Kniha proroka Jeremiáša

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Jer 9, 1-25

1 Kiežby som mal na púšti vandrovnícku kolibu, opustil by som svoj ľud a odišiel by som od nich, veď sú to všetko cudzoložníci, (tlupa odbojníkov). 2 „Naťahujú si kušu - svoj jazyk, klam, a nie spravodlivosť zavládli v krajine, veď sa vrhajú z hriechu do hriechu, mňa však nepoznajú, hovorí Pán. 3 Chráňte sa každý svojho blížneho, nedôverujte vlastnému bratovi, lebo každý brat podvádza a každý priateľ zháňa ohovárky. 4 Všetci sa podvádzajú vzájomne, pravdu neprehovoria, jazyk si cvičia v lživých rečiach, sú skazení, nechcú sa obrátiť. 5 Útlak za útlakom, podvod za podvodom! Zdráhali sa poznať ma,“ hovorí Pán. 6 Nuž toto hovorí Pán zástupov: „Hľa, ja ich roztápam a skúmam; veď akože mám konať pre zločinnosť dcéry môjho ľudu? 7 Ich jazyk je smrtiaci šíp, ich ústa hovoria podvodne. »Pokoj!« hovorí priateľovi, v sebe však zamýšľa lesť. 8 Či ich nemám za to potrestať? - hovorí Pán. Či sa nemám pomstiť na takomto národe?“ 9 Na vrchoch spustím plač a kvílenie a na lúkach púšte žalospev, veď sú vyhorené, nik tam neprejde, ani nepočuť hlasy stád; nebeské vtáčky a zverina ušla, utiekla. 10 „A Jeruzalem obrátim na hŕbu skál, na brloh šakalov, z júdskych miest urobím púšť bez obyvateľov.“ 11 Kto je taký múdry, že to pochopí? Komu vraveli ústa Pánove, aby to zvestoval? Pretože hynie krajina ako vyhorená púšť, ktorou nik neprejde. 12 A Pán hovorí: „Pretože opustili môj zákon, ktorý som im predložil, nepočúvali môj hlas, nešli za ním, 13 ale išli za svojím zatvrdnutým srdcom a za bálmi, čomu ich priúčali ich otcovia.“ 14 Preto takto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: „Hľa, ja nakŕmim tento ľud palinou a napojím ich otrávenou vodou, 15 rozptýlim ich medzi národmi, ktoré nepoznajú ani oni, ani ich otcovia; a pošlem za nimi meč, kým ich nevyhubím. 16 Toto vraví Pán zástupov: Pozorujte a zavolajte nariekačky, nech prídu; po najmúdrejšie pošlite, nech sa dostavia.“ 17 Nech sa náhlia a začnú nad nami nárek, aby naše oči ronili slzy a spod našich mihalníc vyvierala vlaha. 18 Veď čuj! Nárek počuť zo Siona: „Ako sme znivočení a zahanbení veľmi! Veď opúšťame krajinu, rozhádzali nám príbytky.“ 19 Počujte, ženy, slovo Pánovo, vaše uši nech načúvajú slová jeho úst; naučte svoje dcéry nariekať a družka družku žalospev. 20 Lebo smrť vchádza našimi oknami, vstupuje do našich palácov, vybíja deti z ulice a mladíkov z námestí. 21 Hovor! (Toto hovorí Pán:) „Mŕtvoly ľudí padajú ako hnoj na poli, ako snop za žencom, a nik ich nezdvihne.“ 22 Toto hovorí Pán: „Múdry nech sa nechváli múdrosťou, silák nech sa nehonosí silou, boháč nech sa nechváli svojím bohatstvom, 23 ale kto sa chváli, nech sa chváli tým, že je rozumný a pozná mňa, že ja som Pán, ktorý sa zľutúva, prisluhuje právo a pravdu na zemi, lebo v týchto mám záľubu, hovorí Pán. 24 Hľa, prídu dni a navštívim všetkých obrezaných neobrezancov: 25 Egypt, Júdsko, Edom, synov Amonových, Moab a všetkých, ktorí si holia okraje a bývajú na púšti, pretože všetky národy sú obrezané, ale celý dom Izraelov má neobrezané srdce.“

Verš 1

Kiežby som mal na púšti vandrovnícku kolibu, opustil by som svoj ľud a odišiel by som od nich, veď sú to všetko cudzoložníci, (tlupa odbojníkov).

Iz 22:4 - Preto hovorím: „Odvráťte sa odo mňa! Horko zaplačem. Nesnažte sa potešiť ma nad skazou dcéry môjho ľudu!“

Jer 4:19 - Vnútro moje, vnútro moje, hyniem! Steny môjho srdca! Srdce sa mi búri, nebudem mlčať, veď duša mi začula hlas trúby, lomoz vojnový.

Verš 2

„Naťahujú si kušu - svoj jazyk, klam, a nie spravodlivosť zavládli v krajine, veď sa vrhajú z hriechu do hriechu, mňa však nepoznajú, hovorí Pán.

Jer 5:7 - „Ako ti to mám odpustiť? Tvoji synovia ma opustili a prisahali na nebohov. Sýtil som ich, a cudzoložili, v dome neviestky sa schádzali.

Verš 3

Chráňte sa každý svojho blížneho, nedôverujte vlastnému bratovi, lebo každý brat podvádza a každý priateľ zháňa ohovárky.

Iz 59:4 - Niet (toho), kto by predvolával podľa práva, ani (toho), kto by súdil poctivo; dúfajú v ničomnosť a hovoria márnosť, počnú muky a porodia nešťastie.

Iz 59:13 - nevernosť a klamstvo proti Pánovi, odpad od nasledovania Boha, reči násilné a odbojné, myslenie lživých rečí v srdci.

Iz 59:15 - Takto vystala poctivosť a kto sa stráni zla, býva olúpený. Pán to videl a nepáčilo sa mu, že práva nieto.

Jer 6:7 - Ako zo studne vyviera voda, tak z neho vyviera zloba, násilie a útlak počuť v ňom, pred tvárou mám stále rany a jazvy.

Verš 4

Všetci sa podvádzajú vzájomne, pravdu neprehovoria, jazyk si cvičia v lživých rečiach, sú skazení, nechcú sa obrátiť.

Jer 6:28 - Odbojní vzbúrenci sú všetci, kráčajú za ohovárkou, (kov a železo sú), všetci sú skazení.

Verš 8

Či ich nemám za to potrestať? - hovorí Pán. Či sa nemám pomstiť na takomto národe?“

Ž 120:4 - Ostré šípy bojovníka a rozpálené uhlíky z borievčia.

Prís 30:14 - Je pokolenie so zubmi (ako) paloše a s črenovými zubmi (sťaby) kosáky, by zosekalo biednych zo sveta a núdznych z povrchu zemského.

Ž 12:2 - Pomôž mi, Pane, lebo niet už svätých, stratila sa vernosť medzi ľuďmi.

Ž 28:3 - Nezaobchádzaj so mnou ako s hriešnikmi alebo s tými, čo páchajú zlo, čo blížnym hovoria o pokoji, ale ich srdce je plné zloby.

Verš 9

Na vrchoch spustím plač a kvílenie a na lúkach púšte žalospev, veď sú vyhorené, nik tam neprejde, ani nepočuť hlasy stád; nebeské vtáčky a zverina ušla, utiekla.

Jer 5:9 - Či toto nemám navštíviť? - hovorí Pán. Či na národe, ktorý je takýto, nemá sa pomstiť moja duša?

Jer 5:29 - Či toto nemám navštíviť? - hovorí Pán. Či na národe, ktorý je takýto, nemá sa pomstiť moja duša?

Verš 11

Kto je taký múdry, že to pochopí? Komu vraveli ústa Pánove, aby to zvestoval? Pretože hynie krajina ako vyhorená púšť, ktorou nik neprejde.

Jer 10:22 - Čuj! Ide akýsi chýr: veľký lomoz zo severnej krajiny, aby z miest Júdska urobil púšť, príbytok šakalov.

