Kniha proroka Jeremiáša

1 ----
1 (ROH) V tom čase, hovorí Hospodin, vyberú kosti kráľov Júdových i kosti jeho kniežat i kosti kňazov i kosti prorokov i kosti obyvateľov Jeruzalema z ich hrobov

2 ----
2 (ROH) a rozmecú ich slnku, mesiacu a všetkému vojsku nebies, ktoré milujú, ktorým slúžia, za ktorými chodia, ktoré hľadajú a ktorým sa klaňajú. Nebudú sobrané ani pochované; hnojivom budú na tvári zeme.

3 ----
3 (ROH) A žiadúcnejšia bude smrť ako život všetkému ostatku pozostalých, ktorí pozostanú z tejto zlej čeľade nešľachetnej, na všetkých miestach tých pozostalých, kam ich zaženiem, hovorí Hospodin Zástupov.

4 ----
4 (ROH) A povieš im: Takto hovorí Hospodin: Či keď padnú ľudia, už viacej nepovstanú? Jestli sa niekto odvráti, či sa už viacej nevráti?

5 ----
5 (ROH) Prečo sa potom odvracia tento ľud, Jeruzalem, večným odvrátením? Chytajú sa ľsti; odopreli navrátiť sa.

6 ----
6 (ROH) Pozoroval som ušima a počul som: nehovoria toho, čo je pravé; nie je nikoho, kto by ľutoval svojej zlosti, aby povedal: Čo som to urobil?! Každý z nich sa obrátil ku svojmu behu jako kôň, ktorý sa vrhá slepo do boja.

7 ----
7 (ROH) Kým ešte aj bocian na nebesiach zná svoje určené časy, a hrdlička, lastovička i zorav zachovávajú čas svojho príchodu; ale môj ľud nezná poriadku Hospodinovho.

8 ----
8 (ROH) Jakože môžete povedať: Sme múdri, a zákon Hospodinov je u nás? Ale hľa, na lož robí, čo robí, lživé pero pisárov.

9 ----
9 (ROH) Hanbiť sa budú tí múdri, budú sa desiť a budú jatí. Hľa, zavrhli slovo Hospodinovo, jakúže to tedy majú múdrosť?

10 ----
10 (ROH) Preto dám ich ženy iným, ich polia novým majiteľom; lebo od najmenšieho až do najväčšieho, všetci, koľko ich je, oddali sa lakomstvu, od proroka až po kňaza, každý z nich robí falošne.

11 ----
11 (ROH) A liečia skrúšenie dcéry môjho ľudu na ľahko, hovoriac: Pokoj, pokoj, kým nieto pokoja.

12 ----
12 (ROH) A či sa azda hanbia, že páchajú ohavnosť? Ani hanbiť nehanbia sa ani sa nevedia stydieť. Preto aj padnú medzi padajúcimi v čas svojho navštívenia; klesnú, hovorí Hospodin.

13 ----
13 (ROH) Poriadne ich odpracem, hovorí Hospodin; nebude hrozien na viniči, ani nebude fíkov na fíku, a lístie uvädne, a to, čo som im dal, prejde ta popri nich.

14 ----
14 (ROH) Načo sedíme? Shromaždite sa, a vojdime do ohradených miest a zahyňme tam, lebo Hospodin, náš Bôh, nás umlčí, a napojí nás jedovatou vodou, pretože sme hrešili proti Hospodinovi.

15 ----
15 (ROH) Čakaj na pokoj, ale neni dobrého, na čas uzdravenia, a hľa, des.

16 ----
16 (ROH) Od Dána počuť fŕkanie jeho koní; od hlasu rehtania jeho mocných trasie sa celá zem. A prijdú a požerú zem i jej náplň, mesto i tých, ktorí bývajú v ňom.

17 ----
17 (ROH) Lebo hľa, pošlem na vás hadov, jedovatých hadov, proti ktorým nieto zaklínania, a budú vás štípať, hovorí Hospodin.

18 ----
18 (ROH) Oj, moje obveselenie v zármutku! Moje srdce je nemocné vo mne!

19 ----
19 (ROH) Hľa, počuť hlas volania o pomoc dcéry môjho ľudu z ďalekej zeme: Či nie je Hospodin na Sione? Či niet jeho kráľa na ňom? - Prečo ma popudzovali svojimi rytinami, márnosťami cudziny?

20 ----
20 (ROH) Žatva prešla, skončilo sa leto, a my nie sme zachránení!

21 ----
21 (ROH) Pre skrúšenie dcéry svojho ľudu som skrúšený, smútim, hrôza ma pochytila.

22 ----
22 (ROH) Či nieto balzamu v Gileáde? Či nieto tam lekára? Lebo prečo potom nie je zahojená rana dcéry môjho ľudu?