Plač - Náreky

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Nár 4, 1-22

1 |TU(álef)|Tu Ach, ako sčernelo zlato, ako sa zmenil rýdzi kov! Posvätné kamene sú rozhádzané po všetkých nárožiach ulíc. 2 |TU(bét)|Tu Vzácni synovia Siona, hodní rýdzeho zlata, a považovaní za hlinené nádoby, za dielo hrnčiarových rúk! 3 |TU(gimel)|Tu Aj šakaly dávajú prsia, nadájajú svoje mladé, ale dcéra môjho ľudu je krutá ako pštrosy na púšti. 4 |TU(dálet)|Tu Dojčaťu sa od smädu lepil jazyk na podnebie. Deti pýtali chlieb, ale nebolo toho, kto by im ho lámal. 5 |TU(hé)|Tu Tí, čo jedávali lahôdky, hynú na uliciach. Tí, čo boli vychovaní v purpure, ocitli sa v hnoji. 6 |TU(váv)|Tu Vina dcéry môjho ľudu bola väčšia ako hriech Sodomy, čo bola v okamihu rozvrátená, hoci sa jej ruky nedotkli. 7 |TU(zajin)|Tu Jej zasvätení boli čistejší než sneh, belší ako mlieko. Telo mali červenšie než koraly, žily ako zafír. 8 |TU(chét)|Tu Ich výzor však stemnel väčšmi ako čerň, na ulici ich nebolo možné spoznať. Koža na tele im zvráskavela, vysušila sa ako drevo. 9 |TU(tét)|Tu Lepšie na tom boli tí, ktorých skolil meč, ako tí, ktorých skolil hlad, tí, ktorí vykrvácali prebodnutí, ako tí, čo zomreli na neúrodu poľa. 10 |TU(jod)|Tu Pri skaze dcéry môjho ľudu ruky jemnocitných žien uvarili vlastné deti, poslúžili im za pokrm. 11 |TU(kaf)|Tu Hospodin vylial svoje rozhorčenie, svoj pálčivý hnev, roznietil na Sione oheň a ten pohltil jeho základy. 12 |TU(lámed)|Tu Králi zeme a všetci obyvatelia sveta neverili, že protivník a nepriateľ môže prejsť bránami Jeruzalema. 13 |TU(mém)|Tu Stalo sa to pre hriechy jeho prorokov, pre viny jeho kňazov, ktorí prelievali krv spravodlivých uprostred neho. 14 |TU(nún)|Tu Zaslepení blúdili ulicami, pošpinení krvou, takže sa nik nechcel dotknúť ich odevu. 15 |TU(sámek)|Tu Vyhnite sa, ste nečistí! Tak volali na nich. Vyhnite sa, vyhnite sa, nedotýkajte sa! Keď sa vzdialili a odtackali, hovorilo sa medzi národmi: Nebudú viac nikde vítaní! 16 |TU(ajin)|Tu Sám Hospodin ich rozdelil, viac na nich nevzhliadne. Kňazov si nikto nectil, starším nikto nepreukázal milosrdenstvo. 17 |TU(pé)|Tu Ešte sa naše oči unavovali očakávaním našej pomoci. Márne. Na našej stráži sme čakali na národ, ktorý nemohol pomôcť. 18 |TU(cádé)|Tu Číhali na naše kroky, nemohli sme chodiť po našich uliciach. Priblížil sa náš koniec, naplnili sa naše dni, určite nastal náš koniec. 19 |TU(kóf)|Tu Naši prenasledovatelia boli rýchlejší než nebeské orly, naháňali nás po horách, striehli na nás v púšti. 20 |TU(réš)|Tu Duch nášho života, Hospodinov pomazaný, bol chytený do ich jám. O ňom sme hovorili: V jeho tôni budeme žiť medzi národmi. 21 |TU(šín)|Tu Len sa teš a raduj, dcéra Edóm, čo bývaš v krajine Úc! Aj po teba príde kalich, opojíš sa a obnažíš. 22 |TU(táv)|Tu Dcéra Sion, odpykaná je tvoja vina, Boh ťa už viac neodvedie do zajatia. Potrestá tvoju vinu, dcéra Edóm, odhalí tvoje hriechy.

Verš 17

|TU(pé)|Tu Ešte sa naše oči unavovali očakávaním našej pomoci. Márne. Na našej stráži sme čakali na národ, ktorý nemohol pomôcť.

Ez 29:16 - Nebudú už znamenať pre dom Izraela predmet dôvery, ktorý by pripomínal ich vinu, že sa kedysi obracali k nim. Potom spoznajú, že ja som Pán, Hospodin.

Nar 4,1 - Zlato a posvätné kamene sú obyvatelia Jeruzalema.

Nar 4,3 - Podľa názoru starých pštros znesie svoje vajcia do horúceho piesku púšte a viac sa o ne neobzrie; pozri Jób 39,13-16. - V meste panoval hlad, že matky nemali mlieka a nemohli prikojiť svoje deti.

Nar 4,7 - Nazirejci sa zaviazali sľubom Bohu, že za určitý čas alebo doživotne sa budú zdržiavať opojného nápoja a dotyku mŕtvoly. Vonkajším ich znakom bolo, že si za ten čas, kým ich sľub trval, nestrihali vlasy. - Verš je však veľmi neistý a mnohí ho rozličným spôsobom menia.

Nar 4,9 - O hlade v Jeruzaleme pozri 1,11.19; 2,12.20; 4,3-4; porov. pozn. k Jer 19,9; 38,9.

Nar 4,13-16 - Verše sú veľmi nejasné, preto je ich výklad neistý.

Nar 4,17 - Obliehaný Jeruzalem čakal pomoc od Egypťanov, ale tí ho sklamali; porov. úvod ku Knihe Jeremiášovej a Jer 37,5 n.

Nar 4,19 - Po páde mesta mnohí chceli ujsť do vrchov alebo na púšť; porov. Jer 39,4; 52,7 n.; 2 Kr 25,5 n.

Nar 4,20 - Verš hovorí o kráľovi Sedekiášovi preto, lebo bol "pomazaným Pánovým".

Nar 4,21 - Prorok posmešne vyzýva Edomčanov, aby sa radovali. Porov. Jer 49,7; o zemi Us (Hus) pozri pozn. k Jer 25,20, kde sa aj táto zem, aj Edom vypočítava medzi národmi, ktoré budú piť kalich hnevu Pánovho.