Plač

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Pla 4, 1-22

1 Alef. Oj, ako ztratilo zlato svoj lesk; zmenilo sa rýdze zlato; rozmetané sú kamene svätyne na rohu všetkých ulíc! 2 Béth. Drahí synovia Siona, vyvažovaní čistým zlatom, ako sú považovaní za nádoby z črepu, za dielo rúk hrnčiara! 3 Gimel. Ešte len aj šakali vynímajú prsia, nadájajú svoje mláďatá; dcéra môjho ľudu stala sa ukrutnou jako pštrosi na púšti. 4 Daleth. Jazyk kojenca prilepil sa na jeho ďasno od smädu; deti si prosia chleba, ale nieto nikoho, kto by im odlomil. 5 Hé. Tí, ktorí jedávali rozkošné jedlá, hynú na uliciach; tí, ktorí boli chovaní v šarláte, objímajú hnojisko. 6 Vav. A neprávosť dcéry môjho ľudu je väčšia ako hriech Sodomy, ktorá bola podvrátená jako v okamihu, bez toho, že by na ňu boly dopadly ruky. 7 Zajin. Jej nazareji boli čistejší ako sneh, belší ako mlieko, čo do tela boli rumennejší než korale, svojou postavou jako vytesaní zo zafíra. 8 Chet. Ale teraz je ich tvárnosť temnejšia ako sadze; nepoznajú ich na uliciach; ich koža prischla na ich kosť; uschla jako drevo. 9 Teth. Lepšia sa stalo tým, ktorých pobil meč, ako tým, ktorých pobil hlad, ktorí hynú, prebodnutí, preto, že nebolo nijakej poľnej úrody. 10 Jod. Ruky ľútostivých žien varily svoje deti; boly im za pokrm v skrúšení dcéry môjho ľudu. 11 Kaf. Hospodin uvoľnil cele svoju prchlivosť, vylial páľu svojho hnevu a zapálil oheň na Sione, ktorý strávil jeho základy. 12 Lamed. Neboli by uverili kráľovia zeme ani nikto zo všetkých obyvateľov okruhu sveta, že by dakedy vošiel protivník a nepriateľ do brán Jeruzalema. 13 Mem. A stalo sa pre hriechy jeho prorokov, pre neprávosti jeho kňazov, ktorí vylievali krv spravedlivých v jeho strede. 14 Nun. Túlali sa slepí po uliciach; boli poškvrnení krvou, takže sa ľudia nemohli dotknúť ich rúcha. 15 Samek. Ustúpte! Nečistý! volali na nich! Ustúpte, ustúpte, nedotknite sa! Preto sa aj rozleteli vo všetky strany, aj sa túlajú. Hovoria medzi národami. Nebudú viacej pohostíniť. 16 Pé. Hnevivá tvár Hospodinova ich rozdelila vo všetky smery; nebude viacej hľadieť na nich; nehľadeli na osobu kňazov; nezľutovali sa nad starcami. 17 Ajin. Naše oči ešte vždy hynú vyzerajúc po našej márnej pomoci; vo svojom zrení zrieme k národu, ktorý nezachráni. 18 Tsadé. Lovia naše kroky, takže nemôžeme chodiť po svojich uliciach; priblížil sa náš koniec; doplnily sa naše dni, lebo prišiel náš skon. 19 Khof. Tí, ktorí nás stíhajú, sú rýchlejší ako orli nebies; ohnivo nás prenasledujú po vrchoch; na púšti nám stroja úklady. 20 Réš. Duch našich nozdier, pomazaný Hospodinov, lapený bol do ich jam, o ktorom sme hovorievali: V jeho tôni budeme žiť medzi národami. 21 Sin. Veseľ sa a raduj, dcéro Edomova, ktorá bývaš v zemi Úc! Prijde aj na teba pohár! Opiješ sa a obnažíš sa. 22 Tav. Ukončená je tvoja neprávosť, dcéro Siona; neučiní toho viacej, aby ťa prestehoval do vyhnanstva. Navštívi tvoju neprávosť, dcéro Edoma; odkryje tvoje hriechy.

Verš 17

Ajin. Naše oči ešte vždy hynú vyzerajúc po našej márnej pomoci; vo svojom zrení zrieme k národu, ktorý nezachráni.

Ez 29:16 - A nebude viacej domu Izraelovmu nádejou, ktorá by pripomínala neprávosť, keď by sa obracali za nimi, a zvedia, že ja som Pán Hospodin.

Nar 4,1 - Zlato a posvätné kamene sú obyvatelia Jeruzalema.

Nar 4,3 - Podľa názoru starých pštros znesie svoje vajcia do horúceho piesku púšte a viac sa o ne neobzrie; pozri Jób 39,13-16. - V meste panoval hlad, že matky nemali mlieka a nemohli prikojiť svoje deti.

Nar 4,7 - Nazirejci sa zaviazali sľubom Bohu, že za určitý čas alebo doživotne sa budú zdržiavať opojného nápoja a dotyku mŕtvoly. Vonkajším ich znakom bolo, že si za ten čas, kým ich sľub trval, nestrihali vlasy. - Verš je však veľmi neistý a mnohí ho rozličným spôsobom menia.

Nar 4,9 - O hlade v Jeruzaleme pozri 1,11.19; 2,12.20; 4,3-4; porov. pozn. k Jer 19,9; 38,9.

Nar 4,13-16 - Verše sú veľmi nejasné, preto je ich výklad neistý.

Nar 4,17 - Obliehaný Jeruzalem čakal pomoc od Egypťanov, ale tí ho sklamali; porov. úvod ku Knihe Jeremiášovej a Jer 37,5 n.

Nar 4,19 - Po páde mesta mnohí chceli ujsť do vrchov alebo na púšť; porov. Jer 39,4; 52,7 n.; 2 Kr 25,5 n.

Nar 4,20 - Verš hovorí o kráľovi Sedekiášovi preto, lebo bol "pomazaným Pánovým".

Nar 4,21 - Prorok posmešne vyzýva Edomčanov, aby sa radovali. Porov. Jer 49,7; o zemi Us (Hus) pozri pozn. k Jer 25,20, kde sa aj táto zem, aj Edom vypočítava medzi národmi, ktoré budú piť kalich hnevu Pánovho.