Plač

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Pla 3, 1-66

1 Ja som muž, ktorý okúsil biedu pod prútom Jeho prchkosti. 2 Poznal ma a viedol po tme a bez svetla. 3 Naozaj, proti mne vystiera, obracia neustále svoju ruku. 4 Spôsobil chradnutie môjho tela i kože, rozdrvil moje kosti. 5 Ohradil a obkľúčil ma jedom a útrapami, 6 posadil ma do hustej temnoty ako naveky mŕtvych. 7 Postavil stenu vôkol mňa, aby som nemohol vyjsť, zaťažil moje putá. 8 Hoci o pomoc volám a kričím, modlitbe mojej zatarasil cestu; 9 kvádrami zamuroval moje cesty, pokrivil moje chodníky. 10 Je mi akoby číhajúcim medveďom, akoby levom v úkryte. 11 Zviedol ma z cesty, ochromil a spustošil ma. 12 Napäl svoj luk a urobil ma terčom pre svoje šípy. 13 Strelil do mojich obličiek šípy zo svojho tulca. 14 Bol som na výsmech celému môjmu ľudu, jeho posmešnou piesňou každý deň! 15 Nasýtil ma horkosťou, hojne ma napojil palinou. 16 Zuby mi dolámal na kremeni, stlačil ma do popola. 17 Moja duša je zbavená pokoja, zabudol som na šťastie, 18 takže hovorím: Moja sláva je preč, i to, čo som očakával od Hospodina. 19 Rozpomeň sa na moju biedu a blúdenie, na palinu i na jed. 20 Ty sa iste rozpomenieš, že duša vo mne je skľúčená; 21 vezmem si to k srdcu, preto budem čakať na Neho. 22 Hospodinove skutky lásky neprestávajú, lebo Jeho milosrdenstvo sa nekončí; 23 obnovujú sa každého rána, veľká je Tvoja vernosť. 24 Hospodin je môj údel, vraví moja duša, preto budem očakávať na Neho. 25 Dobrý je Hospodin voči tomu, kto dúfa v Neho, voči duši, ktorá Ho hľadá. 26 Dobre je mlčky očakávať na pomoc Hospodinovu. 27 Dobre je mužovi, ak nosí jarmo vo svojej mladosti. 28 Nech sedí sám a nech mlčí, keď mu ho naloží! 29 Nech skloní ústa do prachu, azda je ešte nádej. 30 Nech nastaví líce tomu, kto ho bije, nech sa nasýti potupou. 31 Lebo Pán nezavrhne naveky; 32 ak aj zarmúti, zmiluje sa vo svojej nesmiernej láske, 33 lebo nerád trápi a zarmucuje synov ľudských. 34 Keď niekto nohami deptá všetkých zajatcov zeme, 35 keď prekrúcajú ľudské práva pred Najvyšším, 36 keď ukrivdia človeku v jeho súdnom spore, či to Hospodin nevidí? 37 Kto povedal kedy niečo, čo by sa splnilo bez Pánovho príkazu? 38 Nepochádza z úst Najvyššieho zlé i dobré? 39 Prečo sa ktorýkoľvek živý človek ponosuje na trest za hriechy? 40 Prezrime a preskúmajme svoje cesty a navráťme sa k Hospodinovi! 41 Pozdvihnime srdcia i ruky k Bohu na nebesiach! 42 My sme sa spreneverili a spriečili, a Ty si neodpustil. 43 Uzavrel si sa v hneve a prenasledoval si nás, usmrcoval si, nešetril, 44 oblakom si sa uzavrel, aby modlitba neprenikla. 45 Spravil si z nás smeti a vyvrheľov uprostred národov. 46 Škerili na nás svoje ústa všetci naši nepriatelia; 47 hrôza a pasca nám bola údelom, spustnutie a skaza. 48 Z očí mi tečú potoky vôd pre skazu dcéry môjho ľudu. 49 Oči sa mi zalievajú bez utíšenia, bez prestania, 50 kým len Hospodin nepozrie a nepohliadne z neba. 51 Moje oko mi spôsobuje bolesť pre všetky dcéry môjho mesta. 52 Moji nepriatelia bez príčiny poľovali na mňa ako na vtáka. 53 V jame umlčali život môj, nahádzali na mňa kamene. 54 Vody sa mi zavreli nad hlavou, povedal som: Už je po mne! 55 Vzýval som Tvoje meno, Hospodine, z najhlbšej jamy; 56 počul si môj hlas, nezakrývaj si ucho pred mojím volaním! 57 Bol si mi blízko v deň, keď som Ťa vzýval, a povedal si: Neboj sa! 58 Ty si viedol môj spor, Pane, vykúpil si môj život. 59 Videl si moju krivdu, Hospodine, dopomôž mi k právu! 60 Videl si všetku ich pomstu, všetky ich zámery proti mne. 61 Počul si ich hanobenie, Hospodine, všetky ich zámery proti mne, 62 reči mojich protivníkov aj ich ustavičné šomranie proti mne. 63 Daj pozor na ich sedenie a vstávanie, ja som ich posmešnou pesničkou. 64 Ty im odplatíš, Hospodine, podľa činov ich rúk. 65 Dáš im zatvrdnuté srdcia. Tvoja kliatba na nich! 66 Prenasledovať ich budeš s hnevom a vyhubíš ich spod svojich nebies, Hospodine.