Verš 15

rozptýlim ich medzi národmi, ktoré nepoznajú ani oni, ani ich otcovia; a pošlem za nimi meč, kým ich nevyhubím.

Jer 23:15 - Nuž takto vraví Pán zástupov o prorokoch: „Hľa, ja ich nakŕmim palinou a napojím ich otrávenou vodou, lebo od prorokov Jeruzalema vyšla hriešnosť na celú zem.

Jer 8:14 - »Prečože máme sedieť? Zhromaždite sa a poďme do opevnených miest, nech tam zhynieme, pretože nás zničí Pán, náš Boh, a napojí nás otrávenou vodou, lebo sme zhrešili proti Pánovi.

Verš 16

Toto vraví Pán zástupov: Pozorujte a zavolajte nariekačky, nech prídu; po najmúdrejšie pošlite, nech sa dostavia.“

Lv 26:33 - Vás však rozoženiem medzi národy a za vami vytasím meč. Vaša krajina sa stane púšťou a vaše mestá budú rumoviskami.

Verš 22

Toto hovorí Pán: „Múdry nech sa nechváli múdrosťou, silák nech sa nehonosí silou, boháč nech sa nechváli svojím bohatstvom,

Jer 7:33 - Vtedy budú mŕtvoly tohto ľudu pokrmom nebeského vtáctva a poľnej zveriny, nebude, kto by odoháňal.

Verš 23

ale kto sa chváli, nech sa chváli tým, že je rozumný a pozná mňa, že ja som Pán, ktorý sa zľutúva, prisluhuje právo a pravdu na zemi, lebo v týchto mám záľubu, hovorí Pán.

1Kor 1:31 - aby, ako je napísané: „Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi.“

2Kor 10:17 - Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi,

Verš 26

Lv 26:41 - za čo som sa aj ja im sprotivil a voviedol som ich do krajiny ich nepriateľov, keď sa ich neobrezané srdce pokorí, keď sa pokajajú za svoje hriechy,

Rim 2:28 - Lebo Židom nie je ten, kto je ním navonok, ani obriezkou nie je tá, ktorú vidieť na tele,

Jer 9,2 - Porov. verš 7.

Jer 9,4 - Koniec tohto a začiatok nasledujúceho verša prekladáme podľa LXX. V pôvodine je osnova porušená a ťažko dáva zmysel.

Jer 9,6 - Slovo "zločinnosť" sme doložili zo LXX. Z hebrejského textu muselo vypadnúť, lebo inak súvis ho rozhodne vyžaduje. – O vytápaní kovu pozri 6,27-30.

Jer 9,9 - Tento verš podáva žalospev národa a básnicky opisuje smrteľné ticho, ktoré v krajine zavládlo. Žalospev prerušuje reč Pánovu, ktorá sa potom končí vo verši 10. V LXX tejto ťažkosti niet, tá aj verš 9 dáva do úst Pánových: "Na vrchoch spustite plač a kvílenie!"

Jer 9,13 - O báloch pozri pozn. k 1 Sam 7,3-4.

Jer 9,14 - O otrávenej vode pozri vyššie 8,14. Aj palina je obrazom trpkosti a nešťastia.

Jer 9,16 - V tých krajoch boli a podnes sú nariekačky z povolania, ktoré najímali k pohrebom.

Jer 9,21 - Slová v zátvorke nepatria do osnovy, prerušujú žalospev na prostriedku.

Jer 9,24 - Tu vypočítané národy mali, podobne ako Izraeliti, zavedený obrad obriezky. O Egypťanoch to dosvedčuje aj Herodot (II, 37,104). Národmi, "ktoré si holia okraje a bývajú na púšti", treba rozumieť arabských beduínov. Títo si do polkruhu holili okraje vlasov, čo bolo Izraelitom, ako pohanský zvyk, zakázané (Lv 19,27). – Izraeliti síce prevádzali obrad obriezky na svojom tele, ale o mravnú čistotu sa neusilovali, srdce mali nečisté, "neobrezané" (porov. Rim 2,25 n.), boli teda neobrezaní obrezanci.