  | PlačBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | Pla 4, 1-22 |
1 (ECAV) Jaj, ako sčernelo zlato, ako sa zmenilo rýdze zlato! Rozsypané sú posvätné kamene po všetkých rohoch ulíc!
1 (KAT)AlefAko sa zatemnilo zlato, zmenil sa šľachtený kov! Sväté kamene ležia roztratené po rohoch všetkých ulíc.
2 (ECAV) Vzácnych synov sionských, najlepšieho zlata hodných, počítali za hlinené nádoby, za dielo hrnčiarových rúk.
2 (KAT)BetSiona synov vzácnych, odvažovaných zlatom, pokladali za nádoby z hliny, dielo hrnčiarových rúk!
3 (ECAV) Ešte aj šakaly podávajú prsia a nadájajú svoje mladé, ale dcéra môjho ľudu je taká krutá ako pštrosy na púšti.
3 (KAT)GimelEšte aj šakal podá prsia, pridojí svoje štence: len dcéra môjho ľudu je ukrutná ako pštros v púšti.
4 (ECAV) Nemluvňatám sa jazyk lepil o ďasná od smädu, deti žiadali chlieb, nikto im ho však nelámal.
4 (KAT)DaletDojčaťu prischol jazyk k ďasnám od smädu; deti si prosili chlieb, a nebolo, kto by im ho lámal.
5 (ECAV) Tie, čo jedávali lahôdky, hynú na uliciach, tie, čo pestovali v purpure, ocitajú sa na smetisku.
5 (KAT)HeČo rozkošnícky jedávali, klesali na uliciach. Tí, čo si hovievali na purpure, objímali hnoj.
6 (ECAV) Väčšia bola vina dcéry môjho ľudu ako hriech Sodomy, čo bola vyvrátená za okamih bez toho, že by niekto položil na ňu ruku.
6 (KAT)VauVäčší bol zločin dcéry môjho ľudu než hriech Sodomy. Tá bola vyvrátená razom, ruky neustali v nej.
7 (ECAV) Jej kniežatá boli čistejšie ako sneh a belšie ako mlieko, ich telo bolo ružovejšie ako korál, ich žily ako zafír.
7 (KAT)ZainČistejší než sneh boli jeho nazirejci, beleli sa nad mlieko, ružovší boli nad koraly, postava ich sťa zafír.
8 (ECAV) Teraz je ich výzor tmavší ako sadze, nepoznať ich na uliciach, koža na tele im zvráskavela a vyschla ako drevo.
8 (KAT)ChetIch výzor stemnel nad čierňavu, po uliciach ich nerozoznať, na kostiach scvrkla sa im koža, bola ako drevo zoschnutá.
9 (ECAV) Lepšie boli na tom prebodnutí mečom, ako tí, ktorých umoril hlad, ktorí zahynuli vyčerpaní pre nedostatok poľných plodín.
9 (KAT)TetŠťastnejší boli tí, ktorých pozrážal meč, než tí, ktorých pozrážal hlad; veď títo schradli, zrazila ich neplodnosť poľa!
10 (ECAV) Ruky žien, čo bývali milosrdné, uvarili vlastné deti; ony sa im stali pokrmom pri skaze dcéry môjho ľudu.
10 (KAT)JodRuky jemnocitných žien piekli si vlastné dietky, ich pokrmom sa stali, keď mrela dcéra môjho ľudu.
11 (ECAV) Hospodin dovŕšil svoju prchkosť, vylial páľavu svojho hnevu, zažal oheň na Sione, ktorý strávil jeho základy.
11 (KAT)KafPán už dovŕšil svoju prchkosť, vylial svoj hnev žeravý, podpálil na Sione oheň, ktorý mu hltal základy.
12 (ECAV) Neboli by verili králi zeme, ani všetci obyvatelia sveta, že protivník a nepriateľ môže vojsť do brán Jeruzalema.
12 (KAT)LamedKráli zeme neuverili, občania sveta tiež nie, že by odporca a nepriateľ vkročil do brán Jeruzalema.
13 (ECAV) Stalo sa to pre hriechy jeho prorokov, pre viny jeho kňazov, ktorí v ňom prelievali krv spravodlivých.
13 (KAT)MemPre hriech jeho prorokov, pre viny jeho kňazov, čo uprostred neho vylievali krv spravodlivých,
14 (ECAV) Blúdili po uliciach ako slepí, tak potrestaní krvou, že sa ľudia nemohli dotknúť ich odevu.
14 (KAT)Nunblúdili slepo po uliciach, poškvrnili sa krvou, nebolo preto možno dotýkať sa ich rúcha.
15 (ECAV) Vyhnite sa: Nečistý! Privolávali si: Vyhnite sa, vyhnite, nedotýkajte sa! Keď sa tackajúc vzdialili, hovorili medzi pohanmi: Nemôžu tu ďalej bývať.
15 (KAT)SamechVolajú na nich: „Preč! Nečistý! Netýkajte sa! Preč! Preč!“ Ak sa odtackajú, národy im vravia: „Viac ich už nehostíme!“
16 (ECAV) Sám Hospodin ich rozptýlil, nechce sa viac na nich dívať. Osoby kňazov si nectili, starcom nepreukazovali milosť.
16 (KAT)PeTvár Pánova ich roztrúsila, nepozrie sa viac na nich, osoby kňazov si nevážia, pre starcov niet milosti.
17 (ECAV) Naše oči sa vysiľovali, márne vyčkávajúc pomoc pre nás; zo svojej strážnej veže vyzerali sme k národu, ktorý nás nezachránil.
17 (KAT)AjinOči nám stále túžia, márne hľadajú pomoc, na svojej postriežke sme striehli na národ, ktorý nezachráni.
18 (ECAV) Striehli na naše kroky, nemohli sme chodiť po svojich uliciach. Priblížil sa náš koniec, naplnili sa naše dni, lebo prišiel náš koniec.
18 (KAT)SadeNa naše kroky poľovali, bránili vkročiť na ulice. Prišiel náš koniec, došli nám dni, veru náš koniec prišiel.
19 (ECAV) Nad nebeských orlov rýchlejší boli tí, čo nás hnali, nahnali nás do hôr, na púšti striehli na nás.
19 (KAT)KofĽahší sú naši stíhatelia než orly nebies, po vrchoch nás hnali, na púšti striehli na nás.
20 (ECAV) Dych nášho života, pomazaný Hospodinov, chytený bol v ich jamách; o ňom sme hovorili: V jeho tieni budeme žiť medzi národmi.
20 (KAT)RešDych našich nozdier, pomazaný Pánov, chytil sa do ich jám, o ktorom sme vraveli: „V jeho tôni budeme bývať medzi národmi.“
21 (ECAV) Teš sa a raduj, dcéra Edóm, čo bývaš v krajine Úc, aj tebe sa dostane z kalicha, opiješ sa a obnažíš.
21 (KAT)ŠinDcéra edomská, plesaj, teš sa, občianka krajiny Us! I k tebe príde kalich, opiješ, obnažíš sa.
22 (ECAV) Odpykaná je tvoja vina, dcéra Sion, už ťa neodvedie Pán do zajatia. Potrestá tvoju vinu, dcéra Edóm, a odhalí tvoje hriechy.
22 (KAT)TauDcéra sionská, dovŕšil sa tvoj hriech, už ťa viac nedá do zajatia. Stresce tvoju vinu, dcéra Edomu, tvoje hriechy odhalí.
| | | Pla 4, 1-22 |
Verš 17
Naše oči sa vysiľovali, márne vyčkávajúc pomoc pre nás; zo svojej strážnej veže vyzerali sme k národu, ktorý nás nezachránil.
Ez 29:16 - Nebudú už pre dom Izraela predmetom dôvery, ktorý by pripomínal ich vinu, že sa kedysi obracali k nim. A poznajú, že ja som Hospodin.
Nar 4,1 - Zlato a posvätné kamene sú obyvatelia Jeruzalema.
Nar 4,3 - Podľa názoru starých pštros znesie svoje vajcia do horúceho piesku púšte a viac sa o ne neobzrie; pozri Jób 39,13-16. - V meste panoval hlad, že matky nemali mlieka a nemohli prikojiť svoje deti.
Nar 4,7 - Nazirejci sa zaviazali sľubom Bohu, že za určitý čas alebo doživotne sa budú zdržiavať opojného nápoja a dotyku mŕtvoly. Vonkajším ich znakom bolo, že si za ten čas, kým ich sľub trval, nestrihali vlasy. - Verš je však veľmi neistý a mnohí ho rozličným spôsobom menia.
Nar 4,9 - O hlade v Jeruzaleme pozri 1,11.19; 2,12.20; 4,3-4; porov. pozn. k Jer 19,9; 38,9.
Nar 4,13-16 - Verše sú veľmi nejasné, preto je ich výklad neistý.
Nar 4,17 - Obliehaný Jeruzalem čakal pomoc od Egypťanov, ale tí ho sklamali; porov. úvod ku Knihe Jeremiášovej a Jer 37,5 n.
Nar 4,19 - Po páde mesta mnohí chceli ujsť do vrchov alebo na púšť; porov. Jer 39,4; 52,7 n.; 2 Kr 25,5 n.
Nar 4,20 - Verš hovorí o kráľovi Sedekiášovi preto, lebo bol "pomazaným Pánovým".
Nar 4,21 - Prorok posmešne vyzýva Edomčanov, aby sa radovali. Porov. Jer 49,7; o zemi Us (Hus) pozri pozn. k Jer 25,20, kde sa aj táto zem, aj Edom vypočítava medzi národmi, ktoré budú piť kalich hnevu Pánovho.