Verš 37

Kto povedal kedy niečo, čo by sa splnilo bez Pánovho príkazu?

Ž 33:9 - Lebo On riekol a stalo sa, On rozkázal a postavilo sa.

Verš 38

Nepochádza z úst Najvyššieho zlé i dobré?

Iz 45:7 - Ja formujem svetlo a tvorím tmu, pôsobím blaho a tvorím biedu; ja som Hospodin, ktorý to všetko robí.

Am 3:6 - Či zatrúbia v meste na trúbu, že by sa ľud nenaľakal? Či sa stane v meste niečo zlé, že by to nespôsobil Hospodin?

Verš 22

Hospodinove skutky lásky neprestávajú, lebo Jeho milosrdenstvo sa nekončí;

Iz 1:9 - Keby nám Hospodin mocností nebol ponechal malý zvyšok, boli by sme ako Sodoma, Gomore by sme sa podobali.

Hab 3:13 - Vyjdeš na pomoc svojmu ľudu, na pomoc svojmu pomazanému; zrazíš strechu z domu nešľachetníka, obnažíš základ až na skalu. Sela.

Verš 23

obnovujú sa každého rána, veľká je Tvoja vernosť.

Ž 30:5 - Ospevujte Hospodina, Jeho zbožní, a oslavujte Jeho svätú pamiatku!

Verš 24

Hospodin je môj údel, vraví moja duša, preto budem očakávať na Neho.

Hab 2:3 - Lebo videnie sa splní svojím časom, speje ku koncu a - nesklame; keby sa zdržalo, čakaj naň, lebo určite sa splní - nebude meškať.

Verš 29

Nech skloní ústa do prachu, azda je ešte nádej.

Sk 8:22 - Preto sa kajaj z tejto svojej prevrátenosti a pros Pána, či by ti azda neodpustil úmysel tvojho srdca,

Nar 3,1 - Muž, ktorý sa tu žaluje, je prorok Jeremiáš. Žaluje sa i za seba, lebo prút hnevu Pánovho naozaj zaľahol naň a mnoho musel pretrpieť v nevďačnom Jeruzaleme. Ale súčasne zastupuje aj svoj národ, je symbolom jeho a žaluje sa aj v jeho mene.

Nar 3,13 - Miesto "šípy zo svojho tulca" je doslovne: "synov (Vulg dcéry) svojho tulca".

Nar 3,16 - "Nachoval ma" prekladáme podľa LXX a Vulg. Hebrejská osnova je neistá.

Nar 3,18 - Už sa dostal na okraj zúfalstva, ale práve vtedy sa vie pozdvihnúť k Pánovi. Nasledujúce verše sú už plné nádeje.

Nar 3,24 - Jeremiáš bol kňazom; kňazi a leviti nedostali však v zasľúbenej zemi majetkový údel ako ostatní Izraeliti, ich údelom bol Pán, jemu slúžili a živili sa tiež z chrámovej služby. Ale aj údelom celého Izraela je Pán, a nie pozemské majetky, preto teraz, keď vo vojne prišiel o ne, ba stratil aj zasľúbenú zem, nemá čo zúfať, lebo Pán, opravdivý jeho údel, mu zostal.

Nar 3,31 - Na konci verša dozaista niečo vypadlo, lebo verš je prikrátky.

Nar 3,47 - Porov. Jer 48,43; Iz 24,17.

Nar 3,53 - Pozri Jer 38,1-13.

Nar 3,54 - "Vody mi zakrývali hlavu" je len zvýraznenie toho, že bol hlboko ponorený do utrpenia a že bol blízko smrti.

Nar 3,63 - Treba rozumieť "posmešnou pesničkou".