtého mesiaca, keď som bol medzi zajatými pri rieke Kebár, otvorili sa nebesá a mal som videnia od Boha.
Ž 137:1 - Pri babylonských riekach, tam sme sedávali a plakávali, keď sme spomínali na Sion.
Verš 6
Každá mala štyri tváre a každá z nich mala štvoro krídel.
Ez 10:14 - Každý mal štyri tváre: prvá tvár bola tvárou cheruba, druhá tvár bola tvárou človeka, tretia bola tvárou leva a štvrtá tvárou orla.
Verš 8
Pod svojimi krídlami na štyroch stranách mali ľudské ruky. Mali štyri tváre a ich štyri krídla
Ez 10:8 - Cherubom bolo vidieť podobu ľudskej ruky pod ich krídlami.
Verš 10
Spredu vyzerala ich tvár ako ľudská, po pravej strane všetky štyri mali leviu tvár, po ľavej strane všetky štyri mali býčiu tvár a zozadu všetky štyri mali orliu tvár.
Ez 10:14 - Každý mal štyri tváre: prvá tvár bola tvárou cheruba, druhá tvár bola tvárou človeka, tretia bola tvárou leva a štvrtá tvárou orla.
Zjv 4:7 - Prvá bytosť bola podobná levovi, druhá bytosť bola podobná býkovi, tretia bytosť mala akoby ľudskú tvár a štvrtá bytosť bola podobná letiacemu orlovi.
Verš 16
Vzhľad kolies a ich zhotovenie pripomínali lesk drahokamu a všetky štyri mali tú istú podobu. Zhotovené boli tak, že vyzerali akoby koleso bolo v kolese.
Ez 10:9 - Keď som sa prizrel, vedľa cherubov som videl štyri kolesá — po jednom kolese vedľa každého cheruba. Kolesá vyzerali ako jagot chryzolitového kameňa.
Verš 18
Mali bahry a videl som, že ich bahry boli dookola plné očí na všetkých štyroch kolesách.
Ez 10:12 - Celé ich telo, aj ich chrbát, ruky, krídla i kolesá dookola boli plné očí — a to pri všetkých štyroch kolesách.
Verš 19
Keď živé bytosti šli, pohybovali sa aj kolesá vedľa nich. Keď sa živé bytosti vzniesli zo zeme, vzniesli sa aj kolesá.
Ez 10:16 - Keď cherubi šli, kolesá šli vedľa nich; keď cherubi zdvihli krídla, aby sa vzniesli zo zeme, kolesá sa neobracali vedľa nich.
Verš 28
Vyzeralo to ako dúha, ktorá býva na oblaku za daždivého dňa. Tak vyzerala podoba slávy Hospodina. Keď som ju videl, padol som na tvár a počúval som hlas, ktorý ma oslovil.
Dan 10:9 - Vtom som počul jeho hlas. Vzápätí som v bezvedomí padol tvárou na zem.
Ez 1,1-3 - Tieto verše udávajú čas, v ktorom Ezechiel mal videnie. Je isté, že verše sú porušené, čo dosvedčuje aj striedanie osôb: raz hovorí prorok o sebe v osobe prvej, inokedy zase v osobe tretej. Vo verši 1 sa neudáva, odkedy treba počítať 30 rokov, a rozličné výklady učencov nevedú k cieľu. Vo verši 2 chýba zas mesiac, v ktorom mal Ezechiel videnie. Bolo to však v piatom roku zajatia kráľa Joachina (Jechoniáša, pozri úvod), ktorého odviedli do zajatia r. 597 pr. Kr. Rok videnia bol teda asi rok 593. Štvrtý mesiac vtedajšieho kalendára (tamúz-tammúz) je približne náš mesiac júl. Sám Ezechiel bol tiež v zajatí, dostal sa ta spolu s Joachinom. Rieka Chobar, pri ktorej býval Ezechiel spolu s mnohými inými zajatcami z Júdska, bol niektorý kanál Eufratu v Babylonsku. Pri tomto videní oznámil Boh prorokovi svoju vôľu a vzniesol nad neho svoju ruku, to jest svojou pomocou ho uspôsobil, aby videnie pochopil.Zjav, ktorý videl Ezechiel, bol nadprirodzený. Sám prorok si je vedomý toho, že tento zjav je ťažko opísať, keďže pojmy známe ľuďom na to nestačia. Preto prorok, keď opisuje zjav, hovorí len o podobnosti so známymi pojmami, nie o totožnosti: zjav uprostred ohňa je len podobný lesklému kovu, ale nie je to kov atď. Keď k tomu uvážime, že aj osnova je na viacerých miestach porušená, porozumieme, prečo je ťažké dopodrobna si predstaviť alebo vysvetliť zjav, ktorý videl Ezechiel. Celkový zmysel však ostáva istý: Ezechiel videl Pána, ktorý tróni nad cherubmi.
Ez 1,4-14 - Bytosti, ktoré videl Ezechiel, mali postavu ľudskú, ale okrem ľudskej tváre mali ešte tri tváre zvieracie a boli okrídlené štyrmi krídlami. Chodili vzpriamené ako človek, len chodidlo nôh mali podobné chodidlu teľaťa. Z videnia nevysvitá, koľko rúk mal každý. Stáli asi tak, že ľudskou tvárou hľadel každý na inú stranu sveta a ich dve rozprestreté krídla tvorili štvorec, na uhloch ktorého sa im krídla vzájomne dotýkali. Ľudskou tvárou hľadel každý von zo štvorca, tvárou orlou opačne, do štvorca. Napravo od ľudskej každá bytosť mala tvár leva, naľavo tvár vola. Celý štvorec, utvorený týmito zázračnými bytosťami, sa pohyboval naraz, a to podľa vôle ducha Božieho, ktorý nad nimi sídlil. Keďže na všetky štyri strany mali tváre, nemuseli sa obrátiť, keď chceli zmeniť smer. Vedenia sa ujala vždy tá bytosť, ktorá mala ľudskú tvár obrátenú ta, kde mal ísť štvorec. Bytosti žiarili ako žeravé uhlie a ako oheň, ktorý horí kmitavým plameňom ako fakľa. Takýto oheň bol aj medzi bytosťami vo vnútri štvorca. Pri pohybe štvorca to vyzeralo tak, akoby z ohňa šľahali blesky.
Ez 1,15-21 - Pri každej bytosti, asi na uhloch nimi utvoreného štvorca, bolo koleso, každé vyzeralo ako oko z drahokamu, azda chryzolitu. Do každého kolesa bolo zapustené iné koleso, na každom uhle štvorca boli teda vlastne dve kolesá, ktoré boli do seba vklinené krížom tak, aby sa jedno pohybovalo smerom severo-južným, druhé východo-západným. Krútili sa teda na štyri strany bez toho, žeby ich bolo treba obrátiť.
Ez 1,22-28 - Nad hlavami živých bytostí bolo podnožie trónu Pánovho. Vyzeralo ako obloha z veľkého kryštálu. Na podnoží bol modrý zafírový trón, vlastne len čosi, čo sa takému trónu podobalo. Na tróne bol Pán v podobe človeka.Význam videnia. Pre Ezechiela a pre tých, ku ktorým ho Boh posiela, malo toto videnie ďalekosiahly symbolický význam. Veľká časť národa bola už v zajatí, videla nádhernú modloslužbu Babyloncov. Zajatci si mohli myslieť, že babylonskí bohovia zvíťazili nad Pánom, ktorý nezamedzil porážku svojho národa. Ba na zajatcov čakali ďalšie skúšky. V krátkom čase mal padnúť Jeruzalem, zahynúť chrám Pánov a do zajatia sa mal dostať celý národ. Preto bolo treba zajatcov ubezpečiť, že Pán nestratil svoju moc. Od severu prichádzali najväčší nepriatelia národa, Asýri, Skýti, Babylonci. Odtiaľ prichádza vo videní aj Pán, aby dokázal, že aj tam je on Pánom, čo dokázal aj tým, že v Babylone dáva svojmu prorokovi videnie. Pán je samá žiara, aby sa zdôraznilo, že je duchovná bytosť. Cherubíni sú obrátení na všetky štyri strany sveta, lebo Pán je vládcom celého sveta, ktorý všetko vidí, preto je na kolesách toľko očí. Ľudská tvár Cherubov zvýrazňuje ich rozumnosť, lev ich velebnosť, vôl, vlastne býk, ich silu a orol ich rýchlosť. Združujú v sebe všetky vlastnosti, ktoré pohania rozdeľujú medzi rozličné svoje božstvá. Anjeli, služobníci Pánovi, sú teda mocnejší než pohanské božstvá; ako by sa teda tieto pohanské božstvá mohli merať s Pánom samým. Videnie malo uistiť zajatcov, že on je Pánom aj v Babylone. Dúha však (verš 28) je odznakom nádeje (Gn 9,12–13). I keď je položenie národa smutné, nie je beznádejné; Pán neprestal byť jeho Bohom.
